Trestný čin podvodu: Definícia, znaky a dôsledky

Trestný čin podvodu je závažný zásah do majetkových práv jednotlivcov a spoločností. Slovenský Trestný zákon definuje tento čin a stanovuje sankcie za jeho spáchanie. Tento článok sa zameriava na definíciu podvodu, jeho znaky a dôsledky, ako aj na súvisiace aspekty, ako je úverový podvod a posudzovanie miery opatrnosti poškodeného.

Definícia a základné znaky trestného činu podvodu

Trestný čin podvodu je vymedzený v § 221 zákona č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) ako úmyselné konanie, pri ktorom niekto obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Za takéto konanie hrozí páchateľovi trestného činu trest odňatia slobody až na dva roky. Podvod sa radí do kategórie prečinov, pretože základná trestná sadzba za jeho spáchanie neprekračuje hranicu piatich rokov.

Medzi základné znaky trestného činu podvodu patria:

1. Objekt: Cudzí majetok, pričom druh a forma vlastníctva nie sú rozhodujúce. Pod majetkom sa rozumie vec, pohľadávka alebo iné majetkové právo.
2. Objektívna stránka: Uvedenie niekoho do omylu alebo využitie niečieho omylu.
3. Subjektívna stránka: Úmyselné konanie páchateľa, t. j. páchateľ vedome a chcel spôsobiť škodu alebo vedel, že jeho konaním môže dôjsť k škode a bol s tým uzrozumený.
4. Škoda: Ujma na majetku, reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom. Za škodu sa považuje aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
5. Obohatenie: Rozmnoženie majetku páchateľa na úkor poškodeného, a to buď zväčšením vlastného majetku alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak musel vynaložiť.

Uvedenie do omylu a miera opatrnosti

Uvedenie poškodeného do omylu je jedným zo základných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Práve v dôsledku uvedenia niekoho do omylu, či využitie niečieho omylu je možné od niekoho vylákať finančné prostriedky, či na jeho úkor obohatiť seba, alebo iného.

Definíciu omylu ustálil Najvyšší súd SR, ktorý napr. v konaní pod. "Om­yl je roz­por pred­sta­vy so sku­toč­nos­ťou, pri­čom v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du mu­sí mať ur­či­tú „kva­li­tu“ (nes­ta­čí aká­koľ­vek nep­rav­da) a mu­sí byť pros­tried­kom spô­so­bi­lým na ok­la­ma­nie iné­ho v kon­krét­nej si­tuá­cii. Ak však oso­ba v omy­le vy­ko­ná­va­jú­ca ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu má po­vin­nosť (vy­plý­va­jú­cu zo zá­ko­na, zo zmlu­vy ale­bo zvyk­los­ti) pres­kú­mať tvr­de­nia iných osôb, a to pros­tried­ka­mi bež­ne dos­tup­ný­mi a v ob­dob­ných prí­pa­doch aj bež­ne pou­ží­va­ný­mi, nie je mož­né len uve­de­nie nep­rav­dy, bez ďal­šie­ho po­va­žo­vať za „uvá­dzanie do omy­lu“ v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du. Rov­na­ko je pot­reb­né brať do úva­hy aj tzv. dodr­ža­nie ob­vyk­lej mie­ry opatr­nos­ti oso­by, kto­rá je uvá­dza­ná do omy­lu ale­bo kto­rej om­yl chce pá­cha­te­ľ vy­užiť.

Prečítajte si tiež: Postavenie advokáta ako opatrovníka

Ďalším veľmi podstatným pojmom pri trestnom čine podvodu je práve pojem miera opatrnosti. Len samotné klamstvo, či nepravdivá skutočnosť nie je sama o sebe uvedením do omylu. Každá osoba je iná, a každý vníma tvrdenia a konania iných osôb, na základe svojich životných skúseností a vedomostí, inak. Lož, ktorá môže uviesť do omylu jednu osobu, nemusí do omylu uviesť osobu inú. Preto je vždy nevyhnutné každé podozrenie z tohto trestného činu posudzovať osobitne a nepaušalizovať ho na všetky prípady.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť každej osoby, teda aj poškodeného. Každá osoba si musí počínať tak, aby nedošlo na škode na majetku. S tým súvisí práve aj obvyklá miera opatrnosti. Obvyklá miera opatrnosti spočíva v tom, že poškodený by mal v určitých prípadoch už na prvý pohľad rozpoznať, že sa jedná o nepravdivé skutočnosti.

Spôsobenie škody

Spôsobenie škody na majetku je ďalším nevyhnutným predpokladom na spáchanie trestného činu podvodu. Objektom proti ktorému smeruje protiprávne konanie páchateľa je cudzí majetok, pričom druh a forma vlastníctva nie sú v tomto prípade dôležité. Dôležitým pre posúdenie toho či majetok je alebo nie je cudzí je fakt či patrí, resp. patrí páchateľovi výlučne. Ak teda majetok nepatrí páchateľovi,resp. mu nepatrí výlučne jedná sa o majetok cudzí. Pod majetkom možno zase rozumieť veci, pohľadávky a iné majetkové práva. Čo sa týka škody, škodou sa vo všeobecnosti rozumie nejaká ujma ktorá má majetkovú povahu, Škodu definuje § 124 TZ ako ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Na spáchanie trestného činu podvodu je potrebné aj tzv obohatenie sa na úkor iného. Obohatením podľa ustanovenia § 221 je rozmnoženie majetku páchateľa, ktoré môže nastať dvomi spôsobmi. Buď páchateľ tým že podviedol poškodeného zväčšil svoj majetok, alebo nevynaložil náklady, ktoré bol povinný vynaložiť. Pri podvode je teda významné úmyselné podvodné konanie, ktoré má iného uviesť do omylu.

Trestné sadzby

Trestná sadzba za spáchanie trestného činu podvodu sa líši v závislosti od okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, najmä od výšky spôsobenej škody. Tú pre potreby trestného práva upravuje § 125 TZ.

• Pri malej škode (škoda prevyšujúca sumu 266,- €) je trestná sadzba až dva roky.
• Pri škode väčšej (desaťnásobok škody malej, t.j. 2.666,- €) je trestná sadzba jeden až päť rokov, pričom v tomto prípade stačí konanie z nedbanlivosti.
• Ak páchateľ spôsobí tzv. značnú škodu (stonásobok škody malej, t.j. 26.600,- €) alebo ak spácha trestný čin z osobitného motívu alebo závažnejším spôsobom konania, hrozí mu trest odňatia slobody na tri až desať rokov, pričom v týchto troch prípadoch už nepôjde o prečin, ale o zločin.
• Ak vznikne spáchaním trestného činu podvodu škoda veľkého rozsahu (päťstonásobok škody malej, t.j. 133.000,- €) alebo ak spácha trestný čin podvodu ako člen nebezpečného zoskupenia alebo za krízovej situácie, môže byť odsúdený až na desať až pätnásť rokov. Podľa Trestného zákona sa takéto konanie už posudzuje ako obzvlášť závažný zločin.

Podvod a zmluva o pôžičke

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. V praxi sa veritelia v prípade nevrátenia dlhu zo strany dlžníka, obracajú so žiadosťou o pomoc na orgány činné v trestnom a konaní. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť veľmi dôležitú skutočnosť, a síce to, že trestné právo má povahu tzv. ultima ratio, čiže nejakej poslednej možnosti. Inak povedané, ak je možné sa svojho práva domôcť prostriedkami občianskeho, či obchodného práva, potom je veriteľ povinný využiť najskôr tieto prostriedky.

Prečítajte si tiež: Nemocenské poistenie a jeho zneužitie

Trestného činu podvodu sa pri zmluve o pôžičke možno dopustiť len ak páchateľ už v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke vedel, že peniaze nevráti.K tomu ustálená judikatúra uvádza, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu, sa zo subjektívnej stránky vyžaduje, aby páchateľ už v čase pôžičky konal v úmysle vypožičané peniaze nevrátiť vôbec, alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote, prípadne konal s vedomím, že peniaze nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť a že tým uvádza veriteľa do omylu. (R 57/1978). Nestačí teda len skutočnosť, že páchateľ nevrátil požičané peňažné prostriedky v dohodnutej lehote.

Podvod v reštaurácii a iných podnikoch

Trestný čin podvodu by mohol byť spáchaný aj v prípade návštevy reštaurácie, či iného podobného podniku, v ktorom by po využití služieb, či konzumácii jedla a nápojov zákazník nezaplatil. Aj tu by však bolo potrebné veľmi dôkladne skúmať, či zákazník takéto zariadenie navštívil už z úmyslom, že nezaplatí, resp. s vedomím, že nebude mať na zaplatenie, alebo či túto skutočnosť (že nemá dostatok peňazí na zaplatenie) zistil až na mieste. V prvom prípade by sa jednalo o podvod, s čím súhlasí aj Okresný súd Bratislava I, podľa ktorého: "Ob­jed­na­ný to­var v pod­ni­ku je zá­kaz­ní­ko­vi pos­kyt­nu­tý za­mes­tnan­com pod­ni­ku dob­ro­voľ­ne, pri­čom za­mes­tna­nec pod­ni­ku ko­ná v omy­le oh­ľad­ne za­pla­te­nia ce­ny zo stra­ny zá­kaz­ní­ka. Prev­za­tie ob­jed­na­né­ho to­va­ru v pod­ni­ku zá­kaz­ní­kom (pá­cha­te­ľom) na zá­kla­de je­ho dob­ro­voľ­né­ho pos­kyt­nu­tia ne­mô­že napĺňať ob­sah poj­mu „zmoc­ne­nie“ v zmys­le zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že. Po­va­ha slu­žieb pos­ky­to­va­ných v ob­dob­ných pod­ni­koch (po­hos­tin­ské pre­vádz­ky a im ob­dob­né pre­vádz­ky) je lo­gic­ky za­lo­že­ná na tom, že za­mes­tna­nec pod­ni­ku po ob­jed­na­ní služ­by a to­va­ru zá­kaz­ní­kom vy­chá­dza z pred­pok­la­du, že za ten­to to­var a služ­bu je zá­kaz­ník schop­ný za­pla­tiť a že z je­ho stra­ny aj k za­pla­te­niu prís­luš­nej ce­ny dôj­de. Ak to­mu tak nie je, ide o uve­de­nie do omy­lu v tej­to otáz­ke, a to bez oh­ľa­du na to, či sa zá­kaz­ník vý­slov­ne k otáz­ke za­pla­te­nia ce­ny vy­jad­rí, ale­bo nie, t. j.

Na druhej strane, ak by zákazník náhle zistil, že nemá na zaplatenie a z podniku by odišiel, nejednalo by sa o podvod, pretože objektívna stránka trestného činu podvodu spočíva v úmyselnom konaní a vzhľadom na to, že úmysel by absentoval, nebol by naplnený jeden zo znakov trestného činu podvodu a k jeho spáchaniu by logicky dôjsť nemohlo.

Stáčanie kilometrov ako forma podvodu

V súčasnosti sa často hovorí o stáčaní kilometrov na vozidlách, či o potrebe zavedenia špeciálneho trestného činu, ktorý by pokrýval práve manipuláciu s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Podľa účinnej právnej úpravy však stáčanie kilometrov môže naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. " I. Preu­ká­za­ná ma­ni­pu­lá­cia s ta­cho­met­rom mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pri je­ho pre­da­ji pred­sta­vu­je napl­ne­nie zna­ku uve­die do omy­lu pred­pok­la­da­né­ho pri tres­tnom či­ne pod­vo­du, pre­to­že po­čet naj­az­de­ných ki­lo­met­rov je pri pre­da­ji mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la jed­nou z pod­stat­ných sku­toč­nos­tí ur­ču­jú­cich vý­šku je­ho pre­daj­nej ce­ny. Ce­nu a at­rak­tív­nosť ojaz­de­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la ur­ču­je pre­dov­šet­kým je­ho tech­nic­ký stav, rok vý­ro­by a in­ten­zi­ta s akou bo­lo pou­ží­va­né pred­chá­dza­jú­cim ma­ji­te­ľom.

Úverový podvod

Úverový podvod je špecifickým druhom podvodu. Podľa § 222 Trestného zákona, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Prečítajte si tiež: Dĺžka PN pri trestnom čine

Objektom je tu teda podobne ako je tomu pri klasickom podvode cudzí majetok. Rozdiel však spočíva v tom, že ide o majetok z ktorého sa poskytuje úver alebo záruka na úver. Úver vzniká na základe zmluvy o úvere, upravenej v Obchodnom zákonníku. Podľa § 497 ObchZ. sa zmluvou o úvere veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Čo sa týka záruky úveru ako objektu trestného činu, ide v podstate o ručenie v zmysle z. 513/1991 (Obchodný zákonník), kde § 303 uvádza, že kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom, pričom ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť.

Na to aby konanie páchateľa bolo trestným je potrebné aby poškodeného uviedol do omylu v súvislosti s podmienkami na poskytnutie úveru. Výška trestu odňatia slobody sa posudzuje obdobne ako pri trestnom čine podvodu (§ 221), a teda pri spôsobení malej škody je to trest odňatia slobody jeden až päť rokov. Pri spôsobení väčšej škody, alebo konania z osobitného motívu, alebo závažnejším spôsobom konania je trestná sadzba tri až desať rokov. Pri spôsobení značnej škody trest päť až dvanásť rokov. Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí škodu veľkého rozsahu, alebo ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie. Špecifickým je odsek 2 § 222 TZ, podľa ktorého odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

Príklady z praxe

Nasledujúce príklady sú reálne príklady z praxe, ktoré boli právoplatne rozhodnuté súdmi:

Príklad #1 - Úverový podvod pri splátkovom nákupe

Páchateľ v predajni spotrebnej elektroniky W uzavrel zmluvu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., predmetom ktorej bol splátkový nákup spotrebnej elektroniky v hodnote 297,- Eur, pričom v úmysle získať úver na toto zariadenie ako svojho zamestnávateľa uviedol spoločnosť DHL Logistics Slovakia, s.r.o., a s typom pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s mesačným zárobkom vo výške 550,- Eur, keďže však z jeho strany neboli uhrádzané žiadne splátky v zmysle úverovej zmluvy, pristúpila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. k vykonávaniu zrážok z jeho mzdy, pričom sa zistilo, že menovaný nie je a nikdy nebol zamestnancom spoločnosti DHL Slovakia, s.r.o., čím poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, spôsobil škodu vo výške 321,07 Eur a teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, č í m spáchal prečin úverový podvod podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje: Podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 3 písmeno e), odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Príklad #2 - Podvod s fiktívnym zaradením do tajnej služby

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa obžalovaná X oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen ktorá jej kládla za vinu spáchanie zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mala spáchať tým, že spoločne W vystupujúc pod vymyslenými totožnosťami zamestnancov tajnej služby Ministerstva obrany SR sa po vzájomnej dohode v presne nezistenom čase najneskôr dňa 02. 10. 2006 nakontaktovali z utajených telefónnych čísel na Y ktorému oznámili, že bol zaradený do tajných zložiek Ministerstva obrany SR a že v prípade spolupráce s nimi, mu bude do konca roku 2013 vyplatená suma 120 000,- Eur, z toho výsluhový dôchodok vo výške 90 000,- Eur a pre jeho manželku a syna suma 30 000,- Eur, s čím poškodený súhlasil, pričom následne v období od 02. 10. 2006 do 10. 10. 2013 obvinený poškodeného viacerými telefonátmi pod rôznymi vymyslenými totožnosťami vplyvných osôb presvedčili, že na účel jeho zaradenia do tajnej služby im má vopred zaslať finančnú hotovosť, ktorá sa mu zhodnotí vo výsluhovom dôchodku, pričom takto od poškodeného vylákali v rôznych čiastkach peniaze, ktoré poškodenému prikázali vložiť na bankové účty čo poškodený v presvedčení, že sa stane tajným agentom, a že plní úlohy pre …

Príklad #3 - „Kúpa“ stavebného materiálu

Okresný súd Humenné - trestný rozkaz sp.zn. 4T/8/2024 zo dňa 16.12.2024:

Obvinená bola aj fyzická osoba aj právnická osoba.

Skutok fyzickej osoby: zodpovedná osoba konajúca v mene spoločnosti D. G. G., G. G. F. XXXX/XX, G., D.: XXXXXXXX,v období od 5.11.2020 do 2.6.2021 v XX vylákala pod rôznymi zámienkami od spoločnosti G. B. H. I.G. G. G. G. XXX, G., D.: XX XXX XX, rôzny stavebný materiál v celkovej hodnote 18.319,36 eur, aj keď už v čase preberania materiálu mala vedomosť o tom, že za tento nezaplatí v plnej výške a z celkovej čiastky uhradila iba sumu 1.500,- eur, čím spoločnosti G. B. H. I. G. spôsobila škodu v celkovej výškenajmenej 16.819,36 eur

Skutok právnickej osoby:prostredníctvom zodpovednej osoby D. B. z XX v období od 5.11.2020 do 2.6.2021 v Snine, vylákala pod rôznymi zámienkami od spoločnosti G. B. H. I. G. G. G. G. XXX, G., D.: XX XXX XX, rôzny stavebný materiál v celkovej hodnote 18.319,36 eur, aj keď už v čase preberania materiálu mala vedomosť o tom,že za tento nezaplatí v plnej výške a z celkovej čiastky uhradila iba sumu 1.500,- Eur, čím spoločnostiG. B. H. I. G. spôsobila škodu v celkovej výške najmenej 16.819,36 eur

Trest: Fyzická osoba: trest odňatia slobody na 6 mesiacov, podmienečne odložený na 12 mesiacov. Právnická osoba: peňažný trest 1.500 €

Náhrada škody: obaja obvinení boli povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému: G.B. G., G. G. G. XXX, G., D.: XX XXX XX škodu vo výške 16 819.36 eura

Príklad #4 - Predaj štvorkolky

Okresný súd Galanta - trestný rozkaz, sp.zn. 11T/71/2024, zo dňa 12.11.2024

Skutok: dňa 30.08.2023 pod zámienkou vylákania finančných prostriedkov sa telefonicky a následne prostredníctvom komunikácie cez aplikáciu Messenger dohodol s kupujúcou a poškodenou L. N. nadodaní štvorkolky XX s termínom dodania do 06.09.2023, ktorá mu dňa 30.08.2023 na tento účel bezhotovostne uhradila na bankový účet č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančnú zálohu vo výške 5.000,- eur na kúpu danej štvorkolky, hoci už v čase prijatia zálohy vedel, že štvorkolku nedodá,a napriek opakovaným výzvam na vrátenie zálohy, túto nevrátil, pričom vylákané finančné prostriedkyobratom použil na vyplatenie vlastných peňažných záväzkov, čím poškodenej L. N. spôsobil škodu vovýške 5.000,- eur,

Trest: trest odňatia slobody na 8 mesiacov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na 3 roky. Zároveň súd počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uložil odsúdenému povinnosť legálnou cestou si zabezpečovať prostriedky na svoje živobytie, či už cez zamestnanecký pomer alebo inak, písomne sa ospravedlniť poškodenej. Odsúdenému bola uložený aj povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 5.000 eur

Príklad #5 - Nedodanie klimatizácie

Okresný súd Senica - trestný rozkaz, sp.zn. 1T/32/2024, zo dňa 27.05.2024

Skutok: v presne neustálený deň v priebehu mesiaca apríl 2022, v meste B., v úmysle vylákať finančné prostriedky vykonal fyzickú obhliadku novostavby rodinného domu na ul. W., toho času bez popisnéhočísla, majiteľa V.. C.Š. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B., T. XXXX/X, toho času bytom S., R. č. X,a to za účelom uzatvorenia objednávky na dodanie a montáž klimatizačných jednotiek s príslušenstvomdo tohto rodinného domu, pričom na základe nej sa následne dohodol s poškodeným V.. C. L., že mu dodá a nainštaluje jednu vonkajšiu a dve vnútorné jednotky klimatizácie zn….

tags: #trestný #čin #podvodu #zmluva #definícia