
V súčasnosti, keď sa populácia starne, sa zvyšuje aj dopyt po kvalitných zariadeniach pre seniorov. Tieto zariadenia zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečení dôstojného a plnohodnotného života pre starších ľudí, ktorí už nemôžu alebo nechcú žiť sami vo svojom domove. Starostlivosť o seniorov je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje citlivý prístup a zohľadnenie individuálnych potrieb každého jednotlivca.
Hlavnou zásadou starostlivosti o seniorov je snaha udržať ich čo najdlhšie v domácom prostredí. Prakticky všetky slovenské i české významné osobnosti gerontológie i geriatrie sa zhodujú v tom, že domáce prostredie je pre nich optimálne a prioritné. Každý sa musí starať sám o seba, ako najlepšie dokáže, aby vydržal byť čo najdlhšie nezávislý v prostredí svojho vlastného domova, čo v plnom rozsahu platí aj pre starnúcu a starú populáciu. Pri tom sa očakáva podiel a účinná pomoc príbuzných a rodiny i podpora štátu. Rodina je najdôležitejším prvkom v pomoci staršiemu človeku vyrovnať sa so zmenami, ktoré prináša starnutie. Domáce prostredie, každodenný styk s najbližšími majú nenahraditeľnú úlohu v emocionálnej, sociálnej i psychologickej rovine seniora v čase, keď jeho zdravie slabne, zužujú sa sociálne kontakty a narastá závislosť od pomoci. Podiel tejto „neformálnej“ pomoci poskytovanej členmi rodiny, susedmi i príbuznými dosahuje u nás asi 70 - 80 %. Podiel „formálneho“ sektora, organizovaného štátom, ošetrovateľskými agentúrami, súkromnými službami a dobrovoľným sektorom, zaberá len asi štvrtinu z celkového objemu starostlivosti.
Inštitucionálna starostlivosť je alternatívou pre tých seniorov, ktorí zo zdravotných, sociálnych alebo iných príčin nie sú schopní žiť s rodinou alebo samy vo svojej domácnosti. Inštitucionálna starostlivosť môže byť krátkodobá (akútna) a dlhodobá (chronická). Starostlivosť o seniorov sa v našich podmienkach stále rozdeľuje na sociálnu a zdravotnú, hoci vieme, že v starobe je ťažké položiť medzi ne deliacu čiaru a vzájomná podmienenosť oboch je pre starého človeka kľúčová. Vždy ide primárne o chorého človeka, ktorý potrebuje okrem zdravotnej i starostlivosť sociálnu.
Súčasné formy sociálnej starostlivosti pre seniorov predstavujú sociálne dávky, peňažné príspevky na kompenzáciu a sociálne služby. Od 1. januára 2009 platí u nás zákon č. 448/2008 Z. z. č. 195/1998 Z. z. „O sociálnej pomoci“.
Kalvach a spoluprac. rozdeľujú služby pre seniorov (sociálne a/alebo zdravotnícke) na formy ambulantné a ústavné.
Prečítajte si tiež: Životopis Moniky Sýkorovej
akútne, krátkodobé pobyty (nemocničné i sociálne - azylové),
subakútne - časovo obmedzené, obvykle do 3 mesiacov a
dlhodobé, chronické, často trvalé, ktoré možno poskytovať v zariadeniach zabezpečujúcich:
Medzi zariadenia, v ktorých sa poskytujú služby seniorom, patrí zariadenie podporovaného bývania, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, denný stacionár a zariadenie pre seniorov. V zariadeniach pre seniorov (sem patria bývalé domovy dôchodcov a domovy - penzióny pre dôchodcov) sa poskytuje sociálna služba osobám s dovŕšeným dôchodkovým vekom pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby alebo z iných vážnych dôvodov.
Recenzie zariadení pre seniorov zohrávajú dôležitú úlohu pri výbere vhodného zariadenia. Poskytujú cenné informácie o kvalite poskytovanej starostlivosti, prístupe personálu, stave zariadenia a ďalších dôležitých aspektoch. Recenzie môžu písať samotní seniori, ich rodinní príslušníci alebo iní ľudia, ktorí majú skúsenosti s daným zariadením.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom elektrickej kolobežky pre seniorov
Mnohé zdravotnícke zariadenia a pracoviská poskytujúce starostlivosť seniorom si zaslúžia uznanie za ich prácu a prístup. Koncepcia geriatrie vymenúva všeobecného lekára (praktického lekára pre dospelých), geriatrickú ambulanciu, geriatrický stacionár, geriatrické oddelenie, geriatrickú kliniku, liečebňu (oddelenie) dlhodobo chorých, doliečovacie oddelenie a geriatrické centrum. Okrem pracovísk geriatrického odboru sem zaraďujeme aj ambulancie a lôžkové oddelenia ostatných klinických odborov, agentúry ošetrovateľskej starostlivosti a hospic.
Tieto pozitívne ohlasy svedčia o tom, že v mnohých zariadeniach na Slovensku sa poskytuje kvalitná a empatická starostlivosť o seniorov.
Inštitucionálna starostlivosť má však aj niektoré negatíva a problémy. Starý človek sa pri dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti musí vyrovnať s viacerými závažnými okruhmi problémov. Výraznú negatívnu úlohu zohráva inštitucionalizácia. Jednotlivci stále viac podliehajú anonymite, uniformite a inercii inštitucionálneho života. Obyvateľ stráca svoju identitu, stáva sa pasívnym a mení sa na súčasť inštitúcie.
Stále pretrvávajúcim problémom je nedostatok miest v sociálnych zariadeniach. Vývoj počtu žiadateľov o umiestnenie do zariadení sociálnych služieb má narastajúcu tendenciu. Odhaduje sa, že na umiestnenie čaká približne rovnaký počet seniorov, ako je obyvateľov. Príčin je viacero. Jednou z nich je skutočnosť, že v našich zariadeniach nájdeme aj seniorov, ktorí by mohli za určitých podmienok žiť vo svojom domácom prostredí a v inštitúcii „zaberajú“ miesto iným, na cudziu pomoc väčšmi odkázaným starým ľuďom. Ďalším problémom je nedostatočný počet zdravotníckeho personálu, súvisiaci s odklonom od medicínskeho modelu starostlivosti. Nedostatočný počet zdravotníckeho personálu však môže viesť k znižovaniu zdravotnej starostlivosti a k riziku zhoršenia zdravotného stavu.
Nepriaznivý je zdravotný stav obyvateľov sociálnych inštitúcií. Prieskumom sa zistilo, že 16,8 % obyvateľov DD nie je schopných vstať z postele bez pomoci, 26,6 % obyvateľov je dementných a 14,3 % obyvateľov sú diabetici. Úmrtnosť obyvateľov, ktorých priemerný vek sa pohybuje medzi 75 až 79 rokov, je 142 na 1000 obyvateľov ročne.
Prečítajte si tiež: Ako zvýšiť svalovú hmotu v starobe
Vážnym, hoci skrytým problémom je porušovanie ľudských práv u seniorov žijúcich v inštitúciách. Na druhej strane niektorí autori upozorňujú na rozpor medzi tvrdeniami o negatívnych aspektoch života v DD a reálnym záujmom občanov o tieto služby. Autorky uvádzajú, že na prijatie do DD sa v závislosti od lokality čaká od 6 mesiacov až do dvoch rokov. Zároveň si všímajú aj rezignáciu časti obyvateľov, ktorí v zariadení prežili sedem a viac rokov.
Odchodom do inštitúcie prichádza k pozitívnym i negatívnym zmenám v živote seniorov. Obyvatelia pozitívne hodnotia skutočnosť, že získali istotu a zbavili sa úzkosti, žijú v kolektíve a nie sú osamelí, ako boli predtým doma; majú svoj pokoj, nemajú žiadne starosti - o všetko je postarané, prostredie v zariadení je lepšie ako doma, zlepšil sa ich kontakt s ľuďmi, žijú a bývajú na úrovni.
V kontexte recenzií zariadení pre seniorov je dôležité spomenúť aj prípad Slovenské podielové družstvo ROD (SPDR). SPDR figuruje na slovenskom trhu už viac ako dva roky. Zakladateľ SPDR Emil Skirkanič, pôvodom z východného Slovenska, v jednom z videí zverejnených na YouTube hovorí o „zmene celosvetového finančného systému“, k čomu má prispieť členstvo v SPDR. V súvislosti s činnosťou SPDR sa ozvala pani Marta Sýkorová, ktorá sa o družstve dozvedela pred necelými dvomi rokmi. Družstvo jej sľúbilo vyplatenie 450 000 eur potrebných na stavbu domu pre seniorov a mesačnú rentu vo výške 1500 eur. Podľa pani Sýkorovej jej družstvo sľúbilo vyplatenie 450 000 eur potrebných na stavbu domu pre seniorov a mesačnú rentu vo výške 1500 eur. Marta Sýkorová chce svojím príbehom varovať čo najväčší počet ľudí pred SPDR. Zároveň celú vec prerokúva s právnikom, pričom zvažuje hromadnú žalobu.
Ďalším dôležitým aspektom v starostlivosti o seniorov je zabezpečenie adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Príkladom je situácia pacientky Anny Sýkorovej, ktorá navštevuje dialyzačné centrum v Trnave. Pacienti v Trnave sa pred dvoma týždňami dozvedeli, že dialyzačné centrum z dôvodu ekonomických škrtov prestáva poskytovať služby nočnej dialýzy. Sýkorovej však prekáža, že celá vec bola odkomunikovaná spôsobom, ktorý neumožnil žiadnu diskusiu. Dostali na výber chodiť na rannú alebo poobednú dialýzu, čo je pre mnohých ťažké stíhať.