
Rodinné podnikanie predstavuje významnú súčasť ekonomiky mnohých krajín, pričom na Slovensku má obrovský potenciál, ktorý si zaslúži väčšiu pozornosť a podporu. Napriek tomu, že rodinné firmy fungujú aj v slovenskom podnikateľskom prostredí, legislatíva ich osobitne nedefinuje. Cieľom tohto článku je priblížiť problematiku rodinného podnikania na Slovensku, jeho definíciu, význam a perspektívy rozvoja.
Rodinné podniky tvoria podstatnú časť HDP vo vyspelých krajinách. Na Slovensku je podľa prieskumov Slovenskej asociácie malého, stredného podnikania a živnostníkov 60 až 65 percent malých a stredných podnikov rodinného charakteru. Tento sektor zamestnáva až 72 percent zamestnancov, čím sa stáva najväčším zamestnávateľom a plní významnú sociálnu funkciu starostlivosti o členov rodiny.
Hoci slovenská legislatíva nepozná pojem rodinný podnik, vo svete už definícia existuje. Vychádza z toho, že hoci právne záležitosti sú podobné ako pri obchodnej spoločnosti, vnútorné väzby a sociálny rozmer majú inú úroveň. Ich úspešnosť sa posudzuje skôr na počte generácií, ktoré si podnik odovzdali. Cieľom rodinného podniku tak nie je okamžitý zisk, ale jeho dlhodobá existencia. Sú tu silné vnútorné väzby, ktoré smerujú k udržaniu rodiny a k zabezpečeniu následníkov i zabezpečenie seniorov a to v klasickej obchodnej spoločnosti nie je. Cieľavedomo vychováva nástupníkov, aby sa udržal rodinný podnik, ale stará sa aj o svojich členov. To je veľký rozdiel oproti obchodnému podniku, kde prevažuje snaha po zisku, na rozdiel od sociálneho rozmeru podnikania.
Rodinné podnikanie má pre Slovensko mnohostranný význam:
Poslanec Národnej rady SR a predseda Výboru NRSR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta označil rodinné podnikanie za základ pre stabilitu, rozvoj, diverzifikáciu a naplnenie všetkých funkcií slovenského vidieka. Chceme, aby vznikla forma rodinný podnik s jasnými pravidlami ako samostatná ekonomická aj štatistická jednotka. Potláčanie rodinného podnikania spôsobilo, že sa nachádzame na chvoste Európskej únie v sebestačnosti potravín.
Prečítajte si tiež: História a súčasnosť domovov dôchodcov
Ladislav Šutý - poradca ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR podotkol, že Slovensko nie je len typický vidiecky štát, ale aj rodinný štát. Rodinné cítenie a zázemie je také silné ako málokde. No Slovensko prerušilo kontinuitu a na rozdiel od susedov za 40 rokov minulého režimu zanedbalo rodinné podnikanie.
Diskutujúci sa zhodli, že vláda by mala novelou súčasných zákonov vytvoriť lepšie podmienky pre rozvoj rodinného podnikania na Slovensku. Novelou súčasných zákonov chceme vytvoriť lepšie podmienky pre rozvoj rodinného podnikania. Rodinný podnik nemožno zabaliť do súčasnej legislatívy. Našou snahou je zjednodušiť daňové a odvodové povinnosti, účtovné povinnosti a tým ich motivovať k lepšej platobnej disciplíne vo vzťahu k štátnemu rozpočtu.
Ministerstvo hospodárstva už zriadilo pracovnú skupinu, ktorá sa téme rodinného podnikania venuje. Rezort má predstavu, ako vytvoriť pre rodinné podniky priaznivejšie podmienky. Povedal to v stredu počas diskusie na 1. medzinárodnom kongrese rodinných firiem štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Ján Oravec. Reálne platí, že malé a stredné firmy, a teda aj firmy rodinné, sú základnou chrbticou slovenskej ekonomiky. Podľa štátneho tajomníka je na Slovensku v názore na podporu rodinného podnikania zhoda medzi všetkými politickými stranami. Teraz už ide len o to, ako konkrétne to urobiť. Pracovná skupina, v ktorej sú zástupcovia ministerstiev, Národnej rady Slovenskej republiky a podnikateľských organizácií, na svojom prvom zasadnutí v júli riešila najmä definíciu rodinných firiem.
Napriek svojmu potenciálu čelí rodinné podnikanie na Slovensku aj výzvam:
Príležitosti pre rozvoj rodinného podnikania na Slovensku:
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS