
Havarijné poistenie, známe aj ako KASKO, je dobrovoľné poistenie, ktoré finančne kryje škody na vašom vlastnom vozidle. Na rozdiel od povinného zmluvného poistenia (PZP), ktoré kryje škody spôsobené iným, KASKO chráni vaše vozidlo pred širokou škálou rizík, vrátane živelných udalostí ako je ťarcha snehu.
Rozhodnutie, či si uzatvoriť havarijné poistenie, by malo vychádzať z individuálnych potrieb a rizík každého vodiča. Ak denne jazdíte a ste na svoje auto odkázaní kvôli práci, rodine alebo iným povinnostiam, KASKO môže byť rozumnou investíciou. Nikto z nás nevie predpovedať, či sa nám škoda na aute stane alebo nie.
Predstavte si situáciu, že na vaše vozidlo, ktoré používate na prácu, spadne počas silného sneženia strom. Alebo vám ho ukradnú. Zo dňa na deň ostanete bez auta, nemôžete pracovať a prídete o príjem, na ktorý môžete byť vy alebo vaša rodina odkázaná. Ak nemáte KASKO, máte našetrenú dostatočnú sumu peňazí na opravu auta alebo kúpu nového? Alebo ho nevyhnutne nepotrebujete a keď sa niečo stane, dokážete fungovať aj bez auta?
Havarijné poistenie kryje širokú škálu situácií, vrátane:
Pri výbere poistenia je dôležité venovať pozornosť aj výlukám v poistnej zmluve, teda situáciám, na ktoré sa poistenie nevzťahuje.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpy pozemkov
Ťarcha snehu je typ živelnej udalosti, ktorá môže spôsobiť značné škody na vozidlách. Hmotnosť nahromadeného snehu môže viesť k preliačinám, poškodeniu karosérie, prasknutiu okien alebo dokonca k zrúteniu strechy vozidla. Havarijné poistenie obvykle kryje škody spôsobené ťarchou snehu, ale je dôležité si overiť konkrétne podmienky poistnej zmluvy.
Určenie správnej poistnej sumy je kľúčové pre adekvátne krytie. Poistná suma by mala zodpovedať aktuálnej hodnote vozidla, vrátane všetkých doplnkov a výbavy. V praxi to znamená, že keď si kúpite nové auto za 20 000 eur aj s doplnkovou výbavou a predajca vám dal naňho zľavu 2000 eur, tak správne nastavená poistná suma je vo výške 22 000 eur.
Havarijné poistenie vás priemerne bude stáť od 2 % z novej hodnoty vozidla. Táto cena môže byť aj vyššia aj nižšia a odvíja sa aj od modelu a veku auta, škodovosti klienta, lokality registrácie vozidla atď.
Pri havarijnom poistení sa stretnete so spoluúčasťou. To znamená, že nejakú časť vzniknutej škody zaplatíte vy a ďalšiu časť poisťovňa. Na rozdiel od PZP, pri havarijnom poistení si sami môžete zvoliť výšku spoluúčasti na vašej poistnej zmluve.
V minulosti sa najčastejšie využívala spoluúčasť vo výške 5 %, minimálne 150 eur. To znamená, že na každej poistnej udalosti sa klient finančne podieľal sumou 5 % z výšky poistnej škody, resp. minimálne sumou 150 eur. V súčasnosti sú v poisťovniach trendom fixné spoluúčasti - napríklad spoluúčasť vo výške 100 eur. Klient teda zaplatí vždy rovnakú výšku spoluúčasti bez ohľadu na výšku škody.
Prečítajte si tiež: Kontext tarchy na byt ticha 26
Pri nehode, krádeži, resp. akejkoľvek škodovej udalosti na vašom vozidle čo najskôr zavolajte do poisťovne a nahláste poistnú udalosť. Odporúčame zavolať aj políciu, vďaka čomu sa vyhnete neskorším možným nepríjemnostiam pri riešení poistnej udalosti. Poisťovňa vám môže krátiť plnenie a dôvodom môže byť nedodržanie jednej z vašich povinností, ktorou je aj zavolanie polície ak je to podľa zákona povinné - napríklad pri škodách nad 3 990 €, usmrtení alebo zranení osoby, ak bola poškodená cesta alebo verejne prospešné zariadenie. Takisto, keď pri škodovej udalosti nezavoláte políciu, môže na strane poisťovne vzniknúť podozrenie, či ste pri škodovej udalosti neporušili zákon (napr. z dôvodu riadenia vozidla pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok). Vďaka policajnej správe o nehode však tieto podozrenia vyvrátite.
Po nahlásení škody poisťovňa vyberie obhliadkara, ktorý sa s vami skontaktuje a príde obhliadnuť auto. Pri nižších škodách existuje aj možnosť samoobhliadky, závisí to od konkrétnej poisťovne a od výšky škody na aute.
Čiastková škoda: Cena za opravu poškodeného auta je nižšia ako hodnota auta v čase poistnej udalosti. Ak je nutné nejaký diel ako napríklad nárazník, čelné sklo, prípadne časť motora vymeniť, servis ho mení za nový, drahší diel. Nemení ho teda za použitý diel, ktorý by bol vekovo rovnaký ako je vek vozidla. Poisťovňa rovno preplatí nový diel aj cenu práce, zníženú o vašu spoluúčasť dohodnutú v zmluve. Čiastkové škody tvoria najväčšiu časť poistných udalostí, ktoré poisťovne likvidujú.
Totálna škoda: Oprava poškodeného vozidla stojí viac ako je jeho hodnota v čase poistnej udalosti. Niektoré poisťovne považujú škodu za totálnu už vtedy, keď oprava stojí viac ako 80 - 90 % aktuálnej hodnoty vozidla.
Za poistné plnenie môžete dať svoje auto aj opraviť, čo robia hlavne klienti so staršími autami, ktoré nie sú také komplikované na opravu ako nové modely. Toto riešenie sa najviac oplatí, ak máte vlastný autoservis, resp. si viete opraviť auto svojpomocne a teda lacnejšie. Nezabúdajte ale, že oprava auta môže byť napokon drahšia ako vyplatená suma od poisťovne.
Prečítajte si tiež: Typy záložných práv
GAP je zaužívaná skratka pre poistenie finančnej straty. Ak si ho uzavriete, poisťovňa vám pri totálnej škode doplatí rozdiel medzi aktuálnou hodnotou vozidla v čase poistnej udalosti a tým, čo ste predajcovi zaplatili pri kúpe vozidla.
Príklad: V roku 2018 ste si kúpili od predajcu nové auto za 20 000 eur (po zľave 2 000 eur). Uzatvorili ste si havarijné poistenie na poistnú sumu 22 000 eur a GAP na sumu 20 000 eur. V roku 2021 vám auto ukradnú alebo ním havarujete a poisťovňa označí poistnú udalosť ako totálnu. Pre jednoduchšie pochopenie tohto príkladu vám ho ukradnú. Poisťovňa určí aktuálnu hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti za 14 000 eur. Z havarijného poistenia vám vyplatí 13 850 eur, tak ako sme písali vyššie. GAP poistenie slúži ako pripoistenie k havarijnému poisteniu.
Rovnako ako PZP, aj havarijné poistenie si môžete v dnešnej dobe uzatvoriť aj online. No vždy je lepšie, ak sa pri výbere poistenia, vhodných pripoistení alebo doplnkových služieb, poradíte aj s odborníkom.
Živelné škody sú škody spôsobené na majetku, škody na zdraví alebo živote, ktoré vznikli pôsobením živelných rizík. K živelným rizikám patria najmä povodeň, záplava, zemetrasenie, zosuv pôdy, požiar, výbuch, blesk, víchrica, ľadovec, ťarcha snehu, pád predmetov, voda z vodovodných zariadení a ďalšie. Udalosť, ktorej vznik zapríčinilo pôsobenie živelného rizika, sa označuje ako živelná udalosť. Živelné riziká možno poistiť prostredníctvom tzv. živelného poistenia.