Peňažná záruka (kaucia) ako náhrada väzby v trestnom konaní na Slovensku

Trestné právo zohráva kľúčovú úlohu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Vzhľadom na povahu jednotlivých inštitútov, ktorými trestné právo disponuje, je potrebné ho v celistvosti vnímať ako prostriedok ultima ratio, t. j. ako prostriedok poslednej inštancie v prípadoch, keď inštitúty iných právnych odvetví nepredstavujú efektívne prostriedky ochrany voči širokému spektru protispoločenského konania. Uvedené možno pritom aplikovať aj vo vzťahu k jednotlivým prostriedkom, ktorými trestné právo disponuje, väzbu nevynímajúc.

Úvod do trestného konania a základných zásad

Všeobecne k základným zásadám trestného konania. Zásady trestného konania sa chápu ako vedúce právne idey, ktorým toto hlavné postavenie priznáva zákonodarca v zákone. V Slovenskej republike je to zákon NR SR č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Trestný poriadok s účinnosťou od 01.01.2006 derogoval zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) účinný do 31.12.2005 (ďalej len „Trestný poriadok č.

Normotvorný význam základných zásad trestného konania zabezpečuje stabilitu zákona - trestného poriadku, jednotlivé inštitúty Trestného poriadku nesmú byť vo vzájomnom rozpore, ale naopak musia tvoriť harmonickú jednotu. Apikácia trestnoprocených právnych noriem musí byť v súlade s celým systémom základných zásad trestného konania.

Zásada prezumpcie neviny

Zásada prezumpcie neviny je vyjadrená v článku 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako tak (so silou ústavného zákona) je táto zásada v právnom poriadku Slovenskej republiky vyjadrená aj v článku 40 ods. Podľa čl. 7 ods. Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, dojednaný v Ríme 4. novembra 1950, a tieto ďalšie zmluvné dokumenty na tento Dohovor nadväzujúce Oznámenie FMZV publikované pod č. 209/1992 Zb. Podľa čl. 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (2016/C 202/02) prezumpcia neviny a právo na obhajobu 1. Podľa čl. Podľa čl.

Ako sme už uviedli, zásada prezumpcie neviny je jednou zo zásad v systéme základných zásad trestného konania. Zákonodarca vyjadril zásadu prezumpcie neviny v § 2 ods. 4 Trestného poriadku nasledovne: Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Niektorí autori zásadu prezumpcie neviny v systéme základných zásad chápu ako zásadu všeobecnú. Sme toho názoru, že vzhľadom na systematiku Trestného poriadku, ale v neposlednom rade aj vzhľadom na samotné vyjadrenie zásady prezumpcie neviny v ústavnoprávnej sfére v článku 50 ods. 2 Ústavy, túto zásadu chápeme ako všeobecnú zásadu, a to až do vtedy, pokým nie je obžalovaný príslušným súdom uznaný právoplatne vinným zo skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu.

Prečítajte si tiež: Postavenie advokáta ako opatrovníka

V našej praxi sme sa už streli s Uzneseniami o vzatí do väzby obvineného, v ktorých sudca pre prípravné konanie v odôvodnení Uznesenia, priam „učebnicovým príkladom“, porušil zásadou prezumpcie neviny obvineného (ďalej len „Pochybenie“). Niektorí praktizujúci obhajcovia toto Pochybenie na základe ich dlhoročných skúseností ponímajú skôr ako „chybu v písaní“ zo strany sudcu pre prípravné konanie, resp. osoby, ktorá je za správnosť vyhotovenia Uznesenia zodpovedná. Sme toho názoru, že pozornosť obhajcu má byť nesporne v prípade Uznesenia koncentrovaná aj na splnenie či nesplnenie zákonných dôvodov na vzatie obvineného do väzby.

Väzbe nesmie byť ponímaná ako prejudikovanie odsudzujúceho rozsudku o vine obvineného. Ak by tomu totiž tak bolo, by to v rozpore so zásadou prezumpcie neviny.

Väzba a jej náhrady

Do väzby môže byť vzatá osoba, ktorá ešte nie je odsúdená, avšak bolo voči nej vznesené obvinenie a existuje voči nej aspoň jeden z dôvodov väzby (napr. v prípade kolúznej väzby je takýmto dôvodom dôvodná obava z toho, že by táto osoba mohla ovplyvňovať svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo by mohla inak mariť objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné stíhanie ). Od väzby je potrebné odlišovať výkon trestu odňatia slobody, nakoľko vo väzbe sa nachádzajú osoby ešte pred právoplatným rozhodnutím o ich vine a treste.

Osobná sloboda sa zaručuje. Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Z konania obvineného ako aj ďalších skutočností musí vyplývať dôvodná obava, že (i) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, (úteková väzba), (ii) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (kolúzna väzba), alebo (iii) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (preventívna (predstihová) väzba) alebo (iv) trestné stíhanie pre trestné činy terorizmu (§ 71 ods.

Prečítajte si tiež: Nemocenské poistenie a jeho zneužitie

Pozornosť je okrem iného tiež potrebné venovať, či v konkrétnom prípade Obvineného bola dodržaná zásada primeranosti, zdržanlivosti a proporcionality. Rovnako tak starostlivo je potrebné skúmať či v danom prípade je možné väzbu obvineného nahradiť menej invazívnymi zákonnými prostriedkami (písomný sľub obvineného, dohľad probačného a mediačného úradníka na obvineným, záruka na ďalšie správanie obvineného zo strany záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby, peňažná záruka - tzv. kaucia, ktorú môže zložiť sám obvinený alebo iná osoba za obvineného). Zásadne platí, že nahradiť možno iba útekovú (§ 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) alebo preventívnu väzbu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), hoci v rozhodovacej činnosti súdov sa objavili aj názory, že aj v prípade kolúznej väzby (§ 71 ods. 1 písm.

Peňažná záruka (kaucia) ako jedna z náhrad väzby

S pojmom kaucia sa bežne stretávame napr. vo filmoch či kriminálnych seriáloch. Slovenský trestný poriadok však pojem „kaucia“ nepoužíva. Peňažná záruka predstavuje jednu z možných náhrad väzby.

Zákon (Trestný poriadok) síce uvádza, že peňažnú záruku možno využiť len v prípade útekovej a preventívnej väzby, avšak vzhľadom na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva je v praxi možné aj jej využitie pri kolúznej väzbe. V niektorých prípadoch je využitie peňažnej záruky zložitejšie.

Peňažná záruka môže byť zložená buď pred tým ako by mala byť vzatá do väzby , alebo počas toho ako sa obvinená osoba nachádza vo väzbe. Zložiť ju môže buď sama obvinená osoba, alebo ju za ňu môže zložiť so súhlasom obvineného aj iná osoba, napr.

Rozhodovanie o peňažnej záruke prebieha tak, že súd najprv opatrením určí výšku peňažnej záruky a spôsob jej zloženia (napr. na účet súdu, alebo v hotovosti na pokladňu súdu), pričom toto opatrenie doručí buď obvinenému, alebo osobe, ktorá sa ponúkla uhradiť peňažnú záruku za obvineného. Výška peňažnej záruky nie je presne ustanovená zákonom, určuje ju súd vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, pričom do úvahy sa berú aj majetkové pomery obvineného.

Prečítajte si tiež: Dĺžka PN pri trestnom čine

Počas toho ako je obvinená osoba prepustená na peňažnú záruku, je potrebné aby obvinený oznámil každú zmenu svojho pobytu buď polícii, alebo prokuratúre, alebo súdu. Pokiaľ takúto zmenu pobytu neoznámi a nebude mu tak možné doručiť predvolanie či iné písomnosti vzťahujúce sa na trestné konanie, môže súd rozhodnúť o tom, že peňažná záruka prepadne v prospech štátu. Rovnako zložená peňažná záruka pripadne štátu aj vtedy ak obvinený pôsobí na svedkov či znalcov, pokračuje v trestnej činnosti, nevedie riadny život , neplní povinnosti a obmedzenia, ktoré mu uložil súd, nedostaví sa na predvolanie na úkon, na ktorom je jeho účasť potrebná a pod. (všetky dôvody sú uvedené v §81 ods. 3 Trestného poriadku). V týchto prípadoch je možné okrem prepadnutia peňažnej záruky aj rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby, prípadne aj o vydaní príkazu na zatknutie tejto osoby.

Po odsúdení osoby na peňažný trest je možné peniaze zložené na peňažnú záruku použiť na zaplatenie peňažného trestu. Pri rozhodovaní o peňažnej záruke môže súd obvinenému uložiť aj niektoré povinnosti, či obmedzenia, ktoré bude musieť osoba dodržiavať, aby nedošlo k prepadnutiu záruky a k jej vzatiu do väzby. Medzi takéto povinnosti či obmedzenia patrí napr. Na to, či osoba dodržiava tieto povinnosti a obmedzenia dohliada probačný a mediačný úradník. Súd môže nariadiť aj kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami (napr.

Kolúzna väzba a jej zmeny

Väzba vo všeobecnosti predstavuje najzávažnejší zásah do ľudských práv a základných slobôd (závažnejší zásah ako samotný výkon trestu odňatia slobody), pričom kolúznu väzbu je potrebné za každých okolností vnímať ako prostriedok ultima ratio aj vo vzťahu k ostatným typom väzieb. Snahy humanizovať trestnoprávnu reguláciu kolúznej väzby nabrali reálne kontúry, pričom do legislatívneho procesu zákonodarcu bol predložený návrh novely zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej ako „Trestný poriadok“). Predkladateľom novely Trestného poriadku č. LP/2021/173 (ďalej ako „novely“) je ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky. Zámerom novely Trestného poriadku je úprava trvania základnej lehoty kolúznej väzby a taktiež explicitná úprava náležitostí návrhu na vzatie obvineného do väzby, ako aj rozhodovania súdu v konaniach o vzatí či nevzatí do väzby.

Potreba zmeny právnej úpravy kolúznej väzby vychádza ako z neadekvátnych podmienok väzby, tak aj z mnohých interpretačných nejasností a problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní (ďalej ako „OČTK“). Pri úvahách o návrhu zmeny dĺžky základnej lehoty kolúznej väzby vychádzame obdobne, ako aj predkladateľ novely Trestného poriadku z úpravy kolúznej väzby v podmienkach Českej republiky.

Z vyjadrenia hovorcu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, že aktuálne je v podmienkach Slovenskej republiky vo výkone kolúznej väzby (v kombinácii s inými väzobnými dôvodmi) 155 osôb. Pre porovnanie v podmienkach Českej republiky ide o 83 osôb vo väzbe z rovnakých dôvodov. Hoci vychádzame z totožného základu ako predkladateľ, dochádzame k rozdielnemu záveru. Aj z dôvodu, že v podmienkach Slovenskej republiky je vo výkone kolúznej väzby (hoci aj v prípadoch kombinácie jednotlivých väzobných dôvodov) takmer dvojnásobný počet osôb, domnievame sa, že zníženie maximálnej hranice základnej lehoty kolúznej väzby na 5 mesiacov nie je dostatočnou humanizáciou väzobného stíhania osôb. Takéto skrátenie základnej lehoty kolúznej väzby je stále neproporcionálne podmienkam, v akých je väzba vykonávaná.

Alternatívy kolúznej väzby

Nech sa na predložené znenie novely pozeráme z akéhokoľvek uhla pohľadu, za takýchto podmienok skracovania trvania väzobného stíhania osôb nie je možné hovoriť o vytváraní požiadavky na OČTK na prejednanie väzobných vecí v primeranej lehote (prirodzene, za predpokladu, ak nemá dochádzať k vynucovaniu si priznania väzobne stíhaných osôb). Domnievame sa, že ak v konkrétnom prípade absentuje kolúzne správanie obvineného, OČTK musí stačiť skrátená lehota na to, aby zabezpečili úkony podstatné na naplnenie účelu trestného konania. Uvedené by sa však podľa nášho názoru malo vzťahovať výlučne na tie úkony, pri ktorých existuje dôvodná obava z ich zmarenia obvineným. Po uplynutí tejto lehoty je potom potrebné zohľadniť, že na obvineného bude pôsobiť riziko trestnoprávneho postihu na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti v zmysle ustanovenia § 344 Trestného zákona.

Ak by sme však pôsobenie trestnoprávnej regulácie trestného činu marenia spravodlivosti nepovažovali za dostatočnú záruku ochrany účelu trestného konania, tak na obvineného prepusteného z kolúznej väzby sa vzťahujú aj rôzne náhrady kolúznej väzby. Jednotlivé náhrady alebo ich kombinácie predstavujú podľa nášho názoru dostatočné záruky brániace obvinenému v kolúznom správaní. Uvedené vnímame v dvoch rovinách, a to v rovine racionálnej a rovine empirickej. Pokiaľ sa nad enumerovaným spektrom náhrad väzby zamyslíme hlbšie, dospievame k záveru, že porušenie alternatívnych náhrad kolúznej väzby znamená opätovné vzatie do väzby (do „najväčšieho“ možného zásahu do práv obvineného). Len pre úplnosť dodávame, že vo vzťahu k náhradám väzobného stíhania osôb sa vyjadril i Ústavný súd Slovenskej republiky, keď explicitne vyjadril, že záruka má vždy, t. j. za každých okolností prednosť pred pokračovaním väzby (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 100/04).

Navyše vo vzťahu k náhrade kolúznej väzby stojí za zmienku taktiež pripomenúť záver vyplývajúci z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ako „ESĽP“) vo veci Caballero vs. Spojené kráľovstvo z 8. februára 2000, a to ak by vnútroštátna úprava vylučovala nahradenie kolúznej väzby iným menej invazívnym spôsobom, tak vnútroštátna úprava zakladá porušenie čl.

tags: #trestný #poriadok #peňažná #kaucia #podmienky