
Závažné telesné postihnutie (ŤZP) predstavuje komplexnú problematiku, ktorá zasahuje do rôznych oblastí života jednotlivca. Mnoho ľudí si často mýli pojmy ťažko zdravotne postihnutý (ŤZP) a invalidita, čo vedie k nedorozumeniam v bežných situáciách aj v kontakte s úradmi. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na definíciu ŤZP, jeho druhy, ako aj na možnosti kompenzácie a podpory, ktoré sú osobám s ŤZP dostupné na Slovensku.
Podľa zákona sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Za fyzickú osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
Dôležitým aspektom je sociálny dôsledok ŤZP, ktorý predstavuje znevýhodnenie v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je osoba s ŤZP schopná prekonať sama. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama. Miera funkčnej poruchy vyjadruje v percentách, do akej miery dané ochorenie obmedzuje funkčnosť organizmu.
Proces posudzovania ŤZP prešiel reformou s cieľom odstrániť nejednotnosť, zlepšiť koordináciu a zefektívniť posudzovanie. Posudzovanie zabezpečujú výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík. Dôležitou zmenou je zavedenie integrovanej posudkovej činnosti, ktorá je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. a ktorej podrobnosti výkonu sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z. Táto činnosť zahŕňa sociálnu a lekársku posudkovú činnosť, pričom ako prvá sa vykonáva sociálna posudková činnosť, zameraná na posúdenie sociálnej situácie a potrieb človeka, a až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku. Posudzovanie nepriaznivého zdravotného stavu osoby na účely kompenzácie vo forme finančných príspevkov, vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo parkovacieho preukazu fyzickej osoby so zdravotným postihnutím sa vykonáva prostredníctvom lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp.
Postihnutia sa dajú rozdeliť do nasledovných skupín:
Prečítajte si tiež: Všetko o podpore pre osoby s ŤZP
Telesným postihnutím sa zvyčajne rozumie stav, kedy človek nemôže fyzicky vykonávať nejaké činnosti. Môže ísť o poruchu pohybového ústrojenstva. Neskúma sa, či je to porucha svalov, skeletu, alebo ide o neurologické (a teda zdravotné) poškodenie. Dôležité je, že sa to prejaví ako obmedzená hybnosť, alebo úplná imobilita.
Telesne postihnutý môže teda človek byť nielen v dôsledku ochorenia (napríklad obrna) ale aj z dôvodov úrazu (napríklad miechy). Postih môže mať rôzny rozsah a od istého rozsahu poškodenia je taký človek úplne odkázaný na pomoc druhých.
Príčiny telesných postihnutí môžu byť rôzne. Môžu byť vrodené, kedy ide o geneticky zdedené poškodenie, alebo vzniknuté ešte počas tehotenstva, trebárs vplyvom toxínov, či radiácie.
Zdravotným postihnutím sa zvyčajne rozumejú stavy, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát. Z toho dôvodu sa pri opatrovaní stretnete z niektorými len zriedkakedy (napríklad s hluchotou) a z inými často (slepota).
Zrak je základnou potrebou. Ak je narušený, alebo chýba, postihnutý je najmä spočiatku úplne odkázaný na pomoc ošetrovateľov. Sú rôzne stupne poškodenia zraku: Miernejšie sú stavy s poruchami bipolárneho videnia a čiastočne nevidiaci. Horšia je slabozrakosť a najhorším stavom je slepota.
Prečítajte si tiež: Rozdiely medzi invaliditou a ŤZP
Sluchové postihnutie, v závislosti na stupni poruchy, môže ísť o nedoslýchavosť, čiastočnú alebo úplnú stratu sluchu.
Postihnutie ďalších orgánov (hmat, chuť, čuch) sú zvyčajne bez potreby opatrovania.
Chronické ochorenia väčšinou ide o nevyliečiteľné choroby, alebo o choroby, ktoré sa liečia mimoriadne dlho. V rôznom stupnni potom môžu strpčovať a komplikovať život postihnutého. Mnohé dlhodobé ochorenia nevyžadujú žiadnu starostlivosť opatrovateľa. Napríklad astma, celiakia, či cukrovka. Iné môžu spôsobovať progresívne zhoršovanie stavu. Niekedy sa kombinuje viacero problémov naraz, kedy hovoríme o kombinovaných postihnutiach.
Mentálne postihy sa radia do zdravotných problémov, ale pre prehľadnosť ich dávam do samostatnej kategórie. Často vyžadujú celkom odlišný prístup práce ošetrovateľa. Môžeme ich rozdeliť do dvoch podkategórií:
Človek s mentálnym postihnutím má k dispozícií viacero možností, ktoré môže využiť pre úspešné začlenenie sa do spoločnosti, vzdelávacieho procesu, zamestnania. Jednou z nich je osobná asistencia, prostredníctvom ktorej sa zvyšuje kvalita života ľudí so zdravotným postihnutím tým, že v dospelosti môžu viesť relatívne samostatný život.
Prečítajte si tiež: Možnosti podpory pre ŤZP pri minimálnej mzde
Staroba sama o sebe nemusí byť dôvod na to, že niekto bude postihnutý, alebo že by potreboval opatrovateľa. Je jasné, že mnoho starých ľudí aj vo vysokom veku pracuje, alebo dokonca sami slúžia ako opatrovatelia vnúčat.
Žiaľ, s pribúdajúcim vekom často ubúda síl. Preto niektorí starí ľudia postupne slabnú, neraz sa pridružia rôzne chronické ochorenia, mozgové či srdcové príhody a podobne.
Medzi najčastejšie stavy, ktoré si u starších ľudí vyžadujú opateru patria:
Pojem viacnásobné postihnutia označuje rôznu kombináciu viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca. Často sa za najzávažnejšie považujú rôzne druhy telesného alebo zmyslového postihnutia v kombinácii s mentálnym postihnutím (nevidiaci s mentálnym postihnutím, nepočujúci s mentálnym postihnutím a pod.) Ale aj bez prítomnosti mentálneho postihnutia sú rôzne kombinácie postihnutí veľmi závažné z pohľadu výchovy, vzdelávania a spoločenského začlenenia: napríklad kombinácia zmyslových postihnutí (hluchoslepota), postihnutie reči v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, poruchy správania v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, telesné alebo zmyslové postihnutie v kombinácii s chronickou chorobou, alebo rôzne kombinácie telesného a zmyslového postihnutia. Variácií je veľké množstvo. Používa sa aj kategorizácia ľahko viacnásobne postihnutí a ťažko viacnásobne postihnutí. Medzi najzávažnejšie postihnutia sa radí hluchoslepota.
Z pohľadu školského je najdôležitejšie určenie, ktorá diagnóza je primárnou, rozhodujúcou vzhľadom k možnostiam výchovy a vzdelávania dieťaťa. Takáto diagnostika patrí do rúk odborníkov - psychológa a špeciálneho pedagóga v poradni, samozrejme na základe lekárskych vyšetrení. Proces výchovy a vzdelávania je následne založený na takých metódach a formách práce so žiakom, ktoré rešpektujú jeho postihnutia, jeho možnosti a schopnosti, individuálne danosti a predpoklady, ale aj jeho potreby smerom k budúcemu životu.
Vzdelávanie žiakov s viacnásobným postihnutím sa teda riadi najmä primárnou diagnózou a stupňom závažnosti postihnutí a obmedzení. Dieťa s viacnásobným postihnutím sa môže vzdelávať:
Viacnásobne postihnutý žiak môže mať do svojho vzdelávania zaradené akékoľvek špecifické predmety, ktoré potrebuje z dôvodu jednotlivých svojich postihnutí, ochorení alebo oslabení. Ak však je kombinácia postihnutí taká vážna, že zdravotný stav dieťaťu neumožňuje zaradenie do špeciálnej školy, triedy alebo ani vzdelávanie formou integrácie s vypracovaným IVP, po odporúčaní lekára a poradne môže byť takýto žiak oslobodený od povinnosti dochádzať do školy (nie však oslobodený od povinnej školskej dochádzky). K žiakovi môže domov dochádzať učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg na niekoľko hodín týždenne a učiť ho v domácom prostredí, alebo sa mu vzdelávanie až do pominutia dôvodom neposkytuje.
Štát poskytuje osobám s ŤZP pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.
Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €.
Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Príklad: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €.
Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pomocou ktorého si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy. Vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP je bezplatné. O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (odlišuje sa oranžovým pruhom) môže požiadať osoba s ŤZP, ak je odkázaná na pomoc inej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Sprievodca sa pri sprevádzaní osoby s ŤZP prepravuje zadarmo.
S preukazom si osoba s ŤZP uplatňuje nárok na rôzne výhody a zľavy:
Ak je ťažko zdravotne postihnutý odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, má nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Nárok na parkovací preukaz majú aj pacienti s hematoonkologickým ochorením počas akútnej liečby, udržiavacej liečby alebo pri obmedzení pohyblivosti a výkonnosti pri bežnom a ľahkom zaťažení, s kachexiou alebo s inými komplikáciami. Onkologickí pacienti už nemusia dokazovať, že majú zníženú imunitu, ťažkosti pri chôdzi alebo iné problémy, pre ktoré je pre nich nevhodné cestovanie v hromadnej doprave.
Nie každý človek so zdravotným postihnutím (ŤZP) má nárok na peňažné príspevky. Tieto príspevky sú podmienené príjmom a vyplácajú sa len tým, ktorých príjem neprekračuje zákonom stanovenú hranicu. Pri posudzovaní sa spočítavajú všetky zdroje príjmu, ako sú čistý mesačný príjem, invalidný či starobný dôchodok alebo príspevok na opatrovanie. Do výpočtu sa zahrnú aj príjmy manžela/manželky a nezaopatrených detí žijúcich v spoločnej domácnosti. Tento výsledný príjem sa porovnáva s hranicou životného minima pre dospelého, ktorá od 1. júla 2024 predstavuje 273,99 € mesačne. Ak je príjem osôb s ŤZP vyšší ako päťnásobok životného minima (1 369,95 €), nárok na príspevky nevzniká. Takto zistený príjem sa prehodnocuje jeden krát za rok pri opakovaných peňažných príspevkoch. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima.
Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 50 000 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej osoba s ŤZP býva.
Peňažné príspevky môže poberať osoba s ŤZP, ktorá je na takúto pomoc odkázaná. Odkázanosť posudzuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v posudku, ktorý vypracúva po podaní žiadosti o niektorý z príspevkov. Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do aktívneho života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je pomáhať opatrovanému pri bežných denných úkonoch, ktoré si nedokáže zabezpečiť sám (napr. pri vstávaní, líhaní, obliekaní, chôdzi, hygiene, toalete, varení, upratovaní, nakupovaní a pod.)
Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať.
Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ŤZP, ktorá potom vypláca z tohto príspevku odmenu asistentovi na základe uzatvorenej zmluvy o výkone osobnej asistencie. Príspevok na opatrovanie poberá opatrovateľ.
Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne a vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba. Opatrovateľom naopak môže byť iba rodinný príslušník osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti.
Opatrovaný môže počas dňa navštevovať zariadenie dennej pobytovej sociálnej služby (napríklad denný stacionár) alebo školské zariadenie. Taktiež mu môže byť poskytovaná opatrovateľská služba od obce v rozsahu najviac 40 hodín mesačne. Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie je nezlučiteľné s poberaním príspevku na osobnú asistenciu a s poskytovaním týždennej alebo celoročnej pobytovej sociálnej služby. Nie je teda možné poberať opatrovateľský príspevok za opatrovanie osoby, ktorá žije v domove sociálnych služieb. Opatrovateľ môže popri opatrovaní študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako 2,5 násobok životného minima. Štúdium alebo výkon zamestnania musia opatrovateľovi umožňovať vykonávať opatrovanie.
Výška opatrovateľského príspevku sa líši podľa toho, či opatrovateľ opatruje jednu alebo viacero osôb s ŤZP. Základná výška peňažného príspevku je od 1. 7. 2025 mesačne: 663,50 € pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP, 882,50 € pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP.
Človek odkázaný na individuálnu prepravu môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu alebo o príspevok na pohonné hmoty (príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla).
Osoba s ŤZP je odkázaná podľa komplexného posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb (napríklad autobus ,električka, vlak, trolejbus) a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z takéhoto vozidla alebo duševnej poruchy s často opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo ťažkej poruchy oboch zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo imunologického ochorenia ťažkého stupňa prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
Príspevok na kúpu auta možno priznať iba osobe, ktorá bude využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania a zo zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára. Maximálna výška príspevku je 13 277,58 €. (vozidlo s manuálnou prevodovkou) a 16 596,96 € (automatická prevodovka).
Príspevok na prepravu možno poskytnúť vtedy, ak osoba s ŤZP nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a preprava je uskutočňovaná iným subjektom, ktorý má na to oprávnenie, napríklad taxislužbou. Výdavky na prepravu je úradu potrebné vydokladovať, keďže príspevok sa vypláca na základe potvrdení o jednotlivých výdavkoch na prepravu. . Peňažný príspevok je možné poskytnúť mesačne najviac vo výške 51,02 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 144,97 €.
Pri príspevku na pohonné hmoty (na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla) osoba s ŤZP môže a nemusí byť vlastníkom vozidla. Vlastník vozidla však nesmie mať oprávnenie na vykonávanie prepravy (nemôže ísť napr. o vozidlo taxislužby). Vlastníkom vozidla môže byť napríklad rodinný príslušník žiadateľa. Príspevok sa poskytuje každý mesiac v rovnakej výške, nákup pohonných hmôt sa nedokladuje. Výška peňažného príspevku je mesačne 16,70 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 47,45 €.
#
tags: #ťažké #zdravotné #postihnutie #definícia