
Slovenský dôchodkový systém čelí v súčasnosti závažným výzvam, ktoré súvisia so starnutím populácie, nízkou pôrodnosťou a klesajúcim počtom pracujúcich. Tieto faktory ohrozujú finančnú udržateľnosť systému a vyžadujú si prijatie nepopulárnych opatrení. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa môže zmeniť vek odchodu do dôchodku na Slovensku a v Európe, prečo je súčasný systém finančne neudržateľný a aké riešenia sa ponúkajú.
Primárnym problémom slovenského dôchodkového systému je starnutie populácie a nízka pôrodnosť. V roku 2023 sa narodilo historicky najmenej detí v ére samostatného Slovenska, iba 46 tisíc. Pre porovnanie, v 70. rokoch 20. storočia sa ročne rodilo okolo 100 tisíc detí. Tento demografický vývoj má zásadný vplyv na pomer medzi pracujúcimi a dôchodcami, čo zaťažuje systém priebežného financovania dôchodkov.
Slovensko má zároveň jeden z najvyšších deficitov verejných financií v Európskej únii, čiastočne aj kvôli vyplácaniu 13. dôchodkov. Zároveň patrí medzi krajiny s najrýchlejšie starnúcou populáciou v EÚ. Tieto skutočnosti nútia politikov hľadať riešenia na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému.
Existuje niekoľko spôsobov, ako riešiť problémy slovenského dôchodkového systému. Medzi najčastejšie spomínané patria:
Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku je bežným trendom v Európe. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ bude v roku 2060 67 rokov, pričom niektoré krajiny budú atakovať 70 rokov a viac.
Prečítajte si tiež: Analýza dôchodkového zabezpečenia
Dánsko už rozhodlo o zvýšení veku odchodu do dôchodku na 70 rokov do roku 2040. Dánsky model je založený na postupnom a predvídateľnom zvyšovaní veku v súlade s rastúcou dĺžkou života. Už od roku 2006 sa dôchodkový vek v krajine zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok.
Zástancovia dánskeho prístupu tvrdia, že zvýšenie dôchodkového veku prináša viacero pozitívnych efektov. Znižuje sa celková suma vyplácaných dôchodkov, zvyšuje sa podiel ekonomicky aktívnych ľudí aj vo vyššom veku, čo posilňuje príjmy z daní a sociálnych odvodov, a dlhší pracovný vek poskytuje ľuďom viac času na tvorbu vlastného dôchodkového zabezpečenia.
V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Česká republika plánuje postupne zvyšovať dôchodkový vek do roku 2050 až na 67 rokov. V 23 krajinách EÚ odchádzajú muži a ženy do dôchodku v rovnakom veku. V ďalších 9 krajinách majú muži vyšší vek odchodu do dôchodku. Najväčšie rozdiely sú v Rakúsku a Poľsku, kde muži odchádzajú do dôchodku o 5 rokov neskôr ako ženy. Podľa OECD sa do roku 2060 rozdiel v dôchodkovom veku medzi pohlaviami v Európe takmer vytratí.
Priemerný dôchodok na Slovensku sa od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur. Aj napriek tomuto rastu patrí medzi tie nižšie v Európe. Napríklad v Českej republike je priemerný dôchodok 853 eur.
Dôležitým ukazovateľom je miera náhrady mzdy po odchode do dôchodku, teda pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde. Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%. Slováci síce majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku v porovnaní s inými členskými krajinami. Slovensko je v tomto ukazovateli spolu s Maďarskom na 5. mieste v EÚ.
Prečítajte si tiež: Podpora rozhodovania pre seniorov
Otázka je, či si takéto štedré dôchodky môžeme dovoliť vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj a problémy v ekonomike, a to aj napriek tomu, že sa nám bude výrazne zvyšovať vek odchodu do dôchodku.
Podľa analytikov sa pracovná sila na Slovensku do roku 2035 zmenší o 7%. To znamená, že práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako v súčasnosti. Pomer pracujúceho človeka na jedného poberateľa dôchodku sa tak dostane do fázy, kedy sa systém s veľkou pravdepodobnosťou zrúti.
Ďalšou výzvou je blížiaci sa odchod do dôchodku silných populačných ročníkov, tzv. husákových detí. Podľa Eurostatu počet obyvateľov starších ako 64 rokov vzrastie do roku 2035 až o 20%. To znamená, že sociálna poisťovňa príde o veľkú časť ľudí, ktorí do systému prispievajú, a zároveň sa výrazne zvýši počet ľudí, ktorí budú zo systému čerpať.
Už dnes je deficit sociálnej poisťovne 3 miliardy eur. Vyšší hospodársky rast by pomohol, ale aj tým, že sa zvýšili odvody do sociálnej poistovne, sa rast zabrzdil. OECD nedávno výrazne zhoršila slovenskú prognózu tohto ročného rastu ekonomiky.
Vzhľadom na tieto výzvy je nevyhnutné prijať opatrenia na zabezpečenie udržateľnosti slovenského dôchodkového systému. Medzi odporúčané riešenia patrí:
Prečítajte si tiež: Asistencia pri starostlivosti o drény
tags: #systémy #dôchodkového #zabezpečenia #v #Európe #porovnanie