
Tento článok sa zameriava na rôzne typy zmlúv, ktoré sa často používajú na flexibilné formy zamestnávania, a na čo si dať pozor pri ich uzatváraní. Zamestnávatelia (a v niektorých prípadoch zamestnanci) hľadajú spôsoby, ako ušetriť na odvodoch a nákladoch spojených s tradičným pracovným pomerom. Aj po novelách zákonov stále existuje priestor na optimalizáciu nákladov prostredníctvom zamestnávania na takéto zmluvy.
Príkazná zmluva, upravená Občianskym zákonníkom, je dohodou o vykonaní určitej činnosti. Aj keď je uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi, riadi sa Občianskym zákonníkom. Príkazná zmluva môže mať charakter závislej činnosti, čím sa stáva klasickou pracovnou činnosťou so všetkými odvodmi. V takom prípade platí zamestnávateľ z príjmu daň a zamestnanec je z hľadiska odvodov považovaný za zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný nahlásiť prácu na príkaznú zmluvu do poisťovní. Odvodové zaťaženie závisí od toho, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem. Pri pravidelnom príjme sú odvody vyššie (zamestnávateľ odvedie až 34,15 percenta, zamestnanec 13,4 percenta), pri nepravidelnom sú nižšie (31,75 percenta pre zamestnávateľa a 11 percent pre zamestnanca).
Dôležité je rozlišovať, či príkazná zmluva má alebo nemá charakter závislej činnosti. Ak by firma uzatvorila príkaznú zmluvu so živnostníkom, ktorý bude vykonávať účtovnícke práce v jej priestoroch, na firemnom počítači a podľa jej pokynov, pôjde o závislú činnosť. V takomto prípade sú daňové úrady nastavené na posudzovanie príkazných zmlúv ako závislej činnosti.
Ak príkazná zmluva nemá charakter závislej činnosti, považuje sa za ostatný príjem podľa zákona o dani z príjmov. Na ten sa vzťahuje oslobodenie od dane do výšky 500 eur. To znamená, že ak je zmluva so zamestnávateľom na jednorazovú prácu do tejto sumy, neplatí sa z nej daň. Príjem nad 500 eur sa zdaňuje 19 %. Z tohto príjmu sa neplatia sociálne odvody, ale platí sa zdravotné poistenie. Daňovník nemá nárok na nezdaniteľnú sumu, pretože ide o neaktívny príjem.
Posledná novela Zákonníka práce presnejšie definovala "závislú prácu". Ak vzťah medzi partnermi napĺňa znaky závislej práce, nesmie byť podchytený v zmluve podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Za závislú prácu sa považuje práca:
Prečítajte si tiež: Sprostredkovateľská Zmluva pre Finančných Agentov
Mandátna zmluva, upravená v Obchodnom zákonníku (§ 566 až § 576), je záväzok jednej osoby (mandatára) obstarať určitú obchodnú záležitosť pre druhú osobu (mandanta) v jej mene a na jej účet. Obchodnou záležitosťou môže byť napríklad vedenie účtovníctva, uzatváranie poistných zmlúv alebo predaj podniku.
Mandátna zmluva musí obsahovať:
Okrem týchto podstatných náležitostí je vhodné v zmluve upraviť aj práva a povinnosti zmluvných strán a spôsoby zániku zmluvy.
Mandátna zmluva zaniká:
Ustanovenia mandátnej zmluvy sa môžu aplikovať aj na zmluvu o výkone funkcie konateľa. Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Nie je však vylúčené, aby osoba, ktorá je konateľom spoločnosti, bola zároveň zamestnaná v danej spoločnosti. Avšak, nie na funkciu konateľa, ale napríklad ako vodič, pekár, administratívny pracovník a podobne.
Zmluva o dielo môže byť uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a aj podľa autorského zákona. Podľa toho, o akú zmluvu ide a kto ju uzatvára, je príjem zdaňovaný a zaťažený odvodmi. Zmluvu podľa Obchodného zákonníka uzatvárajú dva podnikateľské subjekty a tie aj v rámci príjmov z podnikania započítajú náklady, zdania príjem a zaplatia z nej aj odvody.
Zmluva o dielo môže byť uzatvorená aj podľa Občianskeho zákonníka. Ak je zhotoviteľ diela nepodnikateľ (nie je to závislá práca), ide tu o ostatný príjem. Zhotoviteľ si odmenu musí zdaniť sám. Príjmy si môže znížiť o 500 eur oslobodených od dane. Keďže ide o príležitostný, pasívny príjem, nárok na nezdaniteľnú sumu nemá. Zo sumy však neplatí sociálne odvody, ale platí sa zdravotné poistenie (14 percent). Po daňovom priznaní urobí zúčtovanie zdravotného poisťovňa.
Príjem zo zmluvy o dielo podľa autorského zákona sa zdaňuje ako príjem z podnikania. Autor sa ocitá v pozícii SZČO a ide o aktívny príjem. Ak mal vlani príjem z autorskej zmluvy vyšší ako 4 830 eur, od júla tohto roku už musí povinne platiť sociálne odvody. Môže si uplatniť nezdaniteľnú sumu. Môže však ísť aj o pasívny príjem, kedy objednávateľ autorovi vypláca poplatky, tantiémy za použitie už vytvoreného diela. Z takéhoto príjmu sa neodvádzajú odvody.
Pri uzatváraní príkaznej, mandátnej alebo autorskej zmluvy je dôležité vyhnúť sa všetkému, čo by malo znaky závislej práce. Zmluva by nemala obsahovať rysy osobnej a prípadne i hospodárskej závislosti, ktorá je typická pre fyzickú osobu v postavení zamestnanca a nie v postavení podnikateľa. Ak si zamestnávateľ ustráži obsah zmluvy, nejde o závislú činnosť.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
V praxi môže daňový kontrolór usúdiť, že v podstate ide o prácu závislú a vyrubiť dodatočne daňovú povinnosť, ktorá závislej práci zodpovedá. Pre vyhnutie sa sporom a komplikáciám sa odporúča uzavrieť dohodu na základe zmluvy o dielo alebo zmluvy o zhotovení veci na zákazku, príp. na základe zákonom nepomenovanej a nedefinovanej zmluvy.
Ktorákoľvek fyzická osoba si môže občas čosi privyrobiť. Takýto príjem sa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza, neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov.