
Zamestnávatelia na Slovensku majú rozsiahle povinnosti, ktoré vyplývajú z platnej legislatívy a týkajú sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), pracovných podmienok a ochrany zamestnancov pred diskrimináciou a protispoločenskou činnosťou. Inšpektorát práce je orgán, ktorý dohliada na dodržiavanie týchto povinností a v prípade ich porušenia môže ukladať sankcie.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť priaznivé pracovné podmienky počas celého výkonu práce zamestnanca. To zahŕňa vytváranie bezpečného a zdraviu neškodného pracovného prostredia, ktoré minimalizuje riziká vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania.
Zamestnávateľ je povinný uchovávať záznamy o výsledku kontroly po dobu ustanovenú právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP tak, aby boli v prípade potreby kedykoľvek dostupné príslušným dozorným orgánom.
Články 1 až 11 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov upravujú základné zásady, od ktorých sa odvíjajú ostatné ustanovenia Zákonníka práce. Tieto zásady predstavujú piliere, o ktoré sa opierame vždy a v každej situácii, ktorá vznikne na pracovisku.
V prípade, že sa u zamestnávateľa preukáže šikana na pracovisku a zamestnávateľ odmieta bezodkladne riešiť uvedenú situáciu, dopúšťa sa porušenia povinnosti zabezpečenia vhodných pracovných podmienok. V pracovnoprávnych vzťahoch sa musí vždy dodržiavať zásada konania v súlade s dobrými mravmi.
Prečítajte si tiež: Vecné bremeno: Sprievodca
Šikana predstavuje psychický (niekedy aj fyzický) nátlak zo strany inej osoby a trvá dlhší čas a systematicky. Šikana by mala trvať najmenej šesť mesiacov.
Zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Tak ako si musí plniť svoje povinnosti a dodržiavať pracovnú disciplínu zamestnanec, musí dodržiavať určité pravidlá a povinnosti aj zamestnávateľ. Prioritne je riešenie nepriaznivých situácií na pracovisku v kompetencii zamestnávateľa.
Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, nedodržaním podmienok konania v súlade s dobrými mravmi a porušením práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu písomne odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
Zamestnanec nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo na zamestnávateľa sťažnosť, podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti, nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania alebo že si uplatňuje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.
Ak majú zamestnanci pocit, že ich vedúci zamestnanec alebo zamestnanec šikanuje, môžu napísať sťažnosť, na ktorú je zamestnávateľ povinný bez zbytočného odkladu odpovedať. V prípade, že nebude uvedená situácia vyriešená, môžu sa zamestnanci alebo základná organizácia obrátiť na príslušný Inšpektorát práce.
Prečítajte si tiež: Postup pri zápise vecného bremena
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Žiadny právny predpis nám však neupravuje čo považujeme za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a čo za závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto musíme vychádzať z toho, čo zamestnávateľ určí ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a čo považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uplatňuje sa, ale princíp, že ak sa nejedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny, vždy ide o menej závažné porušenie.
Ďalej Zákonník práce upravuje v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny nasledovné podmienky:
V prípade, že chce zamestnávateľ voči zamestnancovi využiť výpovedný dôvod na základe porušenia pracovnej disciplíny, musí ísť aspoň o zavinenie z nedbanlivosti (alebo môže ísť aj o úmyselné zavinenie). V prípade súdneho sporu je dôkazné bremeno na strane zamestnávateľa, ktorý musí dokázať, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo minimálne na základe nedbanlivostného zavinenia.
Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, má právo obrátiť sa na súd a domáhať sa právnej ochrany.
Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena
Zamestnávateľ je povinný uvedenú situáciu vyriešiť, tak aby vytvoril na pracovisku opätovne priaznivé podmienky. Ignorovanie takejto situácie a nevyriešenie šikanózneho správania sa zamestnanca, len z dôvodu, že je na pracovisku poriadok a disciplína, nie je v súlade so zákonom a právnymi predpismi. Šikana na pracovisku je vážna vec, ktorá vplýva na výsledky práce zamestnancov, na pracovný i osobný život zamestnanca. Pre zamestnávateľa musí byť na prvom mieste spokojnosť zamestnanca, keď je spokojný zamestnanec, je aj zamestnávateľ.
Zákon si kladie za cieľ prijatím ochranných opatrení motivovať zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním. Nová úprava má pokrývať nielen korupciu a určenú trestnú činnosť. Pod zákon budú spadať vybrané trestné činy a správne delikty (definované ako závažná protispoločenská činnosť), ako aj iná protispoločenská činnosť a v rámci nej napríklad aj nehospodárne či neetické konanie. správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu vo výške najmenej 50 000 eur.
Ochrana zamestnanca sa bude poskytovať v niekoľkých rovinách v závislosti od toho, či oznámenie urobí smerom navonok vo forme trestného oznámenia alebo podnetu na začatie konania o správnom delikte alebo či podnet podal smerom dovnútra zamestnávateľa v rámci navrhovaného vnútorného systému. O poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, bude môcť požiadať zamestnanec v ktoromkoľvek štádiu trestného konania.
O vzniku ochrany rozhodne prokurátor alebo súd, doručením ich písomného oznámenia zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom. Oznámenie sa doručí aj zamestnancovi a inšpektorátu práce. Pri správnych deliktoch sa žiadosť o poskytnutie ochrany podá orgánu, ktorý je príslušný na konanie o delikte, ktorý aj rozhodne o vzniku ochrany.
Ochranu zamestnanca bude vykonávať inšpektorát práce. Zamestnávateľ môže robiť právne úkony alebo vydávať rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch voči zamestnancovi, na ktoré nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce. Priznanie postavenia chráneného oznamovateľa má zamedziť nepriaznivým úkonom zamestnávateľa proti zamestnancovi, napríklad pred znížením platu, zrážkou z platu, preradením na nižšiu prácu alebo predčasným ukončením pracovného pomeru. Zamestnávateľ bude znášať obrátené dôkazne bremeno. Inšpektorát práce odsúhlasí navrhovaný právny úkon len vtedy, ak zamestnávateľ preukáže, že nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením.
Ochrana zamestnanca nebude bezhraničná. Pôjde najmä o prípady, keď zamestnávateľ môže právny úkon voči zamestnancovi spoľahlivo odôvodniť, napríklad manažérskymi dôvodmi. Zákon zakladá zamestnávateľovi a chránenému oznamovateľovi právo odvolania.
Zákon umožní zachovať anonymitu oznamovateľa pred zamestnávateľom pri oznamovaní závažnej protispoločenskej činnosti. Oznamovateľ si od prokurátora, resp. správneho orgánu, bude môcť vyžiadať iba potvrdenie o tom, že je oznamovateľ, a to môže využiť až v prípade, keď zamestnávateľ urobí voči nemu negatívny pracovnoprávny úkon. Zakotvuje sa povinnosť orgánov verejnej moci a zamestnávateľov s viac ako 50 zamestnancami vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania podnetov. Bude môcť ísť o podnety, ktoré budú poukazovať nielen na protiprávne konanie, ale aj na iné nekalé, neetické či nehospodárne konanie a takisto o anonymné oznámenia o závažnej protispoločenskej činnosti. Tieto subjekty sú povinné určiť zodpovednú osobu, resp. osobitnú organizačnú zložku, na ktorú sa bude možné obrátiť s takýmito podnetmi.
Podávateľ podnetu o protispoločenskej činnosti, ktorý sa domnieva, že je v tejto súvislosti postihovaný, sa môže obrátiť na inšpektorát práce. Dôležitou zmenou pri ochraňovaní zamestnanca pred neoprávneným postihom zo strany zamestnávateľa bude rozšírenie zákazu diskriminácie aj z dôvodu podania oznámenia o protispoločenskej činnosti. Z toho vyplýva následná právna ochrana: možnosť domáhať sa na súde, aby sa upustilo od diskriminačného konania, aby sa napravil protiprávny stav, alebo aby sa poskytlo primerané zadosťučinenie. Môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu /napríklad výpovede/, ktorého účinnosť bola pozastavená. Obrátené dôkazne bremeno bude na strane žalovaného.
Oznamovatelia budú mať nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci. Zákon ustanovuje aj možnosť poskytnúť oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti odmenu.
Orgány verejnej moci, ktoré si zriadia na oznamovanie protispoločenskej činnosti telefónnu linku, budú povinné tieto hovory zaznamenávať. O tejto skutočnosti oznamovateľa vopred informujú. Zákon ďalej upravuje povinnosti štátu v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti a protikorupčného vzdelávania a výchovy.
Novelou Zákonníka práce zákonom č. 350/2022 Z. z. sa s účinnosťou od 1. novembra 2022 menia pravidlá ochrany zamestnancov pred nepriaznivým zaobchádzaním alebo nepriaznivými dôsledkami vyplývajúcimi z podania sťažnosti zamestnávateľovi alebo vyplývajúcimi z akéhokoľvek konania začatého s cieľom vymôcť súlad s právami ustanovenými Zákonníkom práce alebo inými právnymi predpismi. Novela je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami a ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ.
Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (zákon č. 365/2004 Z. z.). S účinnosťou od 1. Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, nedodržaním podmienky výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, bezdôvodným neoprávneným narúšaním súkromia zamestnanca, neoprávneným zákazom zachovávať mlčanlivosť o pracovných podmienkach alebo zákazom vykonávať inú zárobkovú činnosť, ako aj v súvislosti s porušením práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu. Ak neoprávneným postihom zamestnanca vo vyššie uvedených prípadoch bude neoprávnené prepustenie zo zamestnania, efektívnejšiu ochranu zamestnanca poskytuje prenesené dôkazné bremeno.
V pracovnom procese dochádza často k udalostiam, ktoré končia vážnym poškodením zdravia alebo smrťou zamestnancov (ďalej len „pracovný úraz“). Príčiny vzniku pracovných úrazov spočívajú nielen v porušovaní bezpečnostných predpisov, resp. Vyšetrenie pracovného úrazu a jeho príčin je dôležité nielen z hľadiska zabránenia vzniku rovnakého alebo podobného úrazu v budúcnosti, ale aj z hľadiska nárokov, ktoré v súvislosti s pracovným úrazom vznikajú poškodeným zamestnancom alebo príslušníkom jeho rodiny, a to v prípade, že ide o pracovný úraz smrteľný.
Povinnosti zamestnávateľov aj zamestnancov v súvislosti so vznikom pracovného úrazu upravujú viaceré právne predpisy. Všeobecné zásady prevencie, základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovného úrazu a zároveň konkrétne povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov pri vzniku pracovného úrazu upravuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“).
Zákon o BOZP pojem pracovný úraz nedefinuje. Vychádza z definície podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), podľa ktorého „pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov“ (§ 195 ods. 2). „Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť“ (§ 195 ods. 3).
Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s pracovným úrazom. Nároky zamestnancov vzniknuté v dôsledku pracovného úrazu sú uspokojované z úrazového poistenia upraveného zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, napríklad zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce k inému zamestnávateľovi alebo zamestnanec, ktorý sa zdržiava na pracovisku iného zamestnávateľa z dôvodu výkonu práce na príkaz svojho zamestnávateľa, je povinný, a to za predpokladu, že mu to dovoľuje jeho zdravotný stav, bezodkladne ohlásiť pracovný úraz tomu zamestnávateľovi, v priestoroch ktorého úraz vznikol. Pri vzniku pracovného úrazu, ktorým bola zamestnancovi spôsobená pracovná neschopnosť v trvaní viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, tzv. registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný:
Zamestnanec zamestnávateľa, ktorým je spoločnosť Minor, s. r. o., bol na základe zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom Minor, s. r. o., dočasne pridelený na výkon práce k inému zamestnávateľovi - spoločnosti Major, a. s., (užívateľský zamestnávateľ). Zamestnanec utrpel u užívateľského zamestnávateľa pracovný úraz s predpokladanou dĺžkou trvania pracovnej neschopnosti viac ako 42 dní. Užívateľský zamestnávateľ je povinný oznámiť pracovný úraz zástupcom zamestnancov, pretože ide o závažný pracovný úraz, aj inšpektorátu práce. Zároveň je povinný spísať podklady pre záznam o registrovanom pracovnom úraze pre zamestnávateľa zamestnanca (spoločnosť Minor, s. r. o.). Spoločnosť Minor, s. r. o., je povinná spísať na základe podkladov od užívateľského zamestnávateľa, v priestoroch ktorého pracovný úraz vznikol, záznam o registrovanom pracovnom úraze, tento zaslať inšpektorátu práce a zamestnancovi. Užívateľský zamestnávateľ aj spoločnosť Minor, s. r. o., sú povinní na svojich pracoviskách prijať a vykonať potrebné opatrenia, pričom zamestnávateľ zamestnanca o týchto opatreniach informuje inšpektorát práce.
Ak sa na spoločnom pracovisku podieľajú na plnení úloh viacerí zamestnávatelia, pričom môže byť ohrozená bezpečnosť alebo zdravie ich zamestnancov, je spolupráca zamestnávateľov v otázkach zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súčasťou uzavretých zmlúv (§ 18 zákona o BOZP). Spolupráca spočíva predovšetkým v prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácii jednotlivých činností a vzájomnej informovanosti zamestnávateľov. V zmluve si zamestnávatelia medzi sebou výslovne dohodnú nielen to, ktorý z nich je povinný vytvoriť na spoločnom pracovisku podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov, ale aj v akom rozsahu.
Zamestnávatelia sú povinní navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť aj svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť.
U zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz, sa môžu následky úrazu (napríklad pracovná neschopnosť) prejaviť až s určitým časovým odstupom, preto aj tento úraz je zamestnanec povinný zamestnávateľovi oznámiť. Zamestnávateľ vedie evidenciu úrazov a v prípade, že sa následky úrazu prejavia neskôr, použijú sa údaje z evidencie pri spísaní záznamu o registrovanom pracovnom úraze. Zamestnanec vykonávajúci prácu v priestoroch iného zamestnávateľa pri schádzaní zo schodov zle stúpil. Aj keď pocítil v nohe bolesť, táto neskôr ustúpila a zamestnanec odpracoval celú pracovnú zmenu. Úraz napriek tomu nahlásil zamestnávateľovi, ktorý ho zaevidoval. Na druhý deň zamestnancovi noha opuchla a pri chôdzi bolela. Ošetrujúci lekár potvrdil, že opuch aj bolesť sú dôsledkom úrazu z predchádzajúceho dňa a zamestnancovi vystavil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti v trvaní viac ako tri dni. Zamestnávateľ, na pracovisku ktorého vznikol pracovný úraz, zaslal podklady pre spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze zamestnávateľovi zamestnanca.
Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi nielen pracovný, ale aj iný úraz. Iným úrazom je úraz, ktorý vznikol pri iných činnostiach, nie pri plnení pracovných úloh, resp. v priamej súvislosti s nimi.
#
tags: #bremeno #inspektorat #prace #povinnosti #zamestnavatela