
Integrácia osôb so zdravotným postihnutím je v súčasnosti čoraz viac diskutovaná téma. V podstate ide o zaradenie týchto osôb do bežného života spoločnosti. Hlavným cieľom je zabezpečiť im rovnaké podmienky a príležitosti ako ľuďom bez postihnutia. To si vyžaduje nielen úpravy v prostredí a systémoch, ale aj zmenu v prístupe verejnosti k tejto skupine ľudí.
Východiskom integrácie je rešpektovanie princípu rovnosti. To znamená, že každý človek by mal mať rovnakú príležitosť realizovať svoje plány a predstavy o živote a vo vzťahu k ostatným by mal mať vytvorené porovnateľné podmienky na rozvoj vlastnej aktivity vedúcej k ich napĺňaniu. Integrácia nie je len o poskytnutí rovnakých podmienok, ale aj o uznaní a rešpektovaní odlišností a potrieb jednotlivcov.
Pre úplné začlenenie ťažko zdravotne postihnutých do spoločnosti je nevyhnutné zabezpečiť rovnaké podmienky prístupu ku všetkému ako majú ľudia bez postihnutia.
Verejné priestory by mali byť prístupné pre ľudí s obmedzenou pohyblivosťou a zrozumiteľne označené pre ľudí so zrakovým alebo sluchovým postihnutím. Je dôležité odstraňovať bariéry, ktoré bránia ľuďom s postihnutím v prístupe k službám, vzdelávaniu, zamestnaniu a kultúrnemu životu.
Ľudia so zdravotným postihnutím by mali mať možnosť v systéme vzdelávania čo najviac rozvinúť a potom v zamestnaní maximálne využiť svoje schopnosti. To si vyžaduje úpravu osnov, zabezpečenie asistentov, špeciálnych pedagógov a psychológov v dostatočnej miere.
Prečítajte si tiež: Typy kočíkov pre telesne postihnuté deti
Okrem podmienok pre život ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré poskytuje štát, je veľmi dôležitý prístup verejnosti k tejto skupine ľudí. Je dôležité ako občania vnímajú potreby ľudí so zdravotným postihnutím vo svojom okolí, či berú človeka s postihnutím ako záťaž, alebo ako rovnocenného partnera, ktorý v určitých situáciách potrebuje prispôsobené podmienky.
Integrácia žiakov so špeciálnymi potrebami do bežných škôl je komplexná téma. Na skutočnú integráciu je potrebných splnených veľa faktorov, od preškoľovania pedagógov, cez priestorové a materiálne podmienky, prostredie, aj to sociálne, úpravu osnov, zabezpečenie asistentov v dostatočnej miere, zabezpečenie špeciálnych pedagógov a psychológov v dostatočnej miere a mnoho ďalšieho a čo je veľmi dôležitý faktor - popri tom všetkom aj zabezpečenie dostatočného komfortu vzdelávania ostatných, "neintegrovaných" detí. Tu ide o výšku dotácií na integrovaného žiaka, ktorá je podstatne vyššia ako na toho bežného, to vie každý a dopláca na to v konečnom dôsledku žiak a často aj jeho vyučujúci a ostatní žiaci.
Sú diagnózy, ktoré má zmysel integrovať, ak sú na to aspoň ako tak zvládnuteľné a optimálne podmienky z oboch strán, sú to napr. fyzické diagnózy bez mentálnej retardácie a pod., ale pre väčsinu diagnóz, kde je nejakým spôsobom diagnóza s MP s poruchami správania a pod. nie je na špec. školách o nič väčšia ako na bežných, naopak, nakoľko je tam oveľa menší počet žiakov a väčší pomer pedagóg-žiak.
V OZ Plamienok nádeje sa snažia od malička deti v rámci možností integrovať do spoločnosti. Či už je to navštevovaním predškolských a školských zariadení, no snažia sa ich začleňovať najmä v kultúrnom, spoločenskom a športovom živote. Aby aj oni mohli zažiť nezabudnuteľné chvíle vnímania pekných vecí okolo seba, alebo prežili športový úspech, či už svoj alebo iných. Je to veľmi dôležité aj pre rodičov a rodiny takýchto ľudí, aby ani oni nezostali izolovaní vo svojich domovoch, ale mohli žiť plnohodnotný a spokojný život.
Keď sadíme rastlinu, najdôležitejší je práve ten čas, kým nezapustí korene, kým sa neuchytí. Rovnako je to v ľudskom živote, najdôležitejšie sú prvé dni, týždne, mesiace a roky. Práve vtedy sa tvoria základy, na ktorých do veľkej miery stojí ďalšia budúcnosť každého jedinca, vytvára sa vzťah k rodičom, ľuďom a celej spoločnosti. Je veľmi dôležité, aby v tomto čase dieťa dostávalo dosť lásky. Nájdu sa aj rodičia, ktorí dieťa s vrodenou vývojovou chybou pokladajú za hanbu celej rodiny a stratia oň záujem, pretože je „iné“. Každý taký rodič, by si mal uvedomiť, že dieťa nenesie ani najmenšiu vinu na tom, že sa narodilo s chybou. Napokon nemôže ani za to, že vôbec prišlo na svet. Takýmto deťom by mali rodičia venovať presne toľko pozornosti a lásky, ako deťom zdravým. Aj tieto deti vedia byť veľmi milé, láskavé a vďačné. Každý z nás je iný, a každý rodič preto na postihnuté dieťa reaguje inak. Jeden prijme situáciu ako výzvu a dá sa do boja, iný z boja utečie.
Prečítajte si tiež: Podpora telesne postihnutých detí Trnavský kraj
Niekedy je veľmi ťažké odstraňovať bariéry a presviedčať „zdravých“, že sa to dá, len je potrebná dávka ochoty, tolerancie a trpezlivosti, že netreba hneď utekať pred možnými problémami.
Povolanie sociálneho pracovníka je ťažké, ale povznášajúce a krásne. O to krajšia je práca s deťmi, sú milé a úprimné. V minulosti boli postihnutí jedinci vylúčení zo života spoločnosti. Doba sa zmenila a integrácia detí s postihnutím je stále bežnejšou záležitosťou. Dnes sa uplatňuje trend aktívnej podpory na vytvorenie podmienok, aby ľudia s telesným postihnutím mohli kvalitne žiť v prirodzenom prostredí a plnohodnotne sa zaradiť do spoločenského života medzi zdravými.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad služieb pre deti so zdravotným postihnutím
tags: #telesne #postihnuté #deti #integrácia #do #spoločnosti