Nedodržanie výpovednej lehoty v Rakúsku: Zákonné aspekty a dôsledky

Výpoveď pracovného pomeru je dôležitý krok, ktorý si vyžaduje pozornosť zamestnanca aj zamestnávateľa. Samotné doručenie výpovede ešte neukončuje pracovný pomer. Podľa pracovného práva ste zamestnancom so všetkými povinnosťami aj počas plynutia výpovednej lehoty, a tú je dôležité dodržať. V opačnom prípade vás môžu postretnúť nepríjemnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku nedodržania výpovednej lehoty v Rakúsku, a to z hľadiska zákonných ustanovení, možných dôsledkov a praktických rád.

Základné ustanovenia o výpovednej dobe

Výpovedná doba je upravená v § 62 Zákonníka práce. Výpovednou dobou sa podľa pracovného práva rozumie záväzný časový úsek, ktorý musí uplynúť medzi výpoveďou zamestnávateľa alebo zamestnanca a zánikom pracovného pomeru. Lehota začína plynúť vždy prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí jeho posledným dňom, bez ohľadu na to, či pripadne na deň pracovného pokoja, sviatok alebo pracovný deň. Ak podáte výpoveď napríklad 11. októbra, reálne sa doba odpočítava až od 1. novembra.

Počas výpovednej lehoty má zamestnávateľ príležitosť, aby si za vás našiel adekvátnu náhradu. Zo zákona musí výpovedná doba trvať aspoň jeden mesiac. Dĺžka výpovednej doby závisí predovšetkým od dĺžky trvania pracovného pomeru ku dňu doručenia výpovede.

Dĺžka výpovednej doby

Zamestnávateľ je povinný rešpektovať výpovednú dobu v závislosti od trvania pracovného pomeru. Pre zamestnanca platí minimálne jedno mesačné obdobie, pokiaľ nie sú splnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69. Pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe to máte jednoduchšie. Pre rozviazanie pracovného pomeru netreba dávať výpoveď ani čakať ďalšie týždne. Postačí, ak zamestnávateľovi doručíte písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru.

Dôsledky nedodržania výpovednej lehoty zo strany zamestnanca

Podľa Zákonníka práce, ustanovenia § 62, ods. Ak zamestnanec jednostranne skončí pracovný pomer bez dodržania výpovednej doby, ide o porušenie pracovnoprávneho predpisu. Zamestnávateľ má v zmysle § 72 ods. 1 právo požadovať náhradu škody, ktorú mu zamestnanec takýmto konaním spôsobil. Do úvahy by prichádzala aj náhrada ušlého zisku ako dôsledok nedodržania výpovednej lehoty.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Podmienkou uplatnenia peňažnej náhrady je dohoda o nej na začiatku pracovného pomeru, resp. ukotvenie tejto požiadavky v pracovnej zmluve. Je preto potrebné dôkladne si ju preštudovať. Ak takáto dohoda nie je v pracovnej zmluve zakotvená, zamestnávateľ nemá na peňažnú náhradu nárok.

Možnosti ukončenia pracovného pomeru pred uplynutím výpovednej lehoty

Mnoho zamestnancov rieši nemožnosť odchodu zo zamestnania pred uplynutím výpovednej lehoty vybavením práceneschopnosti. Pokiaľ však podceníte dodržiavanie liečebného režimu a zo strany Sociálnej poisťovne bude zistené jeho porušovanie, dôjde k strate nároku na výplatu nemocenského.

Potrebujete pracovný pomer ukončiť čo najrýchlejšie? Skúste to formou dohody. Jej návrh zamestnávateľovi predložte v písomnej forme. Konkretizujte v nej deň skončenia pracovného pomeru. Dôvod uvádzať nemusíte. Spolu s dohodou predložte aj písomnú výpoveď, aby vám medzičasom plynula výpovedná doba. No a potom už len ostáva čakať, či toto riešenie váš zamestnávateľ akceptuje.

Na okamžité skončenie pracovného pomeru, bez povinnosti dodržať výpovednú lehotu, máte ako zamestnanec nárok len zo zákonom vymedzených dôvodov. Patríte k mladistvým zamestnancom? Potom spozornite. Máte právo na tzv.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

Ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer bez dodržania zákonnej výpovednej doby a mimo prípadov uvedených v § 68 (okamžité skončenie pracovného pomeru), koná v rozpore so zákonom. Zamestnanec má v zmysle § 79 Zákonníka práce právo podať návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na príslušný súd.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Ak súd rozhodne o neplatnosti výpovede, zamestnanec má právo na náhradu mzdy vo výške svojho priemerného zárobku, a to odo dňa, keď oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní (§ 79 ods. Výnimku predstavujú prípady, keď zamestnanec na ďalšom zamestnávaní netrvá - v takom prípade vzniká nárok len na náhradu mzdy za výpovednú dobu (§ 79 ods.

Dovolenka počas výpovednej doby

Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.

Zákonník práce upravuje v ustanovení § 109 pracovnoprávny inštitút krátenia dovolenky, ktorá môže byť buď závislá od úvahy a od rozhodnutia zamestnávateľa, alebo môže byť pevná, t.j. Dôvody, pre ktoré je možné krátiť len dovolenku za kalendárny rok, sú uvedené v § 109 ods.

Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods.

Dôvody, pre ktoré je možné krátiť každú dovolenku zamestnanca, t.j. nielen dovolenku za kalendárny rok, ale aj dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku, sú uvedené v ustanovení § 109 ods.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Mimoriadne vážnou skutočnosťou, ktorá umožňuje krátenie každého druhu dovolenky, je neospravedlnene zameškaná pracovná zmena. Za každú jednu neospravedlnenú pracovnú zmenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o 1 až 2 dni. Zamestnávateľ však pri krátení dovolenky musí dodržiavať ustanovenie § 109 ods. Preto ak ste podali výpoveď a neprídete počas výpovednej doby do práce, tak zamestnávateľ bude považovať každý jeden deň za neospravedlnenú zmeškanú pracovnú zmenu a má právo Vám za každý takýto deň krátiť dovolenku až o 2 dni.

Prekážky v práci počas výpovednej doby

V prípade, že vo výpovednej dobe zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu, ide o prekážku na strane zamestnávateľa. Podľa § 142 ods.

Ďalšou alternatívou je skončiť pracovný pomer skôr a uzatvoriť so zamestnancom dohodu o skončení pracovného pomeru s uvedením výpovedného dôvodu v dohode, pričom bude zamestnancovi zachovaný nárok na odstupné. V dohode by bol uvedený dôvod skončenia ako pôvodný výpovedný dôvod a odstupné by bolo zamestnancovi priznané podľa § 76 ods.

Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm.

Pri výpočte peňažnej náhrady za nedodržanie výpovednej doby zamestnancom, sa priemerná mesačná mzda zamestnanca vynásobí počtom mesiacov výpovednej doby (napríklad 1000 x 1). Priemerný zárobok sa však neberie za celú dĺžku pracovného pomeru ale za rozhodujúce obdobie (§ 134 ods.

Podľa § 62 ods. V praxi to znamená tak, že ak je výpovedná doba 2 mesiace, tak Vám zamestnávateľ za tie dva mesiace vlastne nezaplatí mzdu. Ak je výpovedná doba 1 mesiac, tak mzdu za jeden mesiac. Výpoveď sa však môže vždy nahradiť dohodou. Zamestnávateľ a zamestnanec sa navzájom dohodnú, že výpoveď budú ignorovať a zamestnanec skončí v dohodnutý deň jeho pracovný pomer na základe dohody.

Podľa § 134 ods. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, "Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.

Druhou možnosťou, je nedodržať výpovednú dobu u starého zamestnávateľa. Ak nemáte vo Vašej pracovnej zmluve uvedené, že v prípade jej nedodržania má zamestnávateľ nárok na peňažnú náhradu od Vás, tak výpovednú dobu nemusíte dodržať.

Podľa § 62 ods. Podľa § 62 ods. Ak vo Vašej pracovnej zmluve nemáte uvedené, že musíte počas výpovednej doby u zamestnávateľa zotrvať počas výpovednej doby so sankciou peňažnej náhrady, tak by ste počas výpovednej doby, nemuseli u zamestnávateľa zotrvať a odísť skôr.

Podľa § 62 ods. Ak by ste chceli skončiť skôr, skúste sa s Vaším zamestnávateľom dohodnúť a ukončiť pracovný pomer dohodou k určitému dňu. Podľa § 60 ods. Podľa § 62 ods. Podľa § 186 ods. Podľa § 186 ods. Zamestnávateľ by musel ale preukázať, že mu v dôsledku vašej absencie ušiel zisk.

Práceneschopnosť počas výpovednej doby

Zákonník práce nevylučuje to, aby ste počas trvania výpovednej doby nemohli byť práceneschopná. Takže sankcií zo strany zamestnávateľa ako uvádzate v otázke sa nemusíte obávať.

Pracovná zmluva v Rakúsku

Pracovná zmluva upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov, pokiaľ nie sú pevne stanovené v zákone alebo v kolektívnej zmluve. Venujte preto obsahu pracovnej zmluvy (Arbeitsvertrag), prípadne listu zamestnanca (Dienstzettel), maximálnu pozornosť. Uzavretie pracovnej zmluvy nie je podmienené písomnou formou.

V tomto prípade je odmena vyplácaná až po splnení dohodnutého predmetu zmluvy. Ak bola zmluva uzatvorená ústne, zamestnávateľ je povinný vystaviť vám okamžite po uzatvorení pracovného pomeru tzv. dodatočné príjmy (napr.

Minimálnu obsahovú časť listu zamestnanca určuje zákon. List zamestnanca slúži ako doklad o zamestnaní a o dohodnutých podmienkach v rámci ústnej dohody. Ak by sa samotná ústna dohoda líšila od písomnej verzie vo forme listu zamestnanca, odporúčam požiadať zamestnávateľa o okamžitú úpravu. Uistite sa, že pri liste zamestnanca nedošlo k odchýlke od ústnej dohody. Ak váš list zamestnanca obsahuje úpravy, ktoré sú odlišné od ústne dohodnutej pracovnej zmluvy (napr. nižšia mzda), kontaktujte vášho zamestnávateľa doporučeným listom a požiadajte ho o nápravu, aby sa zabránilo dojmu, že súhlasíte so znením pracovnej zmluvy.

V prípade, ak dôjde k akejkoľvek zmene v obsahu dohodnutej pracovnej zmluvy alebo listu zamestnanca, zamestnávateľ vás musí o tejto zmene písomne informovať v priebehu jedného mesiaca. Výnimkou sú zmeny, ktoré vznikajú v dôsledku nových zákonných či zmluvných ustanovení kolektívnych zmlúv. Jednotlivé zmluvné dojednania môžu byť zmenené len pri obojstrannej dohode.

Ak by zamestnávateľ odmietal upraviť písomnú časť, t. j. Pracovná zmluva v Rakúsku nemá žiadnu predpísanú formu, t. j. žiadny zákon neurčuje, akú formu by mala mať. V Rakúsku trvá skúšobná doba max. 1 mesiac, ak nie je v kolektívnej zmluve stanovené inak, resp. nie je určená na kratšiu dobu. Podobne ako na Slovensku, v priebehu skúšobnej doby je možné okamžité ukončenie pracovného pomeru bez udania dôvodu zo strany zamestnanca, ako aj zo strany zamestnávateľa. U učňov je skúšobná doba odlišná a trvá 3 mesiace. Výpoveď počas skúšobnej doby musí byť zmluvnému partnerovi (zamestnancovi, zamestnávateľovi) odoslaná najneskôr posledný deň v skúšobnej dobe.

Pracovný čas a prestávky

8 hodinový pracovný čas na deň, t. j. 40 hodinový pracovný čas na týždeň (pondelok až nedeľa). Normálny pracovný čas, t. j. 40 hodín/týždeň, nemôže byť prekročený. Pri niektorých kolektívnych zmluvách je pracovná doba upravená na 38 hodín týždenne. Okrem spomenutej kratšej pracovnej doby je v niektorých kolektívnych zmluvách stanovené, že bežný pracovný týždeň musí dodržať stanovený počet hodín v priemere za určité obdobie, napr. rok. V týchto prípadoch je možné robiť kratší alebo dlhší pracovný týždeň. Práca nadčas vzniká vždy vtedy, keď si zamestnanec odpracuje určený časový fond vyplývajúci z pracovnej zmluvy.

Ak pracovný čas v rámci jedného dňa presiahne dobu od 6 do 8 hodín, zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám prestávku v trvaní najmenej 30 minút. Pri prekročení denného fondu pracovného času nad 8 hodín/deň, vzniká vám nárok na 45 minútovú prestávku. Pracovné voľno je zakotvené v zákone tzv. ak sú dve prestávky - každá v trvaní 15 min. Iné rozdelenie prestávky je možné, len ak je schválené podnikovou (celozávodnou) zmluvou. V podnikoch, kde nie je podniková rada, prebieha schvaľovanie na inšpektoráte práce. Inšpektorát práce môže podnikom, závodom alebo pre určité práce nariadiť dodatočné alebo dlhšie prestávky.

Dovolenka

Počas prvých šiestich mesiacov vzniká nárok na dovolenku proporcionálne podľa doby trvania pracovného vzťahu. Od druhého roku má zamestnanec, učeň nárok na dovolenku v plnej výške a to min. 5 týždňov (30 pracovných dní). Pracovné dni predstavujú 6 dní v týždni, od pondelka do soboty (vrátane). Pracovníci, ktorí majú skrátený pracovný pomer, resp. agentúrni zamestnanci majú rovnaké nároky, ako pri trvalom pracovnom pomere. Dovolenku je potrebné riadne nahlásiť zamestnávateľovi, potrebná je obojstranná dohoda. Zamestnávateľ vám nemôže jednostranne nariadiť dátum čerpania dovolenky - platí to aj opačne. Ak by ste počas dovolenky ochoreli na viac ako 3 dni, nezapočítava sa vám to do čerpania dovolenky. Potrebné je však nahlásiť túto skutočnosť zamestnávateľovi a vydokladovať to samotným lekárskym potvrdením (Krankenstandsbestätigung). Iné ustanovenia a nároky na čerpanie dovolenky sú pri stavebných robotníkoch.

Mzda a plat

Mzda, plat sa vo väčšine prípadov vypláca na konci mesiaca, resp. v prvý deň nasledujúceho mesiaca. V niektorých prípadoch, ak sa tak zúčastnené strany dohodnú, je možné vyplácanie mzdy, platu aj v týždňových intervaloch šekom alebo v hotovosti. Platové podmienky sú zachytené v kolektívnych zmluvách.

Ak pre váš odbor práce nie je možné uplatniť žiadne kolektívne zmluvy alebo minimálnu mzdu, platí to, čo si dohodnete so zamestnávateľom. Nezabúdajte aj na to, že v takomto prípade je potrebné dohodnúť sa aj na 13. a 14. plate. Akú čiastku predstavuje 13. - 14. Minimálna mzda v Rakúsku nie je pevne zakotvená v zákone. Upravuje sa v kolektívnych, resp. podnikových zmluvách (Kollektivvertrag), ktoré sú výsledkom vyjednávaní medzi zástupcami zamestnancov (odborové organizácie) a zástupcami zamestnávateľov (Obchodná komora - Industriellenvereinigung).

V samotných kolektívnych zmluvách je zakotvené aj vyplácanie 13. a 14. platu, ako aj iné benefity. 13. plat predstavuje vianočnú prémiu a 14. plat zase dovolenkovú prémiu. Samotná výška je stanovená v závislosti od platnej kolektívnej zmluvy. Jej výška sa však zvykne pohybovať na úrovni jedného mesačného platu. Počas materskej dovolenky, vojenskej alebo civilnej služby vám ale žiadny 13., 14. plat neprináleží. Vyplatenie spomenutých platov je najčastejšie pri 13. plate v novembri (11), decembri (12) a pri 14. plate zase v júni (6) alebo júli (7). Vždy je to zakotvené v kolektívnej zmluve. Okrem iného obsahujú aj tarifné triedy a podobne. Vyplatenie vianočných a dovolenkových odmien je podmienené prácou počas celého roka vo firme.

Minimálna mzda uvedená v pracovnej zmluve môže predstavovať vyššiu, v žiadnom prípade nie nižšiu mzdu, ako je uvedené v platnej kolektívnej zmluve. Platí to aj v tom prípade, ak ste už podpísali pracovnú zmluvu, prípadne sa dohodli ústne. Ak si nie ste istí minimálnou mzdou, môžete sa obrátiť na členov zamestnaneckej rady, zástupcov odborových zväzov, alebo priamo kontaktovať Komoru robotníkov a zamestnancov (Arbeiterkammer, skratka AK). Nezamieňajte si Urlaubsgeld s Urlaubsentgelt. Urlaubsgeld predstavuje odmenu na dovolenku, t. j. 14. plat.

Výpovedná doba

Ak nie je stanovené inak, výpovedná doba pri pracovnej zmluve na dobu neurčitú pre zamestnanca predstavuje dobu 1 mesiac (4 týždne). Výpovedná doba pre zamestnávateľa nie je fixne stanovená na 1 mesiac, ale riadi sa podľa dĺžky pracovného pomeru a môže byť od 6 týždňov do 5 mesiacov. Vyššie spomenuté výpovedné lehoty neplatia pre zamestnancov, ktorí manuálne pracujú (agentúrnych zamestnancov). Tam je táto doba podstatne kratšia, niekedy predstavuje časový úsek dvoch pracovných dní. V každom prípade je potrebné, aby zmluvná strana dostala výpoveď o ukončení pracovného pomeru v akejkoľvek forme (písomná - odporúčame, ústna).

Kolektívne zmluvy

Kolektívna zmluva upravuje nároky, ktoré nie sú zakotvené v zákone. Je to dohoda medzi odbormi (zástupcami na strane zamestnancov) a hospodárskou komorou (zamestnávateľmi). Rakúske odbory uzavrú ročne odhadom 450 kolektívnych zmlúv. Okrem iného sa v kolektívnych zmluvách upravujú peniaze na dovolenku (14. plat), vianočná odmena (13. plat), ako aj ročné zvýšenie mzdy. Ak ste boli doteraz v tom, že je to zákonnom garantované, tak vás musím, žiaľ, sklamať. Nie je to tak. Tieto a ďalšie úpravy sú dojednávané rok čo rok práve v kolektívnych zmluvách alebo v podobných predpisoch medzi odborovými organizáciami zamestnávateľov. V kolektívnych zmluvách je okrem iného upravená výška, ako aj termíny platieb pre 13. a 14.

Pracovný zákon predpisuje, že aktuálna kolektívna zmluva musí byť v podniku uložená k nahliadnutiu. Ak pracujete v oblasti obchodu, platí pre vás kolektívna zmluva „Kollektivvertrag für Handelsangestellte“. Pokiaľ pracujete napríklad ako elektrikár v elektro firme, platí pre vás kolektívna zmluva „Kollektivvertrag für das Angestellte des Metallgewerbes“. V konečnom dôsledku to znamená, že minimálna mzda za tú istú prácu, ale pri odlišných firmách, môže byť rozdielna! V pracovnej zmluve, resp.

tags: #vypoved #v #rakusku #nedodrzanie #vypovednej #lehoty