Trestné oznámenie na ÚPSVaR za nepravdivé trestné oznámenie: Vzor a právny kontext

Trestné oznámenie je vážny právny úkon, ktorý môže mať rozsiahle dôsledky pre oznamovateľa aj pre osobu, proti ktorej je podané. V prípade, že je trestné oznámenie nepravdivé, môže dôjsť k spáchaniu trestného činu krivého obvinenia. Tento článok sa zameriava na problematiku nepravdivých trestných oznámení, konkrétne na možnosť podať trestné oznámenie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) za podanie nepravdivého trestného oznámenia.

Postup pred začatím trestného stíhania

Ešte predtým, ako sa detailnejšie pozrieme na samotné trestné oznámenie, je dôležité pochopiť postup pred začatím trestného stíhania, ktorý upravuje § 196 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.

Ak sa trestné oznámenie podáva policajtovi a ten zistí, že vec patrí do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, je povinný o tom upovedomiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Trestné oznámenie je možné podať písomne, elektronicky, ale aj ústne do zápisnice. V prípade ústneho podania musí policajt oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov, vrátane následkov krivého obvinenia. Poučí ho aj o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu. Policajt následne vypočuje oznamovateľa o okolnostiach spáchania trestného činu a osobných pomeroch osoby, na ktorú sa oznámenie podáva, o dôkazoch, výške škody a iných následkoch spôsobených trestným činom. Ak je oznamovateľom poškodený, vypočuje sa aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní (tzv. adhézne konanie).

Policajt má 30 dní od prijatia trestného oznámenia na rozhodnutie, či začne vo veci trestné stíhanie. Uznesenie doručí oznamovateľovi, poškodenému a do 48 hodín aj prokurátorovi.

O tom, že na vás bolo podané trestné oznámenie, sa môžete dozvedieť rôznymi spôsobmi. Podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku vás môže prokurátor alebo policajt vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že ste mali spáchať trestný čin. Máte právo odoprieť výpoveď, ak by ste ňou spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo svojim blízkym. Musíte byť tiež poučení o následkoch krivého obvinenia.

Prečítajte si tiež: Zisťovanie dôchodkového veku

Ako napísať trestné oznámenie

Neexistuje univerzálny návod na písanie trestného oznámenia, avšak je dôležité dbať na určité podstatné skutočnosti. Oznamovateľ by mal uviesť v oznámení všetko, čo mu je o danom skutku známe.

Premlčanie trestného stíhania

Trestný zákon v § 87 upravuje inštitút premlčania trestného stíhania, v dôsledku ktorého zaniká trestnosť činu a trestné stíhanie je neprípustné (§ 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku). To znamená, že trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené (§ 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku). Dĺžka premlčacej lehoty závisí od závažnosti trestného činu.

Trestné činy súvisiace s nepravdivým trestným oznámením

V súvislosti s podaním nepravdivého trestného oznámenia prichádzajú do úvahy viaceré trestné činy, medzi ktoré patria:

Krivé obvinenie (§ 345 Trestného zákona)

Tento trestný čin má dva objekty ochrany: záujem spoločnosti na riadnej činnosti štátneho aparátu a záujem spoločnosti na ochrane občanov pred neoprávneným stíhaním. Objektívna stránka spočíva v lživom obvinení z trestného činu, t. j. v objektívne nepravdivom obvinení založenom na vymyslených skutkových okolnostiach alebo zamlčaní závažných okolností, napríklad podaním trestného oznámenia. Páchateľ si musí byť vedomý nepravdivosti svojich informácií. Na trestnosť činu sa vyžaduje priamy alebo aj nepriamy úmysel.

Ohováranie (§ 373 Trestného zákona)

Objektom ochrany je ochrana cti, dobrej povesti a vážnosti človeka. Predmetom útoku nemôže byť iná ako individuálna fyzická osoba. Objektívna stránka spočíva v konaní, ktorým sa oznamuje nepravdivý údaj o inej osobe. Na naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby bol tento údaj spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť osoby u spoluobčanov alebo mu spôsobiť inú vážnu ujmu v podnikaní, zamestnaní či rodinných vzťahoch.

Prečítajte si tiež: Podozrenia z podvodov v Sociálnej poisťovni

Možnosť podať trestné oznámenie na ÚPSVaR

Áno, teoreticky je možné podať trestné oznámenie na ÚPSVaR, ak existuje dôvodné podozrenie, že zamestnanec úradu sa dopustil trestného činu, napríklad krivého obvinenia. Toto nastáva v situácii, keď ÚPSVaR podá trestné oznámenie na inú osobu, pričom existujú dôkazy o tom, že toto trestné oznámenie je nepravdivé a účelové.

Ďalšie trestné činy, ktoré môžu súvisieť s činnosťou ÚPSVaR

Okrem krivého obvinenia a ohovárania môžu v súvislosti s činnosťou ÚPSVaR prichádzať do úvahy aj ďalšie trestné činy, ako napríklad:

Týranie blízkej a zverenej osoby

Skutková podstata tohto trestného činu spočíva v spôsobovaní fyzického alebo psychického utrpenia konkrétnymi spôsobmi, ktoré Trestný zákon taxatívne vymenúva. Páchateľ svojim zlým zaobchádzaním musí prejaviť hrubší stupeň surovosti. Priamym páchateľom môže byť ten, komu bola týraná zverená do starostlivosti alebo komu je táto osoba blízka.

Nebezpečné prenasledovanie (Stalking)

Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje prenasledovanie, ktoré z časového hľadiska musí naplniť kritérium dlhodobosti a musí podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života osoby, ktorá je prenasledovaná, prípadne jemu blízkej osoby. Ustanovenie § 360a priamo vymenúva spôsoby, ako možno kvalitu života zhoršiť.

Nelegálna práca

V zmysle tohto ustanovenia ide o situáciu, keď osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore s právnym predpisom je zamestnaná zamestnávateľom. Upozorňujeme, že sa netýka nelegálneho zamestnávania občanov Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Invalidné dôchodky pod kontrolou

Zadržanie a neodvedenie dane a poistného

Pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje konanie spočívajúce v zadržaní a neodvedení určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, starobné dôchodkové poistenie, ktoré zrazí. V tomto prípade úplne postačí ak ide o činnosť vykonávanú v malom rozsahu. K naplneniu subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Páchateľom tohto trestného činu môže byť platiteľ dane napr. zamestnávateľ, platiteľ poisteného, ide teda o tzv.

Zanedbanie povinnej výživy

Prostredníctvom tohto ustanovenia sa chráni nárok na výživu, ktorý vyplýva zo Zákona o rodine. Skutková podstata tohto trestného činu je naplnená v prípade, ak si povinná osoba nesplní vyživovaciu povinnosť najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, alebo sa tejto povinnosti úmyselne vyhýba. Páchateľom je osoba, ktorá je povinná vyživovať alebo zaopatrovať iného.

Zásada legality a oficiality v trestnom konaní

Podľa § 2 ods. 5 Trestného poriadku sa v trestnom konaní uplatňuje zásada legality, ktorá hovorí, že prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. To znamená, že musí prijať oznámenia o podozreniach zo spáchania trestných činov a podnety na trestné stíhanie a začať vo veci konať v súlade s trestným poriadkom. Prokurátor je taktiež povinný začať konať vo veci aj bez oznámenia, na základe vlastnej činnosti, ak existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu.

So zásadou legality úzko súvisí zásada oficiality, ktorá je upravená v § 2 ods. 6 Trestného poriadku. Táto zásada znamená, že Trestný poriadok neumožňuje podávateľovi trestného oznámenia vziať toto „podanie“ späť a tým docieliť zastavenie trestného stíhania. Výnimkou je súhlas poškodeného podľa § 211 Trestného poriadku, inak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9 ods. 1 písm.

Dôvody podania trestného oznámenia

Trestné oznámenie môže byť podané z viacerých dôvodov, napríklad pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia, ohovárania, ublíženia na zdraví, krádeže, podvodu a pod.

tags: #trestné #oznámenie #na #úpsvar #za #nepravdivé