
Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po smrti osoby s cieľom určiť, ako sa bude nakladať s jej majetkom. Tento proces je nevyhnutný na prechod majetku na dedičov, či už na základe závetu alebo zákona.
Závet je právny dokument, v ktorom poručiteľ (zosnulý) uvádza, kto má zdediť jeho majetok. Hoci vo filmoch často vidíme závet, na Slovensku nie je až taký bežný. Ak poručiteľ zanechá závet, dedičské konanie sa riadi jeho pokynmi. Závet má prednosť pred dedením zo zákona.
Problém môže nastať, ak závet nie je platný alebo je platný len čiastočne. Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak poručiteľ opomenul neopomenuteľných dedičov (deti, resp. potomkov). V takom prípade závet nie je automaticky neplatný celý, ale len v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľných dedičov.
Existujú rôzne formy závetu:
Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny), pokiaľ na to neexistuje pádny dôvod.
Prečítajte si tiež: Zmeny v zákone o treťom pilieri pre invalidných dôchodcov
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičské konanie sa riadi Občianskym zákonníkom, ktorý upravuje dedenie zo zákona. Zákon rozdeľuje pozostalých do 4 dedičských skupín a určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne.
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Začína sa na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Súd poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov.
Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte, upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.
Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), známe ako 3. pilier, je dobrovoľnou formou dôchodkového zabezpečenia. Ak sporiteľ počas trvania zmluvy o doplnkovom dôchodkovom sporení zomrie, jeho nasporené peniaze neprepadnú.
Prečítajte si tiež: Tretí sektor v náhradnej rodinnej starostlivosti
Sporiteľ si môže určiť oprávnenú osobu, ktorá má v prípade jeho smrti dostať vyplatené peniaze. Oprávnenou osobou môže byť prakticky ktokoľvek. Nemusí to byť len manžel či manželka. Sporiteľ jednoducho uvedie meno a príbuzenský vzťah osoby, ktorá má v prípade jeho smrti dostať vyplatené peniaze.
Ak v zmluve nie je uvedená oprávnená osoba, úspory sa riešia v rámci dedičského konania. V takom prípade sa úspory z 3. piliera stávajú súčasťou dedičstva a rozdeľujú sa podľa zákona alebo závetu.
Dedičstvo z 3. piliera sa na Slovensku nezdaňuje. Ak sú peniaze vyplatené oprávnenej osobe, ide o oslobodený príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmu. A ak sa úspory vyplácajú prostredníctvom dedičského konania, tiež sa neplatí žiadna daň - Slovensko momentálne nemá daň z dedičstva. Hodnota úspor v 3. pilieri sa však započítava do celkovej hodnoty dedičstva a z tejto sumy sa platí odmena notárovi.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) vzniká uzatvorením manželstva a spravidla zaniká spolu so zánikom manželstva (napr. rozvodom, smrťou) alebo jeho zrušením rozhodnutím súdu (počas manželstva). BSM vzniká len k veciam, ktoré jeden z manželov počas manželstva nadobudol do skutočného vlastníctva, teda získal k nim vlastnícke právo. Niektoré veci, ktoré niektorý z manželov počas manželstva nadobudol, do BSM nespadajú.
Po skončení manželstva si manželia musia do troch rokov rozdeliť majetok patriaci do BSM. Ak túto lehotu nestihnú a nedohodnú sa alebo nepodajú návrh na súd, hnuteľné veci a nehnuteľnosti prechádzajú do podielového spoluvlastníctva, veci osobnej povahy, ktoré patria príslušnému manželovi, prechádzajú do vlastníctva jemu.
Prečítajte si tiež: Zamestnávateľ a dôchodkové sporenie
Majetok v BSM sa vyporiadava medzi pozostalým manželom a dedičmi. Bez ohľadu na to, či pozostalý manžel je zároveň dedičom, nemôže pri vyporiadaní dohodou vystupovať na strane dedičov. Ak je však manžel jediným dedičom, nemožno vykonať vyporiadanie dohodou, ale iba rozhodnutím. Osobitná situácia môže nastať, ak existuje nevyporiadaný majetok v BSM, ktoré zaniklo zánikom manželstva pred smrťou poručiteľa, bývalý manžel nie je dedičom a nikto iný nededí, teda dedičstvo pripadá štátu.