
Dôchodkový systém na Slovensku prechádza významnými zmenami, ktoré sa dotknú sporiteľov aj súčasných dôchodcov. Súčasťou rozsiahleho balíka opatrení, známeho ako „Lex konsolidácia“, je aj zníženie príspevkov do druhého piliera, čo vyvoláva diskusie o budúcnosti dôchodkového sporenia a udržateľnosti celého systému. Vláda sa rozhodla na úkor dôchodkového sporenia podporiť priebežný prvý pilier, ktorý aj tak bude v budúcnosti nevyhnutne slabnúť.
Návrh vlády počíta s tým, že odvody do druhého piliera sa znížia a budú sa deliť v pomere 14 ku 4. To znamená, že Sociálna poisťovňa získa viac prostriedkov, napríklad na vyplácanie trinástych dôchodkov. Podľa odhadov by to malo do štátneho rozpočtu priniesť približne 360 miliónov eur. Tieto financie majú byť použité na podporu priebežného prvého piliera, ktorý je financovaný z odvodov súčasných pracujúcich.
Odborníci a ekonómovia vyjadrujú obavy z tohto kroku. Zníženie príspevkov do druhého piliera nepovažujú za formu šetrenia, ale len za posun problémov v čase. Poukazujú na to, že skutočné šetrenie spočíva v obmedzovaní výdavkov, a nie v znižovaní úspor.
Zníženie príspevkov do druhého piliera bude mať dopad na budúcich dôchodcov, ktorí si v tomto pilieri sporia. Konkrétny dopad na každého sporiteľa je ťažké odhadnúť, pretože závisí od individuálnej investičnej stratégie a vývoja na finančných trhoch. My postupne presúvame sporiteľov z garantovaných do negarantovaných fondov, to bude trvať do konca roku 2025. Na konci roku 2024 budeme v dvoch tretinách až v troch štvrtinách presunu. Sporitelia budú mať viac prostriedkov v indexových fondoch a odhadovať hodnotu majetku je ťažké, pretože tieto fondy môžu výraznejšie kolísať. Nemôžeme hovoriť o tom, či výkonnosť vykryje, prípadne nevykryje výpadky v príspevkoch, lebo to zhodnotenie by zachytilo aj tie príspevky, ktoré pôvodne do druhého piliera mali prísť, no neprišli.
Je dôležité si uvedomiť, že druhý pilier už v minulosti prešiel viacerými zásahmi, ktoré ovplyvnili výšku nasporených prostriedkov. Dôsledky tých zásahov sú zásadnejšie ako dvadsaťročný horizont. Mali sme finančné krízy. Potom sa v najnevhodnejšom okamihu zaviedli šesťmesačné garancie a v roku 2013 prišiel presun sporiteľov do garantovaných fondov. To, že si sporitelia nasporili menej, je dôsledok skôr týchto zásahov ako krátkeho sporiaceho horizontu. Tieto zásahy, ako napríklad presun do garantovaných fondov, mali negatívny dopad na zhodnotenie úspor.
Prečítajte si tiež: Zmeny v sociálnom poistení 2020
Často sa porovnáva prvý a druhý pilier, no tieto dva piliere by sa nemali takto porovnávať. Sú sporitelia, ktorí z druhého piliera dostanú viac, pretože v prvom pilieri je určitá dávka solidárnosti. Sú sporitelia, pre ktorých je výhodnejší prvý pilier, sú sporitelia, pre ktorých je výhodnejší ten druhý. Tieto nástroje boli ale dizajnované tak, aby sa navzájom dopĺňali. Všetci by mali byť v jednom aj v druhom pilieri. Tieto riziká sú pre každý z pilierov rôzne. V prvom pilieri je rizikom demografický vývoj, v druhom pilieri sú rizikom prípadné nepriaznivé udalosti na finančných trhoch. Podstata prvého a druhého piliera nie je v tom, že majú medzi sebou súťažiť. Je dôležité si uvedomiť, že oba piliere majú svoje výhody a nevýhody a mali by sa navzájom dopĺňať. V prvom pilieri je rizikom demografický vývoj, teda klesajúci počet pracujúcich v pomere k dôchodcom. V druhom pilieri sú rizikom prípadné nepriaznivé udalosti na finančných trhoch.
Problém druhého piliera by mohol byť vo výplatnej fáze a ľudia si neposielajú dobrovoľné príspevky do druhého piliera aj preto, že sú tie peniaze potom definitívne v systéme zamknuté až do dôchodku. Pokiaľ ide o príspevky, tak to, že ich výber je viazaný na dosiahnutie dôchodkového veku, má svoj racionálny dôvod. Ak ide o povinné príspevky, o tom asi nemusíme ani hovoriť, keďže je to časť povinných odvodov. Ak sa pozrieme na dobrovoľné príspevky, tam je situácia trochu iná. V súčasnosti je to tak, že sporitelia nemajú z dobrovoľných príspevkov žiadnu daňovú výhodu, napríklad odpočítateľnú položku, tak nie je dôvod na to, aby tieto príspevky boli uzamknuté v systéme až do dôchodkového veku. Na začiatku to bolo tak, že dobrovoľné príspevky by sa do určitej výšky dali odpísať z daňového základu. V minulosti štát motivoval sporiteľov, aby si dobrovoľne odkladali viac prostriedkov na dôchodok výmenou za daňovú výhodu. Ak sú tieto peniaze určené na dôchodok, dáva zmysel, aby boli v systéme až do dovŕšenia dôchodkového veku. Momentálne ale daňové zvýhodnenie neexistuje, fungovalo iba dva-tri roky. Ak sa pozrieme na samotnú výplatnú fázu, tak dôchodkové správcovské spoločnosti už pri schválení veľkej novely v novembri 2022 upozorňovali, že na poslednú chvíľu sa do výplatnej fázy vsunuli ustanovenia, ktoré hovorili, že za určitých podmienok si sporitelia môžu úspory vybrať bez obmedzení. To do zákona prinieslo množstvo neistôt. Zákon s tým v zásade nepočítal, nie je na to nastavená predvolená investičná stratégia a ani systém garancií. Počas celej prípravy novely počítalo s tým, že všetci sporitelia, alebo takmer všetci, pôjdu do dlhodobej výplatnej fázy. Tá hovorí, že prvá polovica úspor sa minie programovým výberom a druhá polovica sa použije na kúpu doživotného dôchodku v životnej poisťovni. Na toto nastavenie bola pripravená predvolená investičná stratégia a aj systém garancií. Podčiarknuté a zhrnuté, výplatná fáza sa bude musieť upravovať. Očakávame podrobnú diskusiu a boli by sme radi, ak by výplatná fáza bola kompromisom, ktorý prežije viac ako jedno volebné obdobie. Od výplatnej fázy závisí správanie DSS-iek pri investovaní a spôsob čerpania prostriedkov je kľúčový pre ľudí, čo sa blížia do dôchodku. Súčasná podoba výplatnej fázy druhého piliera je kritizovaná a očakáva sa jej úprava. Dôchodkové správcovské spoločnosti upozorňujú na nejasnosti a neistoty, ktoré do systému priniesli zmeny v novembri 2022.
Štát teraz povedal, že pracujúci budú viac na dôchodky posielať súčasným dôchodcom a ľudia si budú menej sporiť na vlastný dôchodok. Štát teda sanuje prvý pilier. Podľa údajov Sociálnej poisťovne je na Slovensku zhruba 1,1 milióna starobných dôchodcov. Počet pracujúcich, aj keď nie všetci platia odvody, je 2,5 milióna. Aktuálne teda, aj keď veľmi zjednodušene, sú v ekonomike zhruba dvaja až dva a pol pracujúceho na jedného dôchodcu. Pri mzde 1 400 eur a odvode vo výške osemnásť percent sa zhruba dva a pol pracujúceho človeka vyskladá na jeden starobný dôchodok. Zhruba to vychádza. Demografické prognózy sú ale nepriaznivé a zároveň veľmi presné, lebo my vieme, koľko ľudí sa už narodilo v konkrétnych rokoch. Áno, ale môžu aj odmigrovať. Keď si predstavíme uzavretú ekonomiku, tak karty sú rozdané a presne vieme, ako to bude vyzerať na roky dopredu. Všetky projekcie hovoria o tom, že v horizonte dvadsiatich rokov sa dostaneme k tomu, že budeme mať pomer pracujúcich a dôchodcov jedna k jednej. To bude už na dôchodku početná generácia „Husákových detí“. Problém je ale v tom, že na tie čísla sa nemôžeme pozerať dnešnou optikou. My dnes nemôžeme povedať dôchodcom, že 500 eur je super dôchodok, lebo pred tridsiatimi rokmi to bolo sto. Ide o to, čo si môžu dovoliť dnes, za dnešné ceny. Najdôležitejší ukazovateľ je miera náhrady. Teda koľko dostane dôchodca v porovnaní so mzdou. Dôchodcu zaujíma, čo si mohol dovoliť z platu a čo si bude môcť dovoliť z dôchodku. Ak klesne napríklad z 1 000 eur na 180 eur, tak je to vážny problém. Nezaplatil dane, nič si nekúpil, neprispel do zdravotníctva. Štát poskytuje ešte aj iné služby ako dôchodky. Prvý pilier bude určite smerovať k tomu, že bude menej štedrý, ako je dnes. Vo svete existujú systémy, kde štát vypláca jednu solidárnu dávku, ktorá je rovnaká pre všetkých, to je solidárna zložka a zásluhovosť sa zabezpečuje tým, že na zvyšok si človek sporí. Prvý pilier je teda čisto solidárny, vypláca všetkým rovnako a zásluhovosť je zabezpečená sporiacim systémom. Kto si koľko ušetrí, toľko má. Prvý pilier určite smeruje k nižšej štedrosti. Klub vyspelých krajín OECD vo všeobecnosti hovorí, že máme vysoké zaťaženie práce daňami a odvodmi. Vo všeobecnosti sa hovorí, že nie. Keď sa pozrieme na budúcu rovnicu, ktorú bude treba vyriešiť, tak máme tri parametre, s ktorými vieme hýbať. Je to dôchodkový vek, výška dôchodkov a výška odvodov. Všetky tri parametre sa v budúcnosti podľa mňa budú musieť upravovať, aby sa to aspoň ako-tak dalo udržať. Kedy to príde, kto sa na to odváži, to neviem povedať, ale tá rovnica nepustí. Najsilnejším parametrom je dôchodkový vek. Ako jediný má vplyv na obe strany rovnice. Odvody potom ovplyvňujú príjmovú časť rovnice a výška dôchodkov výdavkovú časť. Teraz efekt dôchodkového veku v tomto vzťahu môžeme vidieť na predčasných dôchodkoch. Dôchodkový systém na Slovensku čelí demografickým výzvam a bude si vyžadovať ďalšie reformy. Medzi kľúčové parametre, ktoré bude potrebné upraviť, patria dôchodkový vek, výška dôchodkov a výška odvodov.
Prečítajte si tiež: Renta pre invalidov: Zmeny
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok na Slovensku