
Článok poskytuje ucelený pohľad na práva a možnosti telesne postihnutých ľudí na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec, kompenzácie a podporu, ako aj na dôležitosť ľudských práv a sociálneho začlenenia. Zameriava sa na definíciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP), druhy postihnutí a proces posudzovania.
Ľudské práva sú neodňateľné oprávnenia, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti od narodenia až po smrť. Štát má povinnosť tieto práva garantovať a chrániť. V kontexte sociálnej práce, a najmä sociálnej posudkovej činnosti, je znalosť a dodržiavanie ľudských práv mimoriadne dôležité. Tento článok sa zameriava na práva a možnosti telesne postihnutých ľudí na Slovensku, s ohľadom na legislatívny rámec, kompenzácie a podporu, ako aj na dôležitosť ľudských práv a sociálneho začlenenia.
Dôležitosť dodržiavania ľudských práv a slobôd v sociálnej práci má byť nielen samozrejmosťou, ale aj povinnosťou. Všetky štátne orgány sú povinné implementovať ľudsko-právne princípy a chrániť základné práva a slobody občanov. Každý štátny zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony, ako aj právne záväzné medzinárodné zmluvy a dohovory.
Znalosť ľudských práv má mimoriadny význam v sociálnej práci a rovnako to platí pri sociálnej posudkovej činnosti, kde sociálni pracovníci rozhodujú o potrebách ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálny pracovník sa má riadiť princípmi kresťanského humanizmu, konať v súlade s etickým kódexom sociálneho pracovníka, hájiť ľudské práva a slobody sociálne slabších jedincov, konať spravodlivo a v súlade s morálnymi a etickými princípmi.
Rešpektovanie základných práv a slobôd je základom moderného demokratického a právneho štátu. Dodržiavanie a garancia ľudských práv je záväzkom štátu, ktorý je povinný ľudské práva chrániť, pričom jednotlivec má právo vyžadovať, aby štát jeho právo rešpektoval a chránil.
Prečítajte si tiež: Preukaz ZŤP a parkovací preukaz na Slovensku
Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 je jeden z najdôležitejších zdrojov hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Európska sociálna charta chráni hospodárske, sociálne a kultúrne práva a je prepojená s Európskym dohovorom ľudských práv, ktorý chráni najmä občianske a politické práva. Charta základných práv Európskej únie uznáva a rešpektuje právo na sociálne zabezpečenie a právo na sociálnu pomoc.
Základné práva a slobody sú upravené aj v druhej hlave Ústavy SR. Podľa čl. 12 ods. 1) Ústavy SR „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné ľudské práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné“. Princíp rovnakého zaobchádzania je upravený v čl. 12 ods. 2) Ústavy SR.
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 2006 a v roku 2010 bol ratifikovaný Slovenskou republikou. Cieľom Dohovoru je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti. V článku 5 je upravená rovnosť a nediskriminácia, kde je uvedené, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona.
Zákaz diskriminácie je upravený aj v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Podľa antidiskriminačného zákona každý má právo aj na ochranu pred diskrimináciou a právo domáhať sa svojich práv na súde.
Medzi základné zásady prístupu k osobe so zdravotným postihnutím patria rešpektovanie autonómie klienta, jeho jedinečnosti, akceptácia, humánnosť, konanie dobra, nehodnotiaci postoj, nepoškodzovanie a spravodlivé zaobchádzanie. Problematika ľudských práv v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa nachádza v prílohe č. 2 zákona, kde sú upravené podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby. Okrem toho celý zákon o sociálnych službách vychádza z ľudsko-právnych záväzkoch.
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím
Slovenská republika sa zaviazala k ľudsko-právnemu prístupu a má zabezpečiť podmienky pre slobodný, nezávislý život hlavne pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaných na pomoc iných. Nezávislý spôsob života je upravený v článku 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Každá ľudská bytosť má právo participovať v spoločnosti, byť rovnocenným partnerom, rozhodovať o svojom živote, vyvíjať rôzne aktivity podľa vlastného výberu. Je potrebné im zabezpečiť aj prístup k službám, k potrebným pomôckam a dbať na to, aby nedošlo k ich segregácii a izolácii v spoločnosti.
Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Dôležitým aspektom je sociálny dôsledok ŤZP, ktorý predstavuje znevýhodnenie v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je osoba s ŤZP schopná prekonať sama.
Proces posudzovania ŤZP prešiel reformou s cieľom odstrániť nejednotnosť, zlepšiť koordináciu a zefektívniť posudzovanie. Posudzovanie zabezpečujú výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík. Dôležitou zmenou je zavedenie integrovanej posudkovej činnosti, ktorá je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. Táto činnosť zahŕňa sociálnu a lekársku posudkovú činnosť, pričom ako prvá sa vykonáva sociálna posudková činnosť, zameraná na posúdenie sociálnej situácie a potrieb človeka, a až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.
Postihnutia sa dajú rozdeliť do nasledovných skupín:
Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad
Telesným postihnutím sa zvyčajne rozumie stav, kedy človek nemôže fyzicky vykonávať nejaké činnosti. Môže ísť o poruchu pohybového ústrojenstva. Dôležité je, že sa to prejaví ako obmedzená hybnosť, alebo úplná imobilita.
Telesne postihnutý môže teda človek byť nielen v dôsledku ochorenia (napríklad obrna) ale aj z dôvodov úrazu (napríklad miechy). Postih môže mať rôzny rozsah a od istého rozsahu poškodenia je taký človek úplne odkázaný na pomoc druhých.
Príčiny telesných postihnutí môžu byť rôzne. Môžu byť vrodené, kedy ide o geneticky zdedené poškodenie, alebo vzniknuté ešte počas tehotenstva, trebárs vplyvom toxínov, či radiácie.
Zdravotným postihnutím sa zvyčajne rozumejú stavy, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát. Z toho dôvodu sa pri opatrovaní stretnete z niektorými len zriedkakedy (napríklad s hluchotou) a z inými často (slepota).
Zrak je základnou potrebou. Ak je narušený, alebo chýba, postihnutý je najmä spočiatku úplne odkázaný na pomoc ošetrovateľov. Sú rôzne stupne poškodenia zraku: Miernejšie sú stavy s poruchami bipolárneho videnia a čiastočne nevidiaci. Horšia je slabozrakosť a najhorším stavom je slepota.
Sluchové postihnutie, v závislosti na stupni poruchy, môže ísť o nedoslýchavosť, čiastočnú alebo úplnú stratu sluchu.
Postihnutie ďalších orgánov (hmat, chuť, čuch) sú zvyčajne bez potreby opatrovania.
Chronické ochorenia väčšinou ide o nevyliečiteľné choroby, alebo o choroby, ktoré sa liečia mimoriadne dlho. V rôznom stupnni potom môžu strpčovať a komplikovať život postihnutého. Mnohé dlhodobé ochorenia nevyžadujú žiadnu starostlivosť opatrovateľa. Napríklad astma, celiakia, či cukrovka. Iné môžu spôsobovať progresívne zhoršovanie stavu. Niekedy sa kombinuje viacero problémov naraz, kedy hovoríme o kombinovaných postihnutiach.
Mentálne postihy sa radia do zdravotných problémov, ale pre prehľadnosť ich dávam do samostatnej kategórie. Často vyžadujú celkom odlišný prístup práce ošetrovateľa. Môžeme ich rozdeliť do dvoch podkategórií:
Staroba sama o sebe nemusí byť dôvod na to, že niekto bude postihnutý, alebo že by potreboval opatrovateľa. Je jasné, že mnoho starých ľudí aj vo vysokom veku pracuje, alebo dokonca sami slúžia ako opatrovatelia vnúčat.
Žiaľ, s pribúdajúcim vekom často ubúda síl. Preto niektorí starí ľudia postupne slabnú, neraz sa pridružia rôzne chronické ochorenia, mozgové či srdcové príhody a podobne.
Medzi najčastejšie stavy, ktoré si u starších ľudí vyžadujú opateru patria:
Pojem viacnásobné postihnutia označuje rôznu kombináciu viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca. Často sa za najzávažnejšie považujú rôzne druhy telesného alebo zmyslového postihnutia v kombinácii s mentálnym postihnutím (nevidiaci s mentálnym postihnutím, nepočujúci s mentálnym postihnutím a pod.) Ale aj bez prítomnosti mentálneho postihnutia sú rôzne kombinácie postihnutí veľmi závažné z pohľadu výchovy, vzdelávania a spoločenského začlenenia: napríklad kombinácia zmyslových postihnutí (hluchoslepota), postihnutie reči v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, poruchy správania v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, telesné alebo zmyslové postihnutie v kombinácii s chronickou chorobou, alebo rôzne kombinácie telesného a zmyslového postihnutia.
Štát poskytuje osobám s ŤZP pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.
Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.
Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
V článku boli spomenuté aj reálne prípady, ktoré poukazujú na rôzne aspekty života osôb so zdravotným postihnutím a ich práva:
Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím.
Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím je rozsiahly dokument, ktorý upravuje rôzne aspekty života osôb so zdravotným postihnutím. Niektoré z kľúčových oblastí, ktoré Dohovor pokrýva, zahŕňajú:
Dohovor tiež ustanovuje mechanizmy na monitorovanie jeho vykonávania a zabezpečenie toho, aby zmluvné strany plnili svoje záväzky.