Úvod

Článok sa zaoberá dvoma rôznymi, no dôležitými oblasťami práva: inšpekciami vykonávanými orgánmi hospodárskej súťaže a vyživovacou povinnosťou rodičov voči deťom. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o týchto témach, ich právnom základe a praktických aspektoch.

Inšpekcie orgánmi hospodárskej súťaže

Význam a účel inšpekcií

Inšpekcie vykonávané súťažnými autoritami sú efektívnym nástrojom v odhaľovaní kartelov a iného protisúťažného konania. Vykonávajú sa preto neohlásene, nakoľko prvok prekvapenia je predpokladom pre fungovanie tohto nástroja. Cieľom inšpekcie je najmä získanie podkladov a informácií potrebných na preverenie možného protisúťažného konania podnikateľov, a to preverením obchodných dokumentov spadajúcich pod predmet prešetrovania, ktorý je špecifikovaný v poverení na vykonanie inšpekcie. Inšpekcie predstavujú významný nástroj, ktorý je zakotvený v slovenskej právnej úprave už od roku 2001. Slúži na odhaľovanie protisúťažných konaní, ktoré je v niektorých prípadoch mimoriadne náročné. Najmä odhaľovanie kartelov, ktoré spôsobujú obrovské škody ekonomike a majú negatívny dopad na spotrebiteľov, sa stáva čoraz náročnejším, nakoľko ich účastníci svoje konanie dôsledne utajujú.

Právny rámec inšpekcií

Inšpekcia sa vykonáva ako nútený zásah, a preto má podnikateľ povinnosť podrobiť sa inšpekcii vykonávanej Protimonopolným úradom SR. Zamestnanci úradu musia v priebehu inšpekcie postupovať v súlade so zákonom a v medziach poverenia na vykonanie inšpekcie. Odsek 2 § 22a konkretizuje náležitosti, ktoré má poverenie na vykonanie inšpekcie obsahovať. Z európskej judikatúry vyplýva, že Komisia nemusí presne právne kvalifikovať údajné porušenia a ani oboznámiť podnikateľa so všetkými dostupnými informáciami, ani uviesť obdobie, počas ktorého k podozrivému porušeniu dochádzalo.

Priebeh inšpekcie

Samotná inšpekcia začína momentom oznámenia tohto zásahu podnikateľovi, t. j. predložením poverenia podnikateľovi alebo akémukoľvek zamestnancovi podnikateľa, pričom sa môže jednať aj o osobu, ktorá sa nachádza v priestoroch podnikateľa a je aspoň v časti oprávnená konať v mene podnikateľa (napríklad na vybavovanie administratívnych alebo obchodných činností alebo preberanie zásielok; takáto osoba môže byť poverená osobou v spoločnosti oprávnenou udeliť takéto poverenie na zastupovanie). Zamestnanci úradu, resp. vedúci inšpekcie po odovzdaní poverenia na vykonanie inšpekcie oboznámi podnikateľa, s ktorým počas inšpekcie koná (zástupca podnikateľa), s predmetom inšpekcie v rozsahu predloženého poverenia, poučí ho o jeho právach a povinnostiach, ako aj o následkoch neumožnenia vykonania inšpekcie, prípadne inej formy nespolupráce so zamestnancami úradu v priebehu výkonu inšpekcie, t. j. Zástupca podnikateľa je tiež poučený o tom, že nesmie komunikovať o prebiehajúcej inšpekcii s inými zamestnancami podnikateľa.

V prípade, ak sú prehliadané súkromné zariadenia zamestnancov podnikateľa, ktoré sú používané aj na pracovné účely a existuje podozrenie o tom, že práve v týchto zariadeniach by sa mohli nachádzať podklady a informácie, ktoré sa týkajú predmetu inšpekcie, zamestnanec, ktorého súkromné zariadenie sa prehliada, je osobitne poučený zamestnancami o právach a povinnostiach počas takéhoto prehliadania. Podnikateľ je oprávnený privolať si na miesto inšpekcie právneho zástupcu podľa svojej voľby. Prítomnosť právneho zástupcu nie je zákonnou podmienkou vykonania inšpekcie a neprítomnosť právneho zástupcu nemá vplyv na začatie inšpekcie, priebeh inšpekcie a ani na posudzovanie zákonnosti inšpekcie. Zamestnanci úradu nie sú povinní až do vykonania neodkladných úkonov nevyhnutných na zabezpečenie dôkazov pred možnou manipuláciou s nimi čakať na uskutočnenie konzultácie s právnym zástupcom.

Prečítajte si tiež: Vyživovacia povinnosť

V zápisnici z priebehu inšpekcie sa chronologicky alebo koncepčne zaznamenávajú všetky úkony, ktoré sa uskutočnia počas inšpekcie, t. j. mená a priezviská zamestnancov úradu resp. zoznam vyhotovených kópií príp. zoznam dokumentov resp. Podnikateľ má právo podať v priebehu inšpekcie námietky, ktoré sa tiež zaznamenajú do zápisnice. Inšpekcia je ukončená podpísaním zápisnice zo strany oboch subjektov participujúcich na inšpekcii - prešetrovaného subjektu a všetkých inšpektorov. V prípade, ak zástupca podnikateľa odmietne zápisnicu podpísať, uvedie sa dôvod tohto odmietnutia.

Práva a povinnosti počas inšpekcie

Na účely získania podkladov a informácií sú zamestnanci úradu počas inšpekcie oprávnení prehľadávať aj elektronické zariadenia podnikateľov. Podnikateľ je počas inšpekcie informovaný o tom, že v prípade, ak úradom vyselektované dokumenty na základe kľúčových slov obsahujú súkromné dáta podnikateľa alebo komunikáciu s advokátom (tzv. LPP - Legal Professional Privilege), podnikateľ má možnosť takéto dokumenty označiť v kópii, ktorá mu bola poskytnutá, alebo priamo počas prehliadania komunikácie na mieste inšpekcie, pričom musí takto označené údaje zdôvodniť. Nestačí teda len označenie predmetných údajov podnikateľom, ich dôvernosť musí byť preukázaná uvedením napr. adresátov komunikácie resp. opísaním kontextu komunikácie. Zamestnanci úradu majú možnosť zbežne náhľadom posúdiť, či skutočne ide o súkromné dokumenty resp. komunikáciu medzi podnikateľom a advokátom, a to tak na mieste inšpekcie, ako aj pri prehliadaní dokumentov v priestoroch úradu.

Za účelom získania prístupu k informáciám, ktoré má v úmysle úrad na inšpekcii preveriť, disponuje úrad podľa § 22a ods. Zamestnanci úradu sú tiež oprávnení na určitý čas podklady alebo nosiče podnikateľa počas inšpekcie zapečatiť. Zapečatenie podkladov slúži na zabránenie manipulácie s dokumentmi, kým sa tieto nenachádzajú v dispozícii zamestnancov úradu. V praxi môže nastať situácia, že v priestoroch výkonu inšpekcie sa zariadenia alebo priestory nenachádzajú v bezprostrednej blízkosti zamestnancov úradu, a preto, na určitý čas, kým zamestnanci vykonávajú iné úkony, sa priestory alebo podklady, ktoré sú predmetom záujmu inšpektorov zapečatia. Ďalej sa tento zabezpečovací prvok môže využiť v prípade, ak sa v priestoroch výkonu inšpekcie nenachádza zamestnanec podnikateľa, ktorému patrí zariadenie, ktoré majú zamestnanci v úmysle prehľadávať a bez používateľa tohto zariadenia alebo bez IT technika by nebol k nemu možný prístup. Zapečatenie priestorov a zariadení sa uskutoční v primeranom rozsahu a na primeraný čas, aby bol takýto zabezpečovací úkon proporcionálny k obmedzeniu podnikateľa v jeho podnikateľskej činnosti a neohrozil bežný chod podniku. Každý úkon zapečatenia sa zaznamenáva v zápisnici o priebehu inšpekcie, v ktorej sa uvedie predpokladaný čas na ktorý sa zariadenia alebo objekty zapečaťujú. V prípade zapečatenia sa vyhotoví fotografia, ktorá tvorí prílohu zápisu o zapečatení alebo samotnej zápisnice z priebehu inšpekcie.

Odňatie podkladov alebo nosičov podnikateľa je ďalej prípustné aj vtedy, ak z technických dôvodov nie je možné prehliadať zariadenia podnikateľa alebo vyhotoviť kópie dokumentov na mieste inšpekcie. V takomto prípade sa nosiče resp. podklady podnikateľa zapečatia v obálke, ktorá sa následne uloží v zabezpečených priestoroch úradu. Podnikateľ je následne upovedomený o termíne odpečatenia a následnom prehliadaní zariadenia. Pri týchto úkonoch má podnikateľ a/alebo jeho právny zástupca právo byť prítomný a kontrolovať všetky úkony zamestnancov úradu a obsah dokumentov, ktoré sú prehliadané.

Je nevyhnutné, aby podnikateľ priestory, v ktorých sa nachádzajú elektronické zariadenia, resp. písomné podklady a informácie, ktoré chce úrad prehľadávať, identifikoval a nebránil prístup zamestnancov k týmto zariadeniam resp. priestorom, v ktorých sa zariadenia alebo písomné podklady nachádzajú. Tu môže ísť napríklad o osoby zodpovedné za vypracovanie ponuky v rámci verejného obstarávania, obchodnej verejnej súťaže alebo inej obdobnej súťaže alebo o osoby, ktoré určitým spôsobom participovali na konaní spoločnosti (obchodní vedúci resp. k zariadeniam, ktoré patria dotknutým osobám. V prípade, ak podnikateľ odmieta zabezpečiť prístup k elektronickým zariadeniam, alebo ak nie je v jeho kompetencii resp. Z podkladov a informácií, ktoré sú prehľadané na mieste inšpekcie môžu zamestnanci úradu vyhotoviť listinné a/alebo elektronické kópie. Podnikateľovi je vždy poskytnutá jedna kópia vyhotovených podkladov (v tlačenej a/alebo aj elektronickej podobe). Podnikateľ má možnosť si v každej vyhotovenej kópii označiť obchodné tajomstvo, resp.

Prečítajte si tiež: Odporúčania pre Zabezpečenie Stretnutí s Maloletým

Podnikateľ je povinný v zmysle ustanovenia § 22a ods. 7 podrobiť sa výkonu inšpekcie a spolupracovať pri preverovaní informácií zamestnancami úradu. V súvislosti s povinnosťou podnikateľa podľa písm. a) - umožniť vstup do priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa pozri komentár k odseku 5 písm. Z odseku 7 písmena b) vyplýva podnikateľovi všeobecná povinnosť neobmedzovať zamestnancov úradu pri výkone ich právomoci a nevytvárať obštrukcie plynulého priebehu inšpekcie. Z písmena c) vyplýva povinnosť podnikateľa zabezpečiť, aby jeho zamestnanec podal zamestnancom úradu vysvetlenie ku konkrétnym otázkam. Tu treba poznamenať, že zamestnanci úradu nemôžu klásť podnikateľovi alebo jeho zamestnancom tzv. „sebaobviňujúce otázky“, žiadosť o vysvetlenie sa bude týkať najmä identifikácie osôb alebo elektronických zariadení, ktoré súvisia s predmetom prešetrovania na inšpekcii. V zmysle písmena d) vyplýva podnikateľovi povinnosť zabezpečiť prístup ku všetkým podkladom, informáciám a dátam v elektronickej podobe. K tejto povinnosti pozri viac v komentári k odseku 5 písm. Povinnosť uvedená v písmene d) odseku 7 korešponduje právomoci úradu uvedenej v odseku 5 písm. V zmysle písm. e) má podnikateľ počas inšpekcie zabezpečiť neporušenie pečate pri zapečatení podkladov, nosičov, priestorov a ich vybavenia, či dopravných prostriedkov. K tejto povinnosti pozri viac v komentári k odseku 5 písm.

Inšpekcie v súkromných priestoroch

V prípade, ak existuje dôvodné podozrenie, že na získanie dôkazov o protisúťažnom konaní podnikateľa je nevyhnutné vstúpiť aj do iných priestorov alebo dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré však nesúvisia s činnosťou podnikateľa, ktorá je predmetom prešetrovania, napr. do súkromných priestorov podnikateľa alebo jeho zamestnancov, úrad v takomto prípade vykoná inšpekciu na základe súhlasu súdu. Vykonaniu inšpekcie nebráni skutočnosť, že osoba, v súkromných priestoroch ktorej sa má inšpekcia vykonať, sa v predmetných priestoroch nenachádza. Pri vykonaní inšpekcie podľa odseku 8 je nutné prizvať opatrovníka, ktorého určí súd, ktorý vydal súhlas na vykonanie inšpekcie.

Ustanovenia zákona vymedzujúce oprávnenia zamestnancov úradu, ktorými disponujú v súvislosti so zabezpečením získania informácií a podkladov uvedených v § 22 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, sa použijú aj v prípade vykonania inšpekcie v súkromných a iných priestoroch podnikateľa resp. jeho zamestnancov, okrem zapečatenia priestorov, ktorými môžu byť jednak súkromné priestory dotknutých osôb alebo iné priestory, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou podnikateľa.

Zmeny v právnej úprave

Právna úprava inšpekcií, ktorá bola doteraz súčasťou § 22 je vyčlenená do samostatného paragrafu. Cieľom nového ustanovenia je vytvoriť komplexnú a prehľadnejšiu právnu úpravu inšpekcií vykonávaných úradom. Podľa Správy o vyšetrovacích právomociach (Investigative powers report), ktorú zverejnila Európska komisia v roku 2012, majú právomoc vykonávať inšpekcie súťažné orgány všetkých členských štátov. Inšpekcie môže úrad vykonať tak ako doteraz v priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou a konaním podnikateľa a tiež v iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ako aj v súkromných priestoroch a dopravných prostriedkoch zamestnancov podnikateľa, a to tak súčasných ako aj bývalých, ak je dôvodné podozrenie, že sa v týchto priestoroch alebo dopravných prostriedkoch nachádzajú podklady alebo dokumenty, ktoré súvisia s činnosťou alebo konaním podnikateľa, na základe ktorých je možné preukázať obmedzenie súťaže. Zamestnanci úradu vykonávajú inšpekciu v priestoroch a dopravných prostriedkoch podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou a konaním podnikateľa na základe poverenia. Toto poverenie v prvostupňovom konaní bude na rozdiel od súčasnej právnej úpravy vydávať podpredseda úradu, ktorý zároveň podľa novej právnej úpravy podpisuje rozhodnutia úradu vydané v prvom stupni. V prípade, že bude inšpekcia vykonávaná v konaní pred radou, poverenie vydá predseda rady. Návrh zákona špecifikuje, aké náležitosti má toto poverenie obsahovať. Návrh zákona tiež dopĺňa, že podpísaním zápisnice sa považuje inšpekcia za skončenú; za skončenú sa inšpekcia považuje aj vtedy, keď ju niektorá zo zúčastnených osôb odmietla podpísať. V odsekoch 5 až 7 sú špecifikované právomoci úradu v súvislosti s vykonávaním inšpekcie a tomu zodpovedajúce povinnosti podnikateľov. Tak ako doposiaľ, podnikatelia majú povinnosť počas vykonávania inšpekcie spolupracovať s úradom, pričom povinnosť spolupráce zahŕňa ďalšie konkrétne povinnosti, ktoré sú v návrhu vymedzené.

Právna úprava vykonávania inšpekcií v iných priestoroch alebo dopravných prostriedkoch podnikateľa, ako aj súkromných priestoroch alebo súkromných dopravných prostriedkov zamestnancov podnikateľa sa oproti súčasnému zneniu výrazne nemení. Tento typ inšpekcií je naďalej možné vykonávať so súhlasom súdu vydaným na návrh úradu. Vypúšťa sa však potreba vydávania rozhodnutia o vykonaní tohto typu inšpekcie úradom, nakoľko išlo o duplicitu a zmätočnosť v právnej úprave možnosti podávania paralelne opravných prostriedkov tak správnych, ako aj súdnych. Dostatočné procesné záruky subjektu u ktorého je vykonávaná inšpekcia sú poskytnuté tým, že súd bude naďalej vydávať súhlas s vykonaním inšpekcie v týchto typoch priestorov. Návrh zákona vyslovene uvádza, že inšpekcie v súkromných priestoroch a súkromných dopravných prostriedkoch je možné vykonať aj u bývalých zamestnancov podnikateľa. Návrh zákona špecifikuje, že na výkon inšpekcií v tomto type priestorov sa použijú ustanovenia odsekov 4 až 7 a to s výnimkou zapečatenia priestorov a dopravných a prostriedkov. Zapečatiť podklady, nosiče a vybavenie je však možné i v tomto type priestorov.

Prečítajte si tiež: Vyživovacia povinnosť a invalidita

Úprava odkazujúca na dodržiavanie pravidiel stanovených osobitným predpisom o ochrane utajovaných skutočností neznamená, že by skutočnosť, že sa u podnikateľa alebo inej osoby v ktorej priestoroch alebo dopravných prostriedkoch sa má vykonať inšpekcia, nachádzajú utajované skutočnosti bránila výkonu inšpekcie.

Dôvodné podozrenie a rozsah poverenia

Aby inšpekcia nebola len tzv. „fishing expedition“ (z angl. „rybárska expedícia“), teda návšteva podnikateľa s náhodným zberom informácií a dokumentov, je potrebné, aby poverenie bolo založené predovšetkým na dôvodnom podozrení z porušenia hospodárskej súťaže. Protimonopolný úrad nemusí predkladať podnikateľovi podrobnú právnu analýzu, avšak poverenie musí byť dostatočne odôvodnené a dostatočne určité, nakoľko na druhej strane vymedzuje podnikateľovi rozsah.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom

Základné aspekty vyživovacej povinnosti

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť je zakotvená v zákone o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.) a má za cieľ zabezpečiť deťom primerané podmienky pre ich vývoj a život.

Trvanie vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Veková hranica 18 rokov dieťaťa preto sama o sebe nemá z hľadiska trvania vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu osobitný význam. Absolvovanie povinnej školskej dochádzky automaticky neznamená, že dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť, ale musí reálne aj schopné byť sa živiť. Kedy nastane právny stav „schopnosti sám sa živiť,“ závisí od okolností konkrétneho prípadu. Súd posudzuje každý prípad diferencovane podľa okolností konkrétneho prípadu. Schopnosť samostatne sa živiť býva interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne (z vlastných zdrojov) uspokojovať všetky potreby resp. relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu.

Rozsah vyživovacej povinnosti

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Suma životného minima sa aktualizuje vždy k 01.07. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené pomery oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd prihliada napr. na príjmy, majetok, zdravotný stav, vzdelanie a pod.

Určenie výživného súdom

Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, rozhodne o ňom súd. Výživné plnoletého dieťaťa voči rodičovi súd upraví len na návrh oprávneného. Výživné možno priznať iba odo dňa začatia súdneho konania, t.j. odo dňa podania návrhu na súd. Ak ide o maloleté deti a sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, možno priznať výživné i za uplynulé obdobie, najdlhšie za tri roky späť od tohto dňa začatia konania o určenie výživného.

Zmena výšky výživného

Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu alebo dohodu o výživnom existuje v prípade zmeny pomerov na strane oprávneného i povinného. Môže pritom dôjsť nielen k zvýšeniu, ale aj k zníženiu rozsahu výživného, prípadne k jeho zrušeniu.

Riešenie sporov o výživné

Miestna a vecná príslušnosť súdu

Miestna príslušnosť je vymedzená v § 3 CMP. Vecná príslušnosť čerpá svoj základ v § 12 CSP. Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Vo všeobecnosti je na konanie príslušný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), t.j. princíp miestnej príslušnosti podľa všeobecného súdu odporcu. Všeobecným súdom odporcu je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd v obvode ktorého sa zdržuje. Táto zásada je v osobitných prípadoch prelomená; ide o špecifické prípady, ktoré výslovne ustanovuje CMP. Na konanie o výživnom na maloleté dieťa je príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko (tzv. výlučná miestna príslušnosť podľa § 112 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.).

Návrh na súd

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.

Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca. V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi (stačia fotokópie, ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie).

Dôkazy

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením chránených údajov zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 4 730 Sk.

Zastúpenie advokátom

Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. V rámci praxe sa dlhodobo špecializuje na rodinné právo a ponúka klientom komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd Vám viem pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide.

Vyživovacia povinnosť a plnoletosť dieťaťa

Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné trvá.

Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť?

Keď je pripravené vykonávať prácu na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Ktorý konkrétny deň to je? Tu sa právne názory rozchádzajú, štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak domnievam sa, že pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Je však spravodlivé od dieťaťa očakávať, že v deň kedy si preberie diplom či výučný list nastúpi do práce? Nie. Aj keby, tak v ten deň určite mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude. Hoci súd nemá možnosť rozhodnúť o neskoršom dátume, rodič túto možnosť má.

Opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Každý z nás môže zlyhať. Súdna prax preto prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy. Doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššieho nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou.

Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. zlomeniny, je nutné vyčkať na vyliečenie a zrušenie vyživovacej povinnosti prichádza do úvahy až po vyliečení a schopnosti dieťaťa zamestnať sa.

Dobré mravy a vyživovacia povinnosť

Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.

Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti

Kedy je nevyhnutné podať návrh na súd?

Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.

Ako zistiť, či dieťa je schopné sa samé živiť?

V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.

Dohoda o zrušení výživného

Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa bezdôvodne súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretať na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom.

#

tags: #odporca #je #povinný #zabezpečiť #povinnosti