Tichý spoločník a jeho postavenie veriteľa

Rozsiahla rekodifikácia súkromného práva si vyžaduje využitie výsledkov vedeckého bádania, predovšetkým v oblastiach občianskeho práva hmotného a procesného. Jednou zo špecifických foriem podnikania, ktorá si zaslúži pozornosť, je zmluva o tichom spoločenstve. Jej účelom je umožniť účasť na podnikaní bez toho, aby bola táto osoba verejne známa. Tento článok sa zameriava na postavenie tichého spoločníka ako veriteľa, jeho práva a povinnosti, a to v kontexte platnej právnej úpravy.

Úvod do problematiky tichého spoločenstva

Tiché spoločenstvo predstavuje veriteľský obligačný právny vzťah medzi dvoma účastníkmi. Tichý spoločník sa podieľa na podnikaní podnikateľa určitým vkladom, čím získava nárok na podiel na zisku z podnikania.

Historický kontext a právna úprava

Záväzkové právo, vrátane zmluvných typov, má svoje korene v rímskom práve. Avšak, v obchodnom práve sa s rozvojom nových foriem obchodovania objavili aj nové inštitúty, ktoré bolo potrebné právne regulovať. Zmluva o tichom spoločenstve dostala zelenú v novodobých dejinách Slovenskej republiky prostredníctvom jej úpravy v Obchodnom zákonníku. Jej tradícia nadväzovala na zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, ktorý umožňoval občanom Českej a Slovenskej federatívnej republiky spoločné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti vytvorením tichej spoločnosti.

Právna úprava zmluvy o tichom spoločenstve je obsiahnutá v § 673 až § 681 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Táto úprava definuje tiché spoločenstvo ako záväzkový vzťah, v ktorom sa tichý spoločník zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní. Podnikateľ sa na oplátku zaväzuje vyplácať tichému spoločníkovi časť zisku vyplývajúcu z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

Pojmové znaky zmluvy o tichom spoločenstve

Zmluva o tichom spoločenstve je špecifická forma podnikania, ktorá umožňuje účasť na podnikaní bez verejnej známosti. Medzi jej základné pojmové znaky patria:

Prečítajte si tiež: Daňové povinnosti Tichého Spoločenstva

• Účel zmluvy: Podieľať sa na podnikaní bez toho, aby bol spoločník známy verejnosti.
• Zmluvné strany: Tichý spoločník a podnikateľ.
• Vklad tichého spoločníka: Môže byť peňažný alebo nepeňažný (hnuteľná vec, nehnuteľnosť, právo, iná majetková hodnota).
• Podiel na zisku a strate: Určuje sa na základe ročnej účtovnej závierky.

Vznik a forma zmluvy

Na platnosť zmluvy o tichom spoločenstve sa vyžaduje písomná forma. Zákon nepožaduje osvedčenie podpisov, ale výnimku môže stanoviť iný zákon, napríklad katastrálny zákon pri vklade nehnuteľnosti. Legálna definícia zmluvy je jasne formulovaná v § 673 OBZ a predstavuje synalagmatický vzťah zmluvných strán.

Subjekty tichého spoločenstva

Tichým spoločníkom môže byť fyzická aj právnická osoba, dokonca aj spoločník spoločnosti alebo akcionár. Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 OBZ je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, a fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Vklad tichého spoločníka

Vkladom môže byť hnuteľná vec, nehnuteľná vec, právo a de facto všetko, čo umožňuje zákon. Takisto je tu obmedzenie v prípade vkladu, ktorým môže tichý spoločník disponovať len so súhlasom tretej osoby, ak táto osoba súhlas na nakladanie s uvedeným vkladom nedala. Povaha vkladu tichého spoločníka je veľmi podobná všeobecnej úprave vkladu do obchodných spoločností podľa § 59 OBZ, s tým rozdielom, že pri oceňovaní vkladu nie je potrebný znalecký posudok. Z praktického hľadiska je však vhodné určiť si spôsob ocenenia vkladu a takisto jeho hodnotu.

Vzhľadom na povahu vkladu rozlišuje zákon iné momenty nadobudnutia vlastníctva podnikateľa ku vkladu. Uvedené ustanovenia sú však dispozitívne a zmluvné strany si ich môžu upraviť inak. Vo všeobecnosti však platí, že pri hnuteľných veciach sa podnikateľ stáva ich vlastníkom momentom prevzatia veci, ak je predmetom vkladu nehnuteľná vec, je podnikateľ oprávnený na jej užívanie počas trvania zmluvy. Ak chce teda podnikateľ nehnuteľnosť ako vklad vlastniť, musia sa na tom zmluvné strany dohodnúť v zmluve.

Práva a povinnosti tichého spoločníka

Tichý spoločník má právo na podiel zo zisku, ale aj povinnosť podieľať sa na strate. Jeho hlavné práva a povinnosti sú:

Prečítajte si tiež: Kontext tichého spoločníka uchádzača

• Právo na podiel na zisku: Podiel sa určuje na základe ročnej účtovnej závierky a vypláca sa po zdanení zisku podnikateľa.
• Povinnosť podieľať sa na strate: O podiel na strate sa znižuje vklad tichého spoločníka.
• Právo kontroly: Tichý spoločník má právo nahliadať do obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania.

Právo kontroly tichého spoločníka

Jedným z kogentných ustanovení týkajúcich sa zmluvy o tichom spoločenstve je § 675 OBZ upravujúci právo kontroly tichého spoločníka vo vzťahu k podnikaniu, do ktorého vniesol svoj vklad. Na rozdiel od iných nesubjektívnych foriem podnikania, akým je napríklad združenie, tichý spoločník nemá právo spolurozhodovať o tom, ako bude nakladané s jeho vkladom, musí sa len „spoliehať“ na podnikateľa a jeho zámer zhodnocovať aj vklad tichého spoločníka. Spôsob výkonu tohto práva by bolo vhodné jasne upraviť v zmluve, avšak tichému spoločníkovi nemožno odoprieť právo nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania. Uvedené právo tichého spoločníka korešponduje s povinnosťou podnikateľa poskytnúť tichému spoločníkovi na jeho požiadanie informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie, ako aj o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania.

Podiel na zisku a strate

Ročná účtovná závierka podnikateľa je podkladom na výpočet výšky podielu tichého spoločníka na podnikaní - jeho podielu na zisku. Podnikateľ poskytuje tichému spoločníkovi podiel na výsledku jeho podnikania, ktorýmu zostal po jeho zdanení. V prípade negatívneho výsledku podnikania, ktorým je strata, je tichý spoločník povinný podieľať sa na nej spôsobom a vo výške primárne určených zmluvou, inak podľa pomeru výšky vkladu k čistému obchodnému imaniu podnikateľa. Podiel na zisku, ako aj podiel na strate podnikateľa sa vyhodnocuje z účtovnej závierky za kalendárny rok, počas ktorého sa tichý spoločník podieľal svojím vkladom na podnikaní podnikateľa. Pre prípad určenia začiatku uvedeného obdobia je rozhodujúci okamih odovzdania, resp. poskytnutia vkladu podnikateľovi, ak zmluva neurčí inak. Ak tichý spoločník mešká s odovzdaním vkladu podnikateľovi, za uvedené obdobie meškania nemá nárok na podiel na zisku.

Tichý spoločník ako veriteľ

Tichý spoločník má vo veci svojho vkladu postavenie veriteľa, avšak nie je oprávnený požadovať vrátenie vkladu pred zánikom zmluvy. Podnikateľ negarantuje zisk, zisk je závislý od výsledku podnikania. V prípade vrátenia vkladu podnikateľa tichému spoločníkovi má tichý spoločník ohľadom svojho vkladu právne postavenie veriteľa, a teda ak podnikateľ nedodrží lehotu na vrátenie vkladu, môže si tichý spoločník voči nemu v zmysle § 681 OBZ uplatňovať tak úroky z omeškania, ako aj ostatné práva prislúchajúce veriteľovi pohľadávky. Do omeškania sa však môže dostať aj tichý spoločník, ktorý je podľa § 674 OBZ povinný podnikateľovi predmet vkladu buď odovzdať (napr. hnuteľná vec), alebo umožniť podnikateľovi jej využitie pri podnikaní (napr. právo alebo nehnuteľnosť).

Ochrana tichého spoločníka

Podľa § 676 ods. 3 Obchodného zákonníka tichý spoločník nie je povinný vrátiť už vyplatený zisk, ak podnikateľ v nasledujúcom období dosiahne stratu. Zákon tým chráni tichého spoločníka pred povinnosťou dodatočne vracať vyplatené plnenia.

Zánik účasti tichého spoločníka a vrátenie vkladu

Účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká:

Prečítajte si tiež: O filme Tichý spoločník

• Uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá.
• Výpoveďou, ak nebola zmluva uzavretá na dobu určitú.
• Ak podiel tichého spoločníka na strate dosiahne výšku jeho vkladu.
• Ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahovala.
• Vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania, a to do 30 dní od zániku zmluvy.

Ručenie a zodpovednosť tichého spoločníka

Podľa Obchodného zákonníka tichý spoločník nenesie zodpovednosť za záväzky podnikateľa voči tretím osobám. Táto výhoda je významná najmä pri podnikaní samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá na rozdiel od spoločníkov v kapitálových spoločnostiach ručí za záväzky celým svojím majetkom. Tichý spoločník ručí za záväzky iba vtedy, ak je jeho meno obsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa alebo ak vyhlási osobe, s ktorou rokuje podnikateľ o uzavretí zmluvy, že obaja podnikajú spoločne.

Výhody a riziká tichého spoločenstva

Ako každá forma investovania, aj tiché spoločenstvo prináša výhody a riziká:

Výhody

• Anonymita: Tichý spoločník nie je verejne známy.
• Flexibilita: Možnosť dohodnúť si podiel na zisku.
• Obmedzené ručenie: Tichý spoločník v zásade neručí za záväzky spoločnosti.

Riziká

• Neistota zisku: Podiel na zisku nie je garantovaný.
• Účasť na strate: Tichý spoločník sa podieľa na strate spoločnosti.
• Strata vkladu: V prípade vysokej straty môže tichý spoločník prísť o svoj vklad.
• Žiadne hlasovacie práva: Tichý spoločník nemá právo zasahovať do riadenia spoločnosti.

Alternatívy k tichému spoločenstvu: Zmluva o združení

Alternatívou k tichému spoločenstvu môže byť zmluva o združení upravená v § 829 až 841 Občianskeho zákonníka. Na zmluvu o združení sa aplikujú § 829 až 841 OZ. Pojmovým znakom zmluvy o združení je spoločné pričinenie sa účastníkov združenia o dosiahnutie spoločného účelu. Týmto účelom môže byť čokoľvek, čo neodporuje zákonu alebo čo zákon výslovne nezakazuje, a môže ísť o krátkodobý alebo dlhodobý cieľ. Čo však zákon vyžaduje, je povinnosť každého účastníka vyvíjať činnosť spôsobom určeným v zmluve a, naopak, zdržať sa činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu (§ 830 OZ). Uvedené by malo byť precizované priamo v zmluve, takisto to platí aj pre organizáciu združenia smerom dovnútra (napr. vytvorenie orgánov združenia pre lepšiu prehľadnosť).

Zákon jednoznačne deklaruje, že združenie nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, počet účastníkov združenia nie je limitovaný a jeho účastníkom môže byť ktokoľvek, fyzická, ako aj právnická osoba, pokiaľ uvedenej osobe nezakazuje osobitný zákon združovať sa. Takisto nie je zákonnou požiadavkou pre formálnu platnosť združenia písomná forma. Túto požiadavku však môže združeniu vzniesť osobitný zákon.

tags: #tichý #spoločník #postavenie #veriteľa