Telesne postihnutý: Prístupnosť objektov a normy na Slovensku

V súčasnej dobe sa kladie čoraz väčší dôraz na prístupnosť a bezbariérovosť budov a priestorov pre všetkých občanov. Zlepšenie prístupnosti a bezbariérovosti prináša mnoho výhod, a to nielen pre osoby so zdravotným postihnutím, ale aj pre starších ľudí, rodičov s kočíkmi a ďalšie skupiny obyvateľstva.

Podľa štatistík Slovenskej agentúry pre rozvoj bytového hospodárstva a Životného prostredia (SARO) až 17 % populácie Slovenska trpí niektorým druhom obmedzenia pohybu alebo zdravotného postihnutia. Preto je dôležité, aby sa pri rekonštrukciách a výstavbách domov a verejných priestorov zohľadňovali platné legislatívne a normatívne požiadavky týkajúce sa prístupnosti.

Legislatívny rámec prístupnosti budov a priestorov

Na Slovensku je problematika bezbariérovosti budov a priestorov upravená viacerými právnymi predpismi. Jedným z nich je smernica o prístupnosti budov a iných verejných priestranstiev pre osoby so zdravotným postihnutím.

Dôležité právne predpisy:

• Oznámenie č. 317/2010 Z. z.
• Vyhláška č. 532/2002 Z. z.
• Zákon č. 200/2022 Z. z., § 22 ods. a § 23 ods.
• Zákon č. 201/2022 Z. z., § 5 ods., § 7 ods. a § 30 ods.
• Vyhláška č. 69/2024 Z. z., § 2 ods. a § 8 ods.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. upresňuje povinnosti a spôsob odstraňovania bariér pre imobilných vo všetkých budovách a obsahuje debariérizacné opatrenia pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách. Táto vyhláška však nemá retroaktívny účinok, čo znamená, že budovy postavené pred jej účinnosťou ju nemusia dodržiavať.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

Finančná podpora a dotácie

Pre rekonštrukcie zamerané na zlepšenie prístupnosti existujú možnosti finančnej podpory a dotácií. Tieto ponúkajú finančné stimuly pre domácnosti, ktoré sa rozhodnú investovať do bezbariérových úprav a energeticky úsporných opatrení.

Aspekty prístupnosti v interiéri a exteriéri

Vstup a vnútorný priestor

Jedným z najdôležitejších aspektov prístupnosti domu je samotný vstup a vnútorný priestor. Pri rekonštrukcii sa musíte zamerať na bezbariérový vstup, čo znamená odstránenie všetkých prekážok, ako sú schodiská, vysoké prahy a úzke chodby. Dôležité je zabezpečiť dostatočnú šírku dverí, aby sa umožnil pohyb osôb na vozíkoch či s inými pohybovými obmedzeniami. Okrem toho by ste mali zvážiť inštaláciu výťahu alebo plošiny, ak je váš dom viacposchodový.

Kúpeľne a kuchyne

Kúpeľne a kuchyne sú miestami, kde je dôležité zabezpečiť bezbariérovosť a prístupnosť. Pri rekonštrukcii kúpeľní môžete zvážiť nízke alebo žiadne prahy sprchových kútov, ktoré umožňujú jednoduchý vstup a výstup. Pohybovo obmedzené osoby môžu mať prospech z inštalácie bezbariérových sprchových panelov s rukoväťami a sedadlami. V kuchyni môžete zvážiť ergonomické umývadlá a zariadenia s dostatočným priestorom pod nimi, čo umožňuje prístup vodičom invalidných vozíkov. Výška pracovných dosiek a skriniek by mala byť prispôsobená, aby zaisťovala pohodlné používanie pre všetkých členov rodiny.

Spálne a obývacie miestnosti

Spálne a obývacie miestnosti by mali byť prístupné a pohodlné pre všetkých obyvateľov. Dôležité je zabezpečiť dostatočný priestor na manévrovanie pre osoby na vozíkoch. Technologické inovácie, ako sú inteligentné systémy riadenia domácnosti, môžu prispieť k prístupnosti a bezbariérovosti interiéru.

Exteriér a záhrada

Pri zlepšovaní prístupnosti a bezbariérovosti vášho domova nezabúdajte na exteriér a záhradu. Bezbariérové záhradné úpravy zahŕňajú rovné a široké chodníky, ktoré umožňujú pohodlný pohyb, bezbariérové prístupy k terasám a altánkom, a využitie bezpečnostných prvkov, ako sú zábradlia a rampy.

Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad

Sklon rampy pre vozíčkara

Ideálny sklon rampy pre vozíčkara závisí od konkrétnej situácie a potrieb jednotlivca. Existujú však niektoré všeobecné odporúčané smernice, ktoré môžu pomôcť pri návrhu bezbariérových prístupových ciest.

• Maximálny sklon rampy: Maximálny sklon rampy by mal byť 1:12. To znamená, že každý vertikálny meter by mal byť doprevádzaný 12 metrami horizontálneho pohybu.
• Odporúčaný sklon rampy: Odporúčaný sklon rampy je v rozmedzí 1:16 až 1:20. Tento sklon je miernejší a môže byť pohodlnejší pre používateľov vozíčkov.

Je však dôležité mať na pamäti, že ideálne riešenie a sklon rampy môže byť individuálne a závisí od konkrétnej situácie a potrieb používateľa.

Technologické inovácie

Moderné technologické riešenia môžu zohrať kľúčovú úlohu pri zlepšovaní prístupnosti a bezbariérovosti vášho domova. V súčasnosti sa stále viac rozvíjajú inteligentné systémy riadenia domácnosti, ktoré umožňujú ovládanie rôznych zariadení a funkcií v dome pomocou hlasu alebo mobilného zariadenia. Ďalšou technologickou inováciou sú asistenčné technológie pre zdravotne postihnutých. Tie zahŕňajú rôzne pomôcky a zariadenia, ktoré pomáhajú ľuďom s obmedzenou pohyblivosťou alebo zrakom, ako napríklad elektronické vozíky, chodidlá, hmatové a pohybové senzory a mnoho ďalších. Ďalšie inovácie zahŕňajú automatické dvere a okná, ktoré umožňujú jednoduchý a bezbariérový prístup do a z domu.

Technické normy a normalizačné informácie

Dodržiavanie slovenských technických noriem alebo technických normalizačných informácií je vo všeobecnosti dobrovoľné (§ 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z. z.).

Dokumenty obsahujú podrobné grafické listy na základe platnej legislatívy, napr. vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z.

Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza

Zoznam grafických listov:

• Grafický list č. 3.
• Grafický list č. 4.
• Grafický list č. 5.
• Grafický list č. 6.
• Grafický list č. 7.
• Grafický list č. 8.
• Grafický list č. 9.
• Grafický list č. 10.
• Grafický list č. 11.
• Grafický list č. 12.
• Grafický list č. 13.
• Grafický list č. 14.
• Grafický list č. 15.
• Grafický list č. 16.
• Grafický list č. 16.1.
• Grafický list č. 16.2.
• Grafický list č. 16.3.
• Grafický list č. 16.4.
• Grafický list č. 16.5.
• Grafický list č. 16.6.
• Grafický list č. 16.7.
• Grafický list č. 16.8.
• Grafický list č. 16.9.
• Grafický list č. 16.10.
• Grafický list č. 16.11.
• Grafický list č. 16.12.
• Grafický list č. 16.13.
• Grafický list č. 16.14.
• Grafický list č. 16.15.

Príklad riešenia bezbariérového prístupu: Úprava vstupu do bytového domu

Príkladom riešenia bezbariérového prístupu je vybudovanie šikmej nájazdovej rampy pred vchodom do bytového domu. Preferuje sa murovaná rampa s kovovým zábradlím. Vchodové dvere by mali mať šírku minimálne 90 cm a schodisko by malo byť upravené tak, aby spĺňalo požiadavky na bezbariérový prístup. Dôležitý je dostatok manipulačnej plochy pre invalidný vozík.

Prístupnosť a využiteľnosť zastavaného prostredia

Prístupnosť a využiteľnosť zastavaného prostredia sú kľúčové pre zabezpečenie rovnocenného prístupu pre všetkých občanov. Funkčné požiadavky a odporúčania sú vyjadrené kvalitatívnymi pojmami a opisujú ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť, na základe rôznorodosti, ktorú predstavuje široké spektrum používateľov (ciele ochrany). Dokumentácia obsahuje množstvo schématických ilustrácií doplnených o limitné rozmery a špecifikácie.

Riešenie parkovania pre osoby s ZŤP

V súvislosti s prístupnosťou je dôležité riešiť aj parkovanie pre osoby s ZŤP. Vykonávacie predpisy k zákonu č. 201/2022 Z. z. by nemali viesť k zmenšovaniu parkovacích plôch na úkor zelene. Je potrebné hľadať iné alternatívy, ako je napríklad budovanie parkovacích domov.

Parkovacie domy ako riešenie

Výstavba parkovacích domov sa javí ako jedno z riešení problému s nedostatkom parkovacích miest, najmä v mestských sídliskách.

Príklad z praxe: Sídlisko Mier

Na sídlisku Mier bol vykonaný prieskum obsadenosti statických plôch, pričom sa zistilo, že obsadenosť parkovísk vykazovala hodnotu 122,37 %. Vzhľadom na vysokú obsadenosť parkovacích plôch je potrebné danú situáciu riešiť. Riešením by mohla byť výstavba parkovacieho domu.

Návrh parkovacieho domu

Parkovací dom by mohol byť vybavený tromi podlažiami s celkovou kapacitou 322 parkovacích miest, pričom 12 státí by bolo určených pre imobilných. Rozmery parkovacích miest by mali byť 2,50 m x 5,50 m. Parkovacie miesta ZŤP by mali dodržiavať vyhlášku MŽP SR č. 532/2002, ktorá ustanovuje minimálnu šírku parkovacieho miesta na 3,5 m.

Technické vybavenie parkovacieho domu

Na vstupe a výstupe z parkovacieho domu by mal byť vybudovaný systém elektromechanických závor, ktoré by regulovali vstup a výstup automobilov. Ďalej by mal byť k dispozícii parkovací automat na platbu za parkovanie a riadiace centrum celého parkovacieho systému.

Financovanie a prevádzka parkovacieho domu

Financovanie tak náročných projektov je náročné a je potrebné hľadať rôzne zdroje financovania. Dôležité je zabezpečenie vozidla proti krádeži a poškodeniu kamerovým systémom.

Sociálna problematika osôb so zdravotným postihnutím

Sociálna problematika osôb so zdravotným postihnutím zasahuje do viacerých kategórií záujmu odbornej verejnosti (chudoba, nezamestnanosť, diskriminácia, integrácia, segregácia, zamestnávanie, vzdelávanie a ďalšie).

Preukazy a peňažné príspevky pre osoby s ŤZP

Poskytovanie preukazov osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, parkovacieho preukazu a peňažných príspevkov na kompenzáciu pre osoby so zdravotným postihnutím upravuje právny predpis - zákon NR SR č. 447/2008 Z. z.

Preukaz fyzickej osoby s ŤZP

Na preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom má nárok osoba, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím.

Parkovací preukaz

Parkovací preukaz sa vyhotoví fyzickej osobe s ŤZP, ktorá je podľa lekárskeho alebo komplexného posudku odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (podľa § 14 ods. 6), alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Peňažné príspevky na kompenzáciu možno poskytnúť len fyzickej osobe s ŤZP, ktorá je podľa vydaného komplexného posudku odkázaná na peňažné príspevky na kompenzáciu.

Akt o prístupnosti

Dlho očakávaná smernica o požiadavkách na prístupnosť produktov a služieb uľahčí život približne 80 miliónov ľuďom. Toľko osôb s určitým stupňom zdravotného postihnutia totiž žije v krajinách Európskej únie (EÚ). A údajne v roku 2020 bude „potrebovať“ Akt o prístupnosti až 120 miliónov Európanov. Schválenie smernice privítala aj slovenská europoslankyňa Jana Žitňanská. V Európskom parlamente je podpredsedníčkou skupiny pre práva ľudí so zdravotným postihnutím.

Po schválení tejto smernice v členských štátoch EÚ budú musieť výrobcovia produktov a poskytovatelia služieb spĺňať prísne požiadavky na prístupnosť svojich výrobkov. Napríklad automat na výdaj cestovných lístkov s dotykovou obrazovkou bude musieť mať aj zvukový výstup, aby ho mohla použiť aj nevidiaca osoba. Navyše, umiestnený môže byť len na mieste, kde sa k nemu dostane aj telesne postihnutý na invalidnom vozíku.

Z ďalších oblastí, ktoré spadajú pod Akt o prístupnosti, patria napríklad mobilné aplikácie, e-shopy, doprava, bankové služby, ale aj ubytovacie služby a služby cestovného ruchu.

Štáty sú povinné nariadenia vyplývajúce zo smernice Akt o prístupnosti preniesť do národnej legislatívy do dvoch rokov. Následne má každá krajina k dispozícii ešte ďalšie tri roky, kým dané pravidlá uplatní v praxi. Smernica EÚ stanovuje, ktoré zariadenia a služby musia byť prístupné, nevnucuje však členským štátom detailné technické riešenia.

Nedostatky a výzvy na Slovensku

Takmer 500-tisíc Slovákov s rôznym stupňom trvalého zdravotného postihnutia však prijatý Akt o prístupnosti do radostného vytrženia neprivádza. Na Slovensku sme si totiž už zvykli, že to, čo je v iných európskych krajinách samozrejmosťou, u nás doma často nefunguje. S ironickým úsmevom sa v našej krajine napríklad nedodržiavajú medzinárodné legislatívne normy, dokonca ani domáce zákony. Človek žasne, koľko nových verejných budov nemá riešený vstup pre vozičkárov a nemá vytvorený informačný systém pre nevidomé osoby. Pri výstavbe či rekonštrukcii ciest, chodníkov, námestí a parkovísk architekti nie vždy myslia na zdravotne postihnuté osoby.

Vo svojej IV. časti podrobne uvádza, aké sú všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, čo je potrebné splniť pri výstavbe takých objektov. Stačí si prečítať úvodný 57. paragraf: Prístup do každej stavby (uvedenej v § 56) musí byť zabezpečený najmenej jedným vstupom na úrovni komunikácie pre chodcov bez vyrovnávacích stupňov… Prístup do takej stavby musí byť tiež vyznačený pre osoby so zrakovým postihnutím hmatovo, vo výnimočných prípadoch zvukom. A takto podrobne sú v nasledujúcich paragrafoch stanovované ďalšie povinnosti v prospech osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Prax je však, žiaľ, úplne iná.

Slovákov Akt o prístupnosti do radostného vytrženia neprivádza. Veď ak sa bežne „obchádzajú“ domáce zákony, ako môžeme veriť tomu, že sa na Slovensku bude rešpektovať legislatíva EÚ či iné medzinárodné normy.

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím OSN prijala v roku 2006. Národná rada SR s Dohovorom vyslovila súhlas v marci 2010 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred domácimi zákonmi. Dokument OSN konkrétne pomenováva povinnosti, ktoré musí každá zmluvná krajina splniť.

Štátna administratíva tvrdí, že k zásadným (pozitívnym) zmenám dôjde až po prijatí pripravovanej rozsiahlej novely stavebného zákona. To je (zatiaľ) len verbálne vyhlásenie, pretože text pripravovanej novely doposiaľ nebol zverejnený. Navyše, novela mala byť schválená už v predošlom volebnom období, teda pred rokom 2016.

Na Slovensku nie sú kvalitné sociálne služby podporujúce ich samostatnosť a nezávislý život v najvyššej možnej miere. Postihnutí nemajú reálnu možnosť výberu kde a s kým budú v ich každodennom živote.

Na Slovensku máme opačnú prax. Jeden príklad za všetky - ak máte od poisťovne polohovaciu posteľ, môžete dostať už len oceľový najťažší, najnemožnejší invalidný vozík. S viacerými inými kompenzačnými pomôckami je to obdobne.

Imobilné dieťa sa u nás nedostane ani do budovy školy, lebo väčšina školských objektov nemá bezbariérový vstup.

U nás doma sa vytvorením synergického efektu viacerých negatívnych faktorov výrazne znefunkčňuje sľubované skvalitňovanie života zdravotne postihnutých ľudí. Zákony nie vždy platia, štátnej administratíve niekedy chýba ochota plniť dané úlohy, inokedy na ich plnenie nemá financie. A je tu ešte jeden špecifický (slovenský) činiteľ, ktorý zapríčiňuje, že zdravotne postihnutým sa reálne nepomáha. Majú totiž vo funkciách aj ľudí, ktorí už nie sú schopní alebo dokonca ochotní pomáhať. Majú to síce jasne uvedené v náplni práce, no oni namiesto toho obaľujú nefunkčný, spráchnivený systém štátnej a niekedy aj mimovládnej pomoci svojou vlastnou neschopnosťou.

Projekt Eurokľúč na Slovensku

„Žiarivým“ príkladom výsledku spolupôsobenia viacerých negatívnych faktorov je (slovenský) celoeurópsky projekt Eurokľúč. Ten umožňuje ťažko zdravotne postihnutým osobám otvárať prevažne verejné WC so špeciálnou vložkou jediným kľúčom. Od začiatku až doposiaľ tento projekt zastrešovali (postupne) dve občianske združenia. Avšak bez oficiálneho zmluvného napojenia na „silnejšieho“ partnera. Otvorene si priznajme, že voči štátnym orgánom, s ktorými je potrebné spolupracovať, má dobrovoľné združenie veľmi slabú vyjednávaciu pozíciu. Výsledkom (nielen) týchto kopancov je, že kým projekt Eurokľúč v celej Európe, dokonca aj v Turecku naplno žije a pomáha, na Slovensku len živorí. Svedčia o tom aj štatistické údaje. Aktuálne má v SR eurokľúč asi 1 300 osôb. Použiť ho môžu na 83 miestach. Raritou je Trnavský kraj, kde je len 5 (slovom päť) WC so špeciálnou zámkou pre eurokľúč. V susednom Česku je v obehu vyše 4 500 kľúčov, ktorými si postihnutí otvoria takmer 700 WC.

Rovnako negatívne vyznieva činnosť niektorých organizácií, ktoré by mali zastupovať záujmy zdravotne postihnutých pri komunikácii so štátnou administráciou.

Chybou tiež je, že zdravotne postihnutí s rôznymi ochoreniami (majú vytvorené viaceré samostatné občianske združenia) sa nevedia spojiť, aby spoločne presadzovali svoje požiadavky voči štátu. Koordinovaným „útokom“ by sa isto dosiahlo viac.

Takže sa nemožno čudovať, že európsky Akt o prístupnosti Slovákov do radostného vytrženia neprivádza.

Záver

Zlepšenie prístupnosti a bezbariérovosti vášho domova je dôležité pre vytvorenie inkluzívneho a dostupného prostredia pre všetkých jeho obyvateľov. Pri plánovaní a realizácii rekonštrukcie s dôrazom na prístupnosť je dôležité konzultovať so skúsenými odborníkmi a dodržiavať platné normy a predpisy.

Moderné trendy a riešenia pre zlepšenie prístupnosti a bezbariérovosti vášho domova sú dostupné a ponúkajú mnoho výhod. Nízke prahy sprchových kútov zabezpečujú bezproblémový vstup a výstup. V kuchyni je dôležité mať dostatok priestoru pod umývadlom, aby bolo možné prístupné pre vozíčkarov. Pracovné dosky a skrinky by mali mať vhodnú výšku pre pohodlné používanie. V spálňach je dôležité zabezpečiť dostatočný priestor pre manévrovanie vozíčkarov.

Príloha: Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 192/1994

Vzhľadom na rozsiahlosť témy, cieľom tohto článku je poukázať na dôležité zdroje a normy týkajúce sa opatrení pre ZŤP (osoby s ťažkým zdravotným postihnutím), so zameraním na rampy a bezbariérový prístup na Slovensku.

PRVÁ ČASŤ: ÚVODNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1 Účel vyhlášky

Táto vyhláška ustanovuje všeobecné technické požiadavky na stavby a ich časti tak, aby ich mohli užívať aj osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu.

§ 2 Rozsah platnosti

(1) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri obstarávaní, navrhovaní a schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie zóny a pri navrhovaní, umiestňovaní a povoľovaní stavieb

tags: #telesne #postihnutý #prístupnosť #objektov #normy