Telesné Pôžitky Epikureizmu v Kontexte Súčasného Hedonizmu

Úvod

Už od antiky patrí k základným problémom filozofie človeka otázka, ktorá súvisí s problematikou zachytenia myšlienkového obsahu prežívanej doby. V posledných desaťročiach dominuje vo filozofických diskusiách názor, podľa ktorého je najcharakteristickejším rysom súčasnosti materializmus, morálny egoizmus či hedonizmus často stotožňovaný s filozofiou epikureizmu.

Epikureizmus: Hľadanie Blaženosti a Slasti

Epikuros (341 - 270 pred Kr.), zakladateľ epikureizmu, sa narodil na ostrove Samos. Jeho filozofia sa zameriavala na dosiahnutie blaženého a šťastného života, pričom zdôrazňoval slobodu, nezávislosť a vlastnú zodpovednosť za svoj osud. Človek sa má usilovať o šťastný život odstránením útrap a bolestí. Epikuros delil filozofiu na logiku, fyziku a etiku, pričom etike prikladal najväčší význam, pretože mala človeku pomáhať dosiahnuť blažený život.

Zbavenie sa Strachu

Filozofia má pomáhať človeku žiť šťastne a rozumne, zbavuje ho štyroch hlavných chorôb: strachu z bohov, strachu zo smrti, strachu z útrap a strachu zo straty šťastia. Podľa Epikura sa nemusíme obávať vecnej kontroly zo strany bohov, pretože bohovia nezasahujú do života človeka, žijú medzi svetmi a o ľudské záležitosti sa nestarajú. Smrť je prirodzená, a preto sa jej nemusíme obávať.

Atomistický Základ a Sloboda

Za teoretický základ filozofie bral Epikuros demokritovské atomistické učenie. Na rozdiel od Demokrita, ktorého atomizmus vedie k prísnemu determinizmu, Epikuros dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky (dianie vo svete už nie je jednoznačne urcené predchádzajúcimi prícinami, objavujú sa náhody a môže vzniknút nieco nové, neocakávané). Človek nepodlieha ani pôsobeniu determinizmu prírodných síl. Šťastie, sloboda a nezávislosť sú vnútornou vecou každého z nás a vedú nás k blaženosti.

Ataraxia: Pokoj Ducha

Zmysel múdrosti vidia epikurejci v dosiahnutí stavu ataraxie (pokoja ducha). Človek sa tak zbavuje závislosti od okolia, je slobodný, nič ho neprekvapuje, ani neudivuje, na nič sa neviaže, je ľahostajný voči poctám, nerobí si prázdne nádeje a preto sa nedočká ani rozčarovania, ide za hlasom rozumu.

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

Telesné Pôžitky v Epikureizme

Pre bezbožníka Epikúra nebolo však dôležité usilovať sa o telesné pôžitky, práve naopak, bol pre neho nanajvýš dôležitý stav vnútornej vyrovnanosti a duševného pokoja (ataraxia). Hoci Epikuros zdôrazňoval blahodarný účinok pôžitkov, rovnako reflektoval aj ich nebezpečenstvo. Epikúros hovorieval ,,komu nestačí málo, tomu nestačí nič“.

Umiernenosť a Duchovné Pôžitky

Epikurovu výzvu vyhľadávať blaženosť a slasť však mnohí nesprávne pochopili ako nabádanie k bezuzdnému oddávaniu sa rozkošiam. V skutočnosti však Epikurova etika nachádza blaženosť a slasť v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa.

Epikureizmus vs. Súčasný Hedonizmus

Dovolím si tvrdiť, že hoci výpovedná hodnota epikurovskej etiky je v niektorých oblastiach identická so súčasnosťou, moderná verzia epikureizmu predstavuje jeho zradikalizovanú podobu. Moderného človeka je v istom zmysle možné chápať ako neustále revoltujúceho epikurejca. Zatiaľ čo jeho antický predchodca negoval božstvá, aby zabezpečil blaho a individualitu jednotlivca, súčasný človek skôr nedôveruje v silu nejakej teórie, ktorá by hovorila o tom, ako treba viesť dobrý a šťastný život.

Sloboda a Odcudzenie

Kde nie sú pravidlá, nie sú ani obmedzenia. Aký je však následok tejto situácie? Odcudzenie, neistota a neustála pochybnosť. V antike dominovala čistá sloboda, ktorá netrpela aroganciou vlastnej moci. Dnešný hedonista si je vedomý svojej slobody, ale je si taktiež vedomý toho, že si svojich bohov stvoril sám, a preto má neodňateľné právo kedykoľvek sa ich zriecť. Nie je to akt slobody, je to prejav tragickosti relativizmom a nihilizmom poznačeného sveta.

Prométheovský Komplex

Dovolím si tvrdiť, že moderný hedonista trpí prométheovským komplexom. Dokazovanie si vlastnej moci je zaiste fascinujúcim pocitom, no tento sluha sa stáva veľmi zlým pánom. Viditeľné je to v prípade bioetickej problematiky, kde sme si spolu s technikou nastavili zrkadlo, v odraze ktorého nenachádzame jedinečnosť, ale nedostatočnosť ľudskej podstaty.

Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad

Sloboda Konzumu

Viacerí autori zvyknú poukazovať na to, že pod vplyvom istých trendov spoločnosti degenerovala naša sloboda na jeden konkrétny druh slobody, a síce na slobodu konzumu. Keď sa sloboda zredukuje do rýdzo materialistickej podoby, človek prestáva pôsobiť ako slobodný. Život založený na vlastníckom princípe redukuje existenciu. Nie je to človek, ktorý ovláda veci, ale sú to veci, ktoré ovládajú myseľ človeka.

Materializmus a Uspokojenie

Dopustili by sme sa previnenia, ak by sme súčasného hedonistu obvinili, že motívom jeho konania je iba číry materializmus. Jeho rizikový potenciál sa však dnes naplno prejavuje v aktivizovaní nie nevyhnutných a častokrát vymyslených potrieb, v ktorých je plánovaný profit nahradzovaný zdanlivým uspokojením. Nákupný tlak produkuje taký druh slasti, ktorá pôsobí viac deštruktívne, ako uspokojujúco.

Bezperspektívny Hedonizmus Konzumu

V atmosfére bezperspektívneho hedonizmu konzumu nedochádza k rozvoju osobnosti, ale k jej postupnej strate. Dnešný človek nepociťuje potrebu participovať na veciach verejných, oblasť jeho záujmu sa pretransformovala do čisto privátnej sféry. V intimite svojho prežívania nezakúša veľkoleposť ducha, ale neuspokojivosť tela. Preferuje telo, ale nekultivuje dušu.

Priateľstvo ako Alternatíva

Základnou zásadou epikureizmu v oblasti spoločenského života je maxima „ži skryto“. Epikúros vychádza z jednoduchej skúsenosti, ktorú zakúšame aj my dnes, a síce, že politika prináša so sebou aj také princípy, ktoré nie sú vždy v súlade so všeobecným dobrom spoločnosti. Preto by sme sa mali obrátiť k tomu, čo je pre blaženosť človeka primárne, t. j. k priateľstvu. Pre epikurejcov ,,je priateľstvo natoľko vznešeným citom, že prekonáva hranice vlastného Ja smerom k Ty“. Ak by sme pristupovali k jednotlivým štátom, kultúram, rasám v duchu princípu úcty, tolerancie a zásad priateľstva, dôsledky globalizácie by nemuseli byť tak zhubné.

Záver

Zdá sa, že moderný hedonista žije skutočne tak, ako by pre neho smrť nebola ničím. Nemyslí na tragickú determináciu existencie, pretože je príliš zaťažený svojimi každodennými problémami a povinnosťami. Vyhľadáva pôžitok a nové dobrodružstvá, pokiaľ vládze a keď zomiera, tak zomiera sám, pretože bol vo svojom živote zameraný na iné oblasti, než na nadväzovanie priateľských vzťahov. O čo výraznejšie sa snaží vykompenzovať si svoje strasti slasťami, o to viac sa prejavuje ich bezútešnosť. Súčasný človek nezomiera fyzicky, ale duchovne a to je najväčšou tragédiou moderného hedonistu.

Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza

tags: #telesne #pozitky #epikureizmu