
Michal Buzalka bol významný slovenský kňaz, pomocný biskup Trnavskej apoštolskej administratúry a mučeník, ktorý prežil štyri režimy a nikdy neustúpil zo svojich zásad vo veciach viery a morálky. Jeho život bol poznačený hlbokou vierou, oddanosťou Cirkvi a neochvejnou obranou ľudských práv.
Michal Buzalka sa narodil 18. septembra 1885 vo Svätom Antone pri Banskej Štiavnici v baníckej rodine. Vyrastal v chudobnom, ale šťastnom katolíckom prostredí. Rozhodujúci vplyv na neho mal národne orientovaný katolícky kňaz František Richard Osvald, ktorý pôsobil v Podhorí a bol blízkym priateľom rodiny Buzalkovcov. Osvald, významný slovenský národný buditeľ, redaktor a cirkevný hodnostár, bol pre mladého Michala cenným duchovným vodcom a radcom.
Po absolvovaní benediktínskeho gymnázia v Ostrihome študoval Michal Buzalka teológiu na univerzite vo Viedni (Pázmaneum). 14. júla 1908 bol vo Viedni vysvätený za kňaza. V roku 1912, tiež vo Viedni, získal doktorát z teológie.
V rokoch 1908 - 1912 pôsobil ako kňaz v pastorácii na rôznych miestach: Teplá, Banská Štiavnica, nemocnica sv. Štefana v Budapešti, Skýcov a Vajnory. Počas tejto doby sa venoval nielen pastoračnej činnosti, ale aj vyučovaniu na piaristickom gymnáziu v Banskej Štiavnici.
Po vojne, v rokoch 1920-1922, bol farárom vo Vajnoroch. Neskôr, v rokoch 1922 - 1924, vykonával funkciu prefekta seminára v Trnave, kde zároveň vyučoval morálnu a pastorálnu teológiu. V rokoch 1924 - 1931 bol farárom v Zavare a v roku 1931 bol vymenovaný za rektora seminára v Trnave. Po prenesení seminára do Bratislavy v roku 1936 a po zriadení Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa stal prvým rektorom jej kňazského seminára, ktorý viedol až do roku 1940 a neskôr opäť v rokoch 1942 - 1950. Ako rektor seminára vychoval významnú generáciu slovenských kňazov.
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím
V rokoch 1939 - 1945 zastával funkciu predsedu Katolíckej akcie a Združenia katolíckej mládeže. V roku 1940 bol vymenovaný za vojenského vikára Slovenskej armády. Aj vďaka jeho postoju sa v roku 1942 zastavili deportácie Židov zo slovenského územia.
Po skončení II. svetovej vojny bol biskup Michal Buzalka v roku 1945 na štyri mesiace uväznený. Toto uväznenie bolo predzvesťou neskoršieho, ešte tvrdšieho odsúdenia. V rámci represií KSČ voči rímskokatolíckej Cirkvi na Slovensku bol 12. júla 1950 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu.
V roku 1956 mu bol pre zlý zdravotný stav prerušený výkon trestu, ale nedovolili mu vrátiť sa na Slovensko a internovali ho v domove dôchodcov v Dečíne a neskôr v Charitnom domove v Tábore, kde žil v katastrofálnych podmienkach až do svojej smrti 7. decembra 1961.
Michal Buzalka zomrel 7. decembra 1961 v Tábore. Jeho telesné pozostatky boli v roku 1964 prenesené do rodiska v Svätom Antone, kde bol pochovaný v hrobe svojich rodičov. Následne boli jeho ostatky prenesené 12. februára 2003 do krypty katedrály sv. Martina v Bratislave.
V roku 2000 sa začal proces jeho blahorečenia. Diecézna fáza procesu bola ukončená a postúpená Vatikánu k definitívnemu vyjadreniu.
Prečítajte si tiež: Závažné telesné postihnutie: komplexný prehľad
Prečítajte si tiež: Telesné postihnutie a odškodnenie: Právna analýza
tags: #telesné #pozostatky #Michal #Buzalka #životopis