
Rozvod je náročné životné obdobie plné otázok a neistôt. Jednou z kľúčových oblastí, ktoré je potrebné riešiť, je finančné zabezpečenie, a to nielen po rozvode, ale aj počas trvania rozvodového konania. Tento článok sa zameriava na výživné na čas do rozvodu, podmienky jeho priznania, nároky a možnosti, ako aj na ďalšie súvisiace aspekty, ako sú otázky bývania a starostlivosti o deti.
Počas rozvodového konania, teda v období medzi podaním návrhu na rozvod a právoplatným rozsudkom, môže vzniknúť nárok na výživné na manžela/manželku. Cieľom tohto výživného je zabezpečiť, aby životná úroveň oboch manželov bola počas rozvodového konania v zásade rovnaká.
Nárok na výživné na čas do rozvodu vzniká vtedy, ak jeden z manželov nie je schopný sám sa živiť a druhý manžel má dostatočné príjmy a majetkové pomery, aby mu mohol prispievať na výživu. Dôležité je, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá od uzavretia manželstva až do jeho rozvodu. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd môže na návrh jedného z nich určiť jej rozsah.
Ak chcete, aby manžel/manželka platil/a výživné skôr, je potrebné podať návrh na určenie výživného na čas do rozvodu. Súd v tomto konaní určí výživné obyčajne od času, kedy ste podali návrh, teda aj za čas pred rozvodom. Ak ho nebude počas tohto súdneho konania platiť, súd určí tzv. zročné výživné, spočíta platby, ktoré nezaplatil od podania návrhu do času, kým rozhodne.
Výška výživného na čas do rozvodu sa určuje individuálne, pričom súd zohľadňuje viacero faktorov:
Prečítajte si tiež: Nároky na výživné po rozvode
Dôležité je zdôrazniť, že súd neberie do úvahy len príjmy, ale aj potenciálne možnosti zárobku. Ak napríklad manžel/manželka bezdôvodne nepracuje a má možnosť zamestnať sa, súd môže vychádzať z jeho/jej potenciálneho príjmu.
Otázka bývania je počas rozvodu veľmi dôležitá, najmä ak ide o zabezpečenie bývania pre matku s deťmi. Ak nemáte nárok na byt a musíte si nájsť prenájom, v ktorom budete môcť žiť so svojimi deťmi, je dôležité vedieť, ako sa táto situácia zohľadňuje pri určovaní výživného.
Súd zohľadňuje aj nájomné, teda súd to zohľadňuje ako výdavok. To znamená, že pri určovaní výšky výživného sa berie do úvahy aj výška nájomného, ktoré platíte za bývanie. Je preto dôležité predložiť súdu všetky relevantné doklady o výdavkoch na bývanie, ako sú nájomné zmluvy, faktúry za energie a iné poplatky spojené s bývaním.
Ak byt, v ktorom momentálne bývate, patrí matke vášho manžela, nie jemu, manžel nemá právnu povinnosť hľadať spolu s vami nový prenájom. Avšak, súd môže pri určovaní výšky výživného zohľadniť aj túto situáciu a prikázať manželovi, aby vám finančne prispel na zabezpečenie nového bývania.
Okrem výživného na manžela/manželku je potrebné riešiť aj výživné na deti. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Čo potrebujete vedieť
O výživnom na deti rozhoduje súd v rámci konania o rozvod manželstva, ak má za preukázané splnenie podmienok na rozvod manželstva. Ďalej o ÚPP rozhoduje súd aj vtedy, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, a to bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie. Rodičia sa môžu o ÚPP dohodnúť formou tzv. rodičovskej dohody, avšak túto musí schváliť súd.
Čo však robiť v prípade, keď nastane situácia, že povinný rodič si svoju vyživovaciu povinnosť neplní? Predpokladom na úspešné vymoženie výživného je právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu. Ak už bolo vydané rozhodnutie, ktoré je právoplatné a vykonateľné (prípadne bola súdom schválená dohoda o plnení vyživovacej povinnosti), a ktorým je povinný rodič zaviazaný platiť výživné na dieťa, toto rozhodnutie (dohoda) slúži ako exekučný titul.
V súvislosti s vymáhaním výživného je dôležité spomenúť aj právo na vymáhanie spätného výživného. V zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd).
Po zániku BSM (BSM zaniká zánikom manželstva, výnimočne môže zaniknúť i súdnym rozhodnutím za trvania manželstva po splnení zákonných podmienok) sa vykonáva jeho vyporiadanie, t.j. rozdelenie vecí, práv a záväzkov medzi ex/manželmi. Ex/manželia môžu do troch rokov od zániku BSM vyporiadať ho dohodou, alebo jeden z nich môže v tej istej lehote podať proti druhému ex/manželovi žalobu na súd na vyporiadanie BSM. V takom prípade sa vyporiadanie BSM vykoná súdnym rozhodnutím. Aj počas súdneho konania môžu ešte ex/manželia dospieť k dohode napr. formou súdneho zmieru.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o výživnom po rozvode