
Sprostredkovateľská zmluva je v praxi frekventovaný typ zmluvy, ktorý sa využíva v rôznych odvetviach, vrátane realitného sektora a finančného poradenstva. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na sprostredkovateľskú zmluvu, jej povinné náležitosti, práva a povinnosti zmluvných strán, ako aj rozdiely oproti iným typom zmlúv. Zameriavame sa aj na špecifiká pre finančných agentov a daňové aspekty spojené s ich činnosťou.
Sprostredkovateľská zmluva predstavuje typ zmluvy upravený v Občianskom zákonníku (§ 774 - § 777). Zaraďuje sa medzi tzv. obstarávateľské zmluvy. Podľa zákona sa jedna strana (záujemca) zaväzuje zaplatiť druhej strane (sprostredkovateľovi) odmenu za to, že sprostredkovateľ vytvorí pre záujemcu príležitosť uzavrieť zmluvu (napr. kúpnu alebo nájomnú zmluvu). Predpokladom je, že tento požadovaný výsledok sa dosiahne pričinením (činnosťou) sprostredkovateľa.
V praxi sa využíva napríklad v realitnom sektore, kde sa majiteľ nehnuteľnosti dohodne s realitným maklérom, že ten mu za odmenu nájde záujemcu o danú nehnuteľnosť. Rovnako je relevantná pre finančných agentov, ktorí sprostredkúvajú rôzne finančné produkty.
Sprostredkovateľská zmluva musí podľa zákona vždy obsahovať nasledovné body:
Dôležité je uviesť, že sprostredkovateľská zmluva nemusí mať nevyhnutne písomnú formu. Na sprostredkovaní sa môžu záujemca a sprostredkovateľ dohodnúť aj ústne. Písomná forma však posilňuje právnu istotu, napr. v otázke výšky dojednanej odplaty (niekedy sa používa aj pojem provízia, prípadne odmena). Bez uzatvorenia písomnej formy sprostredkovateľskej zmluvy by mohol vzniknúť v budúcnosti spor o výške odplaty, kde jedna zmluvná strana by tvrdila, že sa dohodla nižšia, prípadne vyššia odplata.
Prečítajte si tiež: Riziká Tiperskej Zmluvy
Uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prináša pre obe zmluvné strany nielen práva, ale aj povinnosti.
Okrem odmeny má sprostredkovateľ právo aj na úhradu nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti so sprostredkovanou činnosťou. Toto právo má však len za predpokladu, že to medzi ním a záujemcom bolo výslovne dojednané v zmluve. Dohoda o náhrade nákladov by mala obsahovať aj to, či táto náhrada patrí sprostredkovateľovi aj v prípade, ak k samotnému obstaraniu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde. V prípade absencie takejto dohody platí, že sprostredkovateľ má nárok na náhradu nákladov iba v prípade vzniku nároku na odmenu, t.j. ak došlo k uzatvoreniu sprostredkúvanej zmluvy pričinením sprostredkovateľa.
V zásade má sprostredkovateľ nárok na účelne a preukázateľné náklady vynaložené v súvislosti so sprostredkovaním. Spravidla ide o rôzne poplatky, cestovné, poštovné alebo telekomunikačné výdavky.
Predmetom zmluvy je obstaranie uzatvorenia sprostredkovanej zmluvy, čiže vytvorenie príležitosti pre záujemcu, aby mohol uzatvoriť takúto sprostredkovanú zmluvu. Sprostredkovateľ už ale ďalej nie je oprávnený uzatvoriť s treťou osobou samotnú sprostredkovanú zmluvu. Taktiež nie je oprávnený prijímať čokoľvek v mene a na účet záujemcu.
Na to, aby mohol sprostredkovateľ konať a prijímať plnenia za záujemcu je potrebné, aby ho na to záujemca splnomocnil na základe plnomocenstva, ktoré musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, ak samotná zmluva bola uzatvorená ústne.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Sprostredkovateľská zmluva zaniká predovšetkým jej splnením, teda dosiahnutím výsledku, ktorý bol dojednaný v zmluve. Pokiaľ bola zmluva dohodnutá na dobu neurčitú, možno ju ukončiť výpoveďou. Zmluvné strany si taktiež môžu v zmluve dojednať prípady, za ktorých môže zmluvná strana od zmluvy odstúpiť.
Okrem sprostredkovateľskej zmluvy pozná právny poriadok SR aj zmluvu o sprostredkovaní. Rozdiel medzi týmito zmluvami je ten, že sprostredkovateľská zmluva je typom občianskej zmluvy a zmluva o sprostredkovaní je typom obchodnej zmluvy.
Sprostredkovateľskú zmluvu spravidla uzatvárajú dve fyzické osoby - nepodnikatelia navzájom, prípadne podnikateľ s nepodnikateľom. Tí však majú možnosť vybrať si, že namiesto sprostredkovateľskej zmluvy uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Musia to však výslovne uviesť do zmluvy, že uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní. Naproti tomu, podnikatelia si nemôžu vybrať a vždy uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Od toho, či je zmluva uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, sa odvíjajú aj ďalšie záležitosti, napr. náhrada škody, premlčanie práva a pod.
Sprostredkovateľská zmluva je taktiež podobná príkaznej zmluve a zmluve o obstaraní predaja veci. Príkazná zmluva sa však odlišuje v tom, že odmena patrí osobe iba vtedy, ak to bolo dojednané medzi zmluvnými stranami alebo ak to vyplýva z povahy činnosti. Taktiež odmena nie je naviazaná na výsledok. Predmetom príkaznej zmluvy je obstaranie určitej veci alebo vykonanie inej činnosti (napr. prevzatie kúpnej ceny za predaj určitej veci).
Pri zmluve o obstaraní predaja veci (napr. auta alebo motorky) je predmetom prevzatie určitej konkrétnej veci za účelom obstarania jej predaja. Osoba, ktorá prevzala vec za účelom jej predaja, je oprávnená sama uzatvoriť zmluvu, a tak predať danú vec, čo predstavuje ďalší rozdiel v porovnaní so sprostredkovateľskou zmluvou.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pre finančných agentov je dôležité vedieť, ako správne zaradiť príjmy z ich činnosti pre účely zdanenia. Príjmy z činnosti sprostredkovateľov poistenia podľa zákona č. 186/2009 Z. z., príjmy z činnosti sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č.650/2004 Z. z., príjmy z činnosti sprostredkovateľov podľa zákona č. 5/2004 Z. z., príjmy z činnosti sprostredkovateľov stavebného sporenia podľa zákona č. 310/1992 Zb. a príjmy z činnosti podľa zákona č. 566/2001 Z. z. sa zaraďujú medzi príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Ak fyzická osoba vykonáva činnosť finančného sprostredkovania na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, má osvedčenie a je vedená v registri NBS, zaradí príjmy z takto vykonávanej činnosti medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
V prípade, že fyzická osoba vykonáva sprostredkovanie na základe živnostenského oprávnenia, zaradí svoje príjmy medzi príjmy zo sprostredkovania podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov, resp. medzi príjmy zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Daňovník, ktorý príjmy z takto vykonávanej činnosti zaradí medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov (príjmy sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov), za predpokladu, že daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, môže sa rozhodnúť uplatniť výdavky percentom z príjmov a to vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona najviac do výšky 20 000 ročne.
Alternatívne, daňovník sa môže rozhodnúť uplatňovať skutočné preukázateľné výdavky na dosiahnutie príjmov. V takom prípade môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Počas uplatňovania preukázateľných daňových výdavkov v rozsahu daňovej evidencie, daňovník nie je účtovnou jednotkou. Ak sa daňovník rozhodne viesť daňovú evidenciu, vedie ju počas celého zdaňovacieho obdobia. Nemôže dôjsť k situácii, že by časť zdaňovacieho obdobia viedol účtovníctvo a časť zdaňovacieho obdobia viedol daňovú evidenciu.