
"Človek môže cítiť radosť iba vtedy, keď vidí, že jeho práca prináša plody, keď sám dosiahne zlepšenie vlastnej situácie a súčasne pomôže druhým, keď cíti, že život je vzrušujúci a plný možností." Tieto slová, plné optimizmu a túžby po súzvuku, pochádzajú od členov Štokholmského združenia pre nezávislý život STIL, ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Ich filozofia, založená na svojpomoci a podpore komunity, aktívne obhajuje právo na plnohodnotný život.
Osoby so zdravotným postihnutím sú prítomné vo všetkých vrstvách spoločnosti a ich počet celosvetovo rastie. Príčiny a následky postihnutia sú rôznorodé a ovplyvnené sociálno-ekonomickými podmienkami a opatreniami jednotlivých štátov. Súčasný prístup k riešeniu problematiky zdravotného postihnutia je výsledkom dlhodobého vývoja, ktorý odráža všeobecné životné podmienky a sociálno-hospodársku politiku.
Každá spoločnosť si vytvára vlastný systém prístupu k zabezpečovaniu životných potrieb svojich členov, založený na historickom dedičstve, tradíciách, hospodárskom a politickom usporiadaní, skúsenostiach a morálnej vyspelosti. Úroveň spoločenského poznania determinuje nielen prosperitu, ale aj vzťahy a postoje k sociálnym skupinám. V histórii starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím možno identifikovať tri obdobia:
Termín zdravotné postihnutie zahŕňa široké spektrum funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v každej populácii. Môže ísť o telesné, duševné alebo zmyslové chyby, poruchy zdravia alebo duševné choroby, ktoré môžu byť trvalé alebo prechodné.
Handicap označuje stratu alebo obmedzenie príležitosti mať rovnaký podiel na živote spoločnosti ako ostatní. Ide o nezhodu medzi osobou s postihnutím a prostredím, pričom dôraz sa kladie na nedostatky prostredia a spoločnosti (šírenie informácií, dorozumievanie, vzdelávanie a pod.), ktoré bránia zdravotne postihnutým osobám využívať ich práva za rovnakých podmienok.
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím
V 70. rokoch organizácie zdravotne postihnutých osôb protestovali proti nejasnému používaniu termínov zdravotné postihnutie a handicap. V roku 1980 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) schválila Medzinárodnú klasifikáciu porúch, zdravotných postihnutí a handicapov (ICIDH), ktorá priniesla presnejší prístup. Klasifikácia rozlišuje medzi:
Súčasná terminológia uznáva potrebu určiť potreby jednotlivca (rehabilitácia, odborná pomoc) a nedostatky spoločnosti (bariéry brániace integrácii).
Prevencia je činnosť zameraná na zabránenie vzniku telesnej, intelektovej, psychickej alebo zmyslovej poruchy (primárna prevencia) alebo na zabránenie toho, aby poruchy spôsobili trvalé funkčné obmedzenie alebo zdravotné postihnutie (sekundárna prevencia). Prevencia zahŕňa rôzne činnosti, ako napríklad primárnu zdravotnú starostlivosť, prenatálnu a postnatálnu starostlivosť, výchovu k správnej výžive, imunizačné kampane, bezpečnostné predpisy, programy na prevenciu úrazov a úpravu pracoviska.
Rehabilitácia je proces, ktorého cieľom je umožniť zdravotne postihnutým osobám dosiahnuť a udržať si optimálnu telesnú, zmyslovú, rozumovú, duševnú a/alebo sociálnu úroveň funkcií. Zahŕňa opatrenia na zabezpečenie a/alebo obnovenie funkcií alebo na kompenzáciu straty alebo absencie funkcie alebo funkčného obmedzenia. Rehabilitačný proces zahŕňa lekársku starostlivosť a širokú škálu opatrení a činností.
Vytváranie rovnakých príležitostí je proces, ktorý sprístupňuje ľuďom, zvlášť osobám so zdravotným postihnutím, rôzne systémy spoločnosti a prostredie (služby, informácie a pod.). Princíp rovnakých práv znamená, že potreby každého jednotlivca sú rovnako dôležité a že sa musia pre spoločnosť stať štandardom na plánovanie. Osoby so zdravotným postihnutím majú právo zostať v miestnej komunite a mali by dostať potrebnú pomoc v rámci bežných štruktúr vzdelávania, zdravotníckej starostlivosti, zamestnania a sociálnych služieb. So zvyšovaním práv by mala spoločnosť zvýšiť aj nároky na osoby so zdravotným postihnutím a pomôcť im prevziať zodpovednosť ako právoplatní členovia spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad
Pri uvažovaní o zdravotnom postihnutí sa často spájame s narušením zdravia v medicínskom zmysle. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody. V Zákone o Liečebnom poriadku sa definuje „zdravotne postihnutý ako poistenec s trvalým poškodením fyzického alebo psychického zdravia“.
Zdravotné postihnutia poznáme: mentálne, telesné a psycho-sociálne. Možno ich klasifikovať podľa stupňa postihnutia, časového faktora, úrovne intelektu, mobility, komunikácie a sebaobslužnosti, a možnosti socializácie.
V edukačnom kontexte sa používa pojem dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tento pojem sa zaviedol do systému školstva v súvislosti s jeho transformáciou a využíva sa pri vytváraní vhodných podmienok pre výchovu a vzdelávanie všetkých detí, ktoré sa svojim individuálnym potenciálom významne líšia od bežnej detskej populácie. Vytváranie vhodných podmienok môže mať podobu architektonických úprav, aplikácie špeciálnopedagogických prístupov a metód, a využívanie alternatívnych modelov práce a komunikácie.
Najdiferencovanejší je význam spojenia „zdravotné postihnutie“ v sociálnej sfére. Často sa mylne domnievame, že finančná či iná podpora, ktorá sa občanom so zdravotným postihnutím poskytuje, slúži na akési univerzálne odškodnenie za poruchu zdravia.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zohráva kľúčovú úlohu v medzinárodnom zdravotníctve a jej definície a prístupy majú významný vplyv na vnímanie a riešenie problematiky zdravotného postihnutia aj na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza
Slovensko aktívne spolupracuje s WHO a má zastúpenie vo Výkonnej rade WHO. Kancelária WHO v Slovenskej republike sa zameriava na:
Všeobecné práva zdravotne postihnutých sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38 v ods. 2.
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, účinný od 1. júla 1999, je základným právnym predpisom, ktorý upravuje poskytovanie sociálnej pomoci a peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom je kompenzovať sociálne dôsledky zdravotného postihnutia a podporiť nezávislosť a plnohodnotnú participáciu osôb so zdravotným postihnutím na živote spoločnosti.
Kompenzácie sa poskytujú v oblastiach:
Formy pomoci:
Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a novela stavebného zákona č. 237/2000 Z. z. určujú povinnosť bezbariérovej výstavby a odstraňovania bariér obmedzujúcich mobilitu, orientáciu a dostupnosť informácií.
Zabezpečovanie vzdelávania vychádza z Dohovoru o právach dieťaťa a zákona č. 229/2000 Z.
Zákon o zamestnanosti č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje podporu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
Spoločnosť má možnosť získavať informácie o potrebách zdravotne postihnutých ľudí z dvoch zdrojov: vyjadrenia samotných postihnutých ľudí a vyjadrenia ľudí, ktorí pracujú v bezprostrednej blízkosti zdravotne handicapovaných ľudí. Súčet týchto potrieb je filtrovaný a selektovaný sociálno-ekonomickými, kultúrnymi a politickými podmienkami spoločnosti.
Medzi základné medzinárodné štandardy sa zaraďujú Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (schválené na pôde OSN), či Medzinárodná klasifikácia pojmov tzv. CIDIH (z dielne WHO).
Je dôležité si uvedomiť, že človek so zdravotným postihnutím je jediným odborníkom na svoje potreby, ale nie vždy ich dokáže interpretovať a vyjadriť.
Posunutie potrieb k ich naplneniu vyžaduje zákonné podmienky pre túto možnosť, čo znamená, že spoločnosť musí deklarovať právo na ich naplnenie a vytvoriť podmienky pre ich uspokojovanie.
Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je kompenzovať sociálne dôsledky zdravotného postihnutia a podporiť nezávislosť a plnohodnotnú participáciu osôb so zdravotným postihnutím na živote spoločnosti.
Legislatíva na zabezpečenie bezbariérovosti prostredia je obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a aj v novele stavebného zákona č. 237/2000 Z. z.
Legislatíva na zabezpečovanie vzdelávania vychádza z Dohovoru o právach dieťaťa a zákona č. 229/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon.
Legislatíva na zabezpečovanie zamestnanosti je predovšetkým o zákone o zamestnanosti č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podporu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
tags: #telesne #postihnutý #terminológia