Systémy pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na pedagogiku mentálne postihnutých, vychádzajúc z definície A. Vančovej a ďalších významných autorov, a zároveň poukazuje na jej interdisciplinárny charakter a význam pre spoločnosť.

Definície pedagogiky mentálne postihnutých

Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu.

Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu (pedagogiku mentálne postihnutých) ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

  • Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
  • Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy.
  • Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek.
  • Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
  • Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život.

Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

  • Pedagogika a špeciálna pedagogika: Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.
  • Psychológia: Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.
  • Sociológia: Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.
  • Biológia a medicína: Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia.

Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Psychopedická diagnostika zahŕňa:

  • Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
  • Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
  • Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
  • Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.

Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca.

Trendy a výzvy v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patrí:

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

  • Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti.
  • Podpora samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
  • Využívanie moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie.
  • Dôraz na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.

Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:

  • Nedostatok kvalifikovaných odborníkov: Je potrebný väčší počet špeciálnych pedagógov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú osobám s mentálnym postihnutím.
  • Nedostatočné financovanie: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie pre vzdelávanie, (re)habilitáciu a podporu osôb s mentálnym postihnutím.
  • Prekonávanie predsudkov: Je potrebné bojovať proti predsudkom a stereotypom, ktoré sa týkajú osôb s mentálnym postihnutím.
  • Zabezpečenie rovnoprávnosti: Je potrebné zabezpečiť, aby osoby s mentálnym postihnutím mali rovnaké práva a možnosti ako ostatní občania.

Metódy používané v starostlivosti o postihnutých

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie, prevenciu defektivity. Existujú základné skupiny metód:

  1. Reedukačné metódy: Ide o súhrn špecifických pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a označuje špecifické pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté funkcie alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
  2. Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na poskytovanie náhrady, vzájomné vyrovnanie. Kompenzačné metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, nie postihnutej. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcií ako náhradu za porušenú alebo vyradenú funkciu (napr. u nevidiaceho rozvíjať sluchové, hmatové, čuchové vnímanie).
  3. Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a je súhrnom opatrení a metód, ktoré sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou upravujeme porušené vzťahy spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.
  4. Výchovné zariadenia a poradenský pracovník: Tieto sú dôležité pre výchovu a vzdelávanie osôb so špeciálnymi edukačnými potrebami a pre spoluprácu s rodinou.

Špeciálna pedagogika

Špeciálna pedagogika patrí v najširšom význame do sústavy vied o človeku, v užšom význame do systému pedagogických vied. V rámci nich tvorí samostatný vedný odbor, zaoberajúci sa teóriou a praxou výchovy, vzdelávania mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností či psychosociálneho narušenia alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia, správania mládeže a dospelých. Môžeme sem zaradiť aj jedincov s výnimočným nadaním a talentom či inými špecifickými potrebami.

Predmetom je skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a vzdelávania postihnutých, narušených jednotlivcov a jednotlivcov so špeciálnymi výchovnými a vzdelávacími potrebami. Cieľom špeciálnej pedagogiky v praxi je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých alebo narušených jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a čo najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili a zaradili do spoločnosti. Úlohy vychádzajú s cieľa špec.

Porovnávacia špeciálna pedagogika

Porovnávacia špeciálna pedagogika je odborom špeciálnej pedagogiky, ktorého predmetom je skúmanie a porovnávanie výchovno-vzdelávacích sústav pre deti a mládež vyžadujúcu špeciálnu starostlivosť v nadväznosti na filozofické a teoretické východiská, z ktorých vychádzajú. Porovnáva aj ciele, obsah, formy a obsah prípravy špeciálnych pedagógov. Porovnávanie sa môže realizovať buď synchrónne (časovo súbežne), t.j. k určitému vymedzenému termínu, alebo chronologicky (v časovom slede, ako po sebe nasledovali). Z hľadiska filozoficko-teoretických východísk U. Bleidick (1985) rozoznáva 4 základné koncepcie: normatívnu špeciálnu pedagogiku, ktorá si osobitne všíma ciele a výsledky, ktoré sa usiluje špeciálna výchova dosiahnuť. Je jedným z dôležitých odborov ŠP, lebo sa týka najpočetnejšej časti postihnutej populácie.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

Etiológia mentálneho postihnutia

Z hľadiska etiológie možno fenomén mentálneho postihnutia členiť podľa mnohých kritérií. Etiologické faktory sa najčastejšie rozdeľujú na:

  • endogénne (genetické, hereditárne a pod.)
  • exogénne - biologické, chemické, fyzikálne a pod.

Môžu pôsobiť prenatálne, perinatálne a postnatálne.

Z hľadiska symptomatológie možno hovoriť o eretickom (vzrušivom, podráždenom), apatickom a nevyhranenom type. Z medicínskeho aspektu sa mentálne postihnutie chápe z aspektu jeho etiológie a symptomatológie. Vníma sa ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii (obdobia ukončeného telesného vývinu, dospelosti), ktorej dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň.

Špeciálnopedagogické disciplíny

V systéme špeciálnopedagogických vied existujú rôzne vedné odbory, ktoré sa zameriavajú na špecifické druhy postihnutí:

  • Tyflopédia: Vedný odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. Zrakovo postihnutí majú v dôsledku zníženej (alebo nulovej) priepustnosti optického kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem zrakových informácií.
  • Surdopédia: Pedagogika sluchovo postihnutých. Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti (príp. nepriepustnosti) sluchového kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem sluchových informácií.
  • Somatopédia: Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených. Skúma osobitosti edukácie jednotlivcov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými zmenami v zdravotnom stave.
  • Logopédia: Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou.
  • Etopédia: Pedagogika psychosociálne narušených.
  • Psychopédia: Pedagogika mentálne postihnutých.
  • Pedagogika nadaných a talentovaných: Zameriava sa na edukáciu jedincov s výnimočnými schopnosťami.

Vznik poškodenia z hľadiska ontogenézy

Z ontogenetického hľadiska môžeme hovoriť o troch obdobiach vzniku možného defektu:

  • Prenatálne: Pred narodením, obdobie vnútromaternicového vývinu, príčinou poškodenia a plodu, napr.: infekčné ochorenia matky, muns, rubeola, TBC, osýpky, extrémne hladovanie, zlá životospráva- tabakizmus, alkoholizmus, drogová závislosť, stres.
  • Perinatálne: Počas pôrodu/kliešťový pôrod, rôzne komplikácie pri pôrode/.
  • Postnatálne: Po narodení/úrazy, nehody, pády…/.

Príčiny vzniku postihnutia

  • Endogénne príčiny: Vnútorné - ide predovšetkým o dedičné ochorenia, ktoré môžeme rozdeliť na familiárne výskyt podobného respektívne zhodného druhu ochorenia alebo postihnutia v rodine a dokázateľné genetickými vyšetreniami/ v rodine sa daný druh postihnutia nevyskytoval a samotné postihnutie je výsledkom genetického prenosu;
  • Exogénne príčiny: Vonkajšie:
    • anorganické- žiarenie, chemické látky, jedy,
    • biologické- vírusy, baktérie, plesne, precitlivenosť- alergie,
    • psychosociálne- rodina, škola, výchovné zariadenia, pracovisko.

Následky spojené s postihnutím, narušením

Akýkoľvek druh postihnutia ovplyvňuje celú osobnosť jedinca.

  • Postoj spoločnosti ľuďom s postihom: Emocionálny postoj - buď je predmetom súcitu, alebo vzbudzuje odpor. Tento postoj býva často spojený s predsudkami.
  • Reakcie postihnutého: Zistí, aký postoj má k nemu jeho okolie, jeho vnímanie je citlivejšie a intenzívnejšie.
  • Rodina postihnutého:
    • fáza šoku a popretia- neprijateľná skutočnosť, nechcú nič počuť o starostlivosti o také dieťa, lekár- nosí zlé správy „náhradný vinník“;
    • fáza postupnej akceptácie a vyrovnanie sa s problémom- rodičia majú záujem o ďalšie informácie(zdravotné, výchovné), chcú poznať príčinu postihnutia, dosť často tu dochádza k rezignácii- akceptácia názoru, že sa nič nedá robiť a dôsledkom môže byť zbytočná stagnácia vývoja dieťaťa, v tých oblastiach, kde by nemusela byť;
    • fáza realizmu- rodičia sa zmierili zo skutočnosťou a snažia sa zmieriť dôsledky postihnutia.

Následky rôznych druhov postihnutia

  • Následky telesného postihnutia: Nedostatočné pohybové možnosti a deformovaný zovňajšok. Závažnosť pohybových obmedzení veľmi ovplyvňuje kvalitu života. Rozhodujúca je miera sebestatočnosti, ak chýba- človek je závislý na iných. Pohybovo obmedzený nemá rovnaké možnosti stýkať sa s rôznymi ľuďmi, má menšie skúsenosti s rôznym sociálnym prostredím. Vplyv deformovaného zovňajšku - telo funguje ako vlastná zložka sociálnej prezentácie. Viditeľne telesné deformácie majú vždy sociálny dopad.
  • Následky sluchového postihnutia: Sluchovo postihnutých možno chápať ako minoritu, ktorá používa odlišný komunikačný systém. Hlasový prejav býva ťažko zrozumiteľný, obmedzená slovná zásoba, problém pochopenia významu slov. Ťažko sa orientujú, majú problém pochopiť názory, postoje a pocity druhých. Majú tendenciu reagovať impulzívne, lebo sa nedokážu ovládať.
  • Následky zrakového postihnutia: Nedostatočnosť vizuálneho kontaktu. Nepriaznivo pôsobí aj akákoľvek nápaditosť, alebo deformácia reči. Zrakovo postihnutý má obmedzenú schopnosť učiť sa napodobňovaním. Orientáciou v neznámom prostredí, čo vedie k závislosti na iných ľuďoch. Menší záujem o samostatnú aktivitu.
  • Následky mentálneho postihnutia: Závisia od stupňa mentálnej retardácie. Spomalené myslenie. Oneskorená reč. Poruchy výslovnosti. Ťažká vzdelávateľnosť. Výchovné problémy. Hyperaktivita. Nemajú radi zmenu.
  • Následky psychosociálneho narušenia: Drogová závislosť. Sexuálna deviácia. Týranie detí. Autizmus. Suiciálne sklony/samovražedné. Kriminalita.

Základné pojmy v špeciálnej pedagogike

  • Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy, nepovažuje sa za patologický stav/ zrakovo, sluchovo, telesne postihnutý/.
  • Deviácia: Odchýlka od normy týkajúca sa správania.
  • Deformita: Znetvorenie, zohavenie.
  • Defekt: Chýbanie, nedostatok, synonymum- handicap- znevýhodnenie.
  • Resocializácia: Znovuzačlenenie do spoločnosti.
  • Rehabilitácia: Znovuuspôsobenie jedinca, znovu získať spôsobilosť.
  • Kompenzácia: Náhrada, vyrovnanie.
  • Korekcia: Náprava, zlepšenie (operácia).
  • Socializácia: Spoločenský, združený, proces zaraďovania jednotlivca do spoločnosti.

Stupne socializácie

  • Integrácia: Najvyšší stupeň- úplné splynutie so spoločnosťou.
  • Adaptácia: Prispôsobenie sa.
  • Utilita: Pracovná použiteľnosť jednotlivca (schopnosť manuálnej práce).
  • Inferiorita: Segregácia- totálna izolovanosť od spoločnosti.

Diagnostika, prognóza a prevencia v špeciálnej pedagogike

  • Diagnostika: Zámerná činnosť zameraná na rozoznávanie podmienok, znakov, priebehu, napr.: choroby, edukácie. Výsledkom je diagnóza- vymedzenie znakov, vlastností. Medzi diagnostické metódy využívané v ŠPP: rozhovor, dotazník, pozorovanie, písomné testy, testy motoriky, kauzistické metódy.
  • Prognóza: Predpoveď, odhad budúceho stavu, choroby, snaží sa objektívne stanoviť či sa dá pri určitých podmienkach očakávať zlepšenie, alebo zhoršenie stavu.
  • Prevencia: Odborná činnosť zameraná na predchádzanie, zabránenie opakovaniu a znižovaniu rizík rôznych negatívnych vplyvov a problémov. Môže byť:
    • primárna- prechádzanie, posilňovanie pozitívnych podmienok, zameraná na celú spoločnosť (prednášky, besedy);
    • sekundárna- je adresná na konkrétnu populáciu, napr.: drogovo závislých- liečebne, poskytuje sa vo forme účinnej a včasnej pomoci;
    • terciárna- jej cieľom je zmierniť dôsledky, dopady jednotlivých postihnutí, zabrániť zhoršovaniu stavu.

Systém inštitúcií pre postihnutých a narušených jedincov

Cieľom inštitúcie je vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj schopností každého jedinca zo špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami.

Socializácia postihnutých a narušených jednotlivcov

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti. Je to proces, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou - aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote spoločnosti. Socializácia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a sociálnej rovine.

  1. Rodina: Predstavuje sociálne vplyvy, postoje, citový a racionálny vzťah. Jej výchovné pôsobenie formuje správanie dieťaťa. Osobitný význam pre postihnuté dieťa má reč.
  2. Postoj spoločnosti: Je veľmi dôležitý, nejde len o kompenzácie, ale ide o celkový postoj spoločnosti.

V súčasnosti sa u nás uplatňuje otázka tzv. integrovanej výchovy a vzdelávania. Príprava na povolanie týchto jednotlivcov má svoje obmedzenia aj v tom, že je vopred vymedzený len istý okruh profesií, ktoré postihnutí a narušení môžu vykonávať.

  • Integrácia: Najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
  • Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
  • Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
  • Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Poruchy správania

So školským neúspechom súvisia vývinové poruchy správania a učenia. Čím ďalej tým viac je detí s nedostatočnou sústredenosťou, s nezvládnuteľnou pohyblivosťou, impulzívnych, nekľudných. Stretávame sa, ale aj s opakom tohto správania - s hlbokým kľudom, hypoaktivitou, uzavretosťou do vlastného sveta.

Zásady špeciálnej výchovy

Zásady - základné poučky, pravidlá, smernice, ktoré sa majú v špec. Výchove dodržiavať, pokiaľ ide o výber metód, foriem a prostriedkov výchovy postihnutých alebo narušených jedincov. Na zreteli treba mať v ŠP všeobecné pravidlá:

  1. Najprv poznaj, potom vychovávaj.
  2. Nie proti postihnutiu, ale v prospech postihnutého.

Možnosti vývinu

  • Ustrnulý vývin: Je dôsledkom pôsobenia patogénnych faktorov.
  • Oneskorený vývin: Má reverzibilný (vrátny) charakter vtedy, ak je poskytnutá včasná lekárska, špec. pedagogická alebo sociálna intervencia (detí zo soc. znevýhodneného prostredia).
  • Prerušený vývin: Je taký dôsledok pôsobenia patogénnych faktorov, že vývin orgánu alebo funkcie sa náhle spomalí, alebo úplne preruší.
  • Pochybený vývin: Je taká anomália vývinu, pri ktorej orgán alebo funkcia, alebo ich systém, sa vyvíja odlišne od normy.

Profesionálna orientácia

Profesionálna orientácia je cieľavedomý multifaktoriálne podmienený výchovný proces, ktorý sa uskutočňuje na základe rozpoznania, individuálne podmienených dispozícií žiaka, pri ktorých sa tieto zosúlaďujú s požiadavkami, kladenými na profesionálnu prípravu (stoja proti sebe požiadavky zamestnávateľa a schopnosti dieťaťa). Celý proces vrcholí voľbou povolania. Príprava sa uskutočňuje v SOU, OU a špeciálnych SŠ (zrakové, sluchové postihnutie).

tags: #systémy #pedagogiky #mentálne #postihnutých

Ďalšie články