
Vláda Slovenskej republiky schválila tretí balík konsolidačných opatrení, ktorý má za cieľ stabilizovať verejné financie a znížiť rozpočtový deficit. Tento balík, ktorý by sa mal uplatniť predovšetkým v roku 2026, obsahuje 22 opatrení za 2,7 miliardy eur. Zhruba 1,3 miliardy eur by sa malo získať šetrením na výdavkoch štátu. Cieľom je dostať krajinu zo zadlženia.
Minister financií Ladislav Kamenický uviedol, že štátny dlh by bez zásahu v roku 2027 vyskočil na 71,4 percenta HDP, teda 11 miliárd eur. „Minulá vláda nám zanechala najvyšší deficit v Európskej únii. Ak by sme nič neurobili, Slovensko by čelilo neudržateľnej trajektórii verejných financií,“ zdôraznil Kamenický. Kabinet doposiaľ prijal dva konsolidačné balíčky. Celkovo to bolo 35 opatrení za 4,7 miliardy eur. Tretia konsolidácia je kombináciou úspor na strane výdavkov a zvýšenia príjmov.
Najväčšie škrty majú priniesť ministerstvá a úrady. Na znížení prevádzkových nákladov vrátane rušenia a zlučovania úradov, obmedzenia nákupov nových služobných vozidiel či interného opatrenia na šetrenie sa očakáva úspora vo výške 1,3 miliardy eur. Znižovanie mzdových výdavkov sa bude týkať štátnej správy. Výnimkou budú učitelia, lekári a zdravotné sestry. Policajti a hasiči by sa mali vyhnúť prepúšťaniu. Obce a mestá prídu o zhruba 110 miliónov eur a samosprávne kraje o ďalších 20 miliónov eur zo svojich podielových daní. Napriek tomu budú mať obce podľa Kamenického k dispozícii približne 2,2 miliardy eur a župy 1,2 miliardy eur.
Sociálne štandardy by sa nemali výrazne znížiť. Vlaky a obedy zadarmo zostanú zachované, rovnako aj znížené sadzby DPH na vybrané tovary, druhý dôchodkový pilier aj trináste dôchodky, ktoré však v rokoch 2026 až 2028 budú zmrazené na úrovni 667,3 eura. Zároveň sa upravia podmienky vyplácania dávok v nezamestnanosti, to znamená, že plná 50-percentná dávka sa bude vyplácať prvé tri mesiace, následne bude postupne klesať na 40, 30 a 20 percent do šiestich mesiacov. Zamestnávatelia budú platiť zamestnancom PN dlhšie, namiesto 10 dní to bude 14 dní.
Popri existujúcich sadzbách dane z príjmu fyzických osôb (19 a 25 percent) pribudne 30 percent sadzba pre ročný príjem nad 60-tisíc eur a 35 percent sadzba pre príjem nad 75-tisíc eur. Ústavní činitelia a poslanci budú platiť o 10 percentuálnych bodov viac. Kabinet chce vďaka tomu získať 206 miliónov eur.
Prečítajte si tiež: Zmeny v zákone o treťom pilieri pre invalidných dôchodcov
Nové 4 pásma zdanenia sa tiež použijú pri príjmoch zo zamestnania, z prenájmu nehnuteľnosti, z použitia umeleckého diela a umeleckého výkonu či z ostatných príjmov.
Pre podnikateľov - fyzické osoby (napr. živnostníkov) ostáva zachovaná znížená sadzba dane v prípade, ak ich zdaniteľné príjmy nepresiahnu 100 000 eur - vtedy sa celý základ dane zdaní sadzbou 15 %. Ak ale príjmy prevýšia túto hranicu, namiesto aktuálnych sadzieb (19 % a 25 %) budú použité pri zvyšujúcom sa základe dane aj dve nové (30 % a 35 %).
Dochádza taktiež k úprave nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (NČZD), ktorá sa začne krátiť pri nižšom základe dane a sprísni sa aj vzorec výpočtu nezdaniteľnej časti na manželku (manžela) daňovníka. Prvýkrát sa tieto zmeny uplatnia za zdaňovacie obdobie 2026. Za zdaňovacie obdobie 2025 sa uplatnia ešte tohtoročné pravidlá.
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) si priplatia za minimálne sociálne odvody, ktoré budú o 20 percent vyššie, čo prinesie 102 miliónov eur. Odvodové prázdniny sa skracujú na šesť mesiacov. Štát by mal vďaka tomu získať 119 miliónov eur. Tiež sa zvyšujú zdravotné odvody, a to o 1 percento pre zamestnancov, samoplatiteľov aj SZČO. Kabinet si od toho sľubuje 358 miliónov eur.
Od nového roka bude pre živnostníkov a SZČO stanovený vyšší vymeriavací základ na výpočet minimálnych odvodov do Sociálnej poisťovne, a to 60 % (nie 50 %) z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Po novom sa tak sociálne odvody v roku 2026 týmto osobám zvýšia na sumu 303,11 eura (pôvodne, ak by zostal zachovaný 50 % vymeriavací základ, by platili 252,59 eura).
Prečítajte si tiež: Tretí sektor v náhradnej rodinnej starostlivosti
Jedným z opatrení, ktoré majú živnostníkov aj odradiť, je skrátenie odvodových prázdnin. To znamená, že po novom im vznikne povinnosť platiť si sociálne poistenie už od 1. šiesteho kalendárneho mesiaca po vzniku oprávnenia na podnikanie, a to najmenej 131,34 eura mesačne (v roku 2026). „Povinnosť platiť poistné vznikne SZČO už od 1. dňa vzniku oprávnenia,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Novela zákona zavádza novú výšku povinných odvodov z „osobitného“ vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Tá sa bude týkať nielen začínajúcich SZČO po skončení skrátených odvodových prázdnin, ale aj existujúcich SZČO, ktoré doteraz neboli povinne sociálne poistené, pretože ich príjmy podľa daňového priznania nepresiahli hranicu určenú v zákone (pre rok 2025 ide o sumu 9 144 eur). Ide predovšetkým o živnostníkov, ktorí si privyrábajú popri zamestnaní, popri dôchodku či na materskej.
Viac sa bude platiť aj do zdravotnej poisťovne. Sadzba odvodu pre fyzické osoby sa totiž zvyšuje o 1 percentuálny bod, pre zdravotne postihnuté osoby je to navýšenie o 0,5 percentuálneho bodu. Zvýšenie sadzby pre zamestnanca a zamestnávateľa, SZČO a samoplatiteľa z 14 % na 15 % už bolo v minulosti zavedené, a to s účinnosťou do konca roka 2027.
Okrem iného sa obmedzí odpočet DPH pri autách, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely na 50 percent, čo má priniesť 86 miliónov eur. Na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli, napríklad na sladkosti, džemy, zmrzlinu, sladené nealkoholické nápoje či čipsy a tyčinky bude platiť vyššia 23-percentná daň s očakávaným výnosom 91 miliónov eur. Základné suroviny ako cukor, soľ, detská výživa, 100-percentné džúsy či jogurty zostanú nezmenené. Zvýši sa daň z poistenia z 8 na 10 percent, čo by malo zasiahnuť neživotné poistenie a malo by to priniesť 36 miliónov eur.
Zásadná zmena čaká podnikateľov a firmy, ktoré si po 1. 2026 obstarajú nové vozidlo. Nebudú môcť odpočítať 100 % DPH ako doposiaľ, ale len 50 %. Obmedzenie sa bude vzťahovať aj na prevádzku, údržbu, servis, palivá, opravy a podobne. Firmy musia navyše počítať novou byrokraciou.
Prečítajte si tiež: Zamestnávateľ a dôchodkové sporenie
Od 1.1.2026 sa u vybraných potravín bude uplatňovať základná sadzba dane 23%. Ide o rôzne typy sladkostí, cukroviniek, koláčov, zmrzliny, džemov a slaných pochutín. Pôvodne sa na tieto tovary uplatňovala 19% sadzba dane.
V pláne je aj úprava dní pracovného pokoja. 17. november natrvalo nebude dňom pracovného pokoja, pričom na 6. január a 8. máj sa to bude vzťahovať iba v roku 2026. Tiež sa zruší aj zákaz predaja počas sviatkov. Od tohto rozhodnutia sa očakáva 230 miliónov eur.
Sviatky 15.9. a 8.5. nebudú v roku 2026 dňami pracovného pokoja. Zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov sa obmedzí len na vybrané sviatky: 1.1., Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, 24.12 po 12.00 hodine, 25.12 a 26.12.
Kamenický avizoval, že sadzby odvodov sa zvýšia pre online hry aj kamenné prevádzky hazardného priemyslu. Vláda chce zdaniť bankové poplatky za vklady kartou do hazardných hier, čo má priniesť 12 miliónov eur.
Online hry z 27% na 30% (už od 1.12.2025). Zmena v stanovení sumy odvodu, ktorý už nebude explicitne uvedený v zákone o hazardných hrách, ale jeho výšku ustanoví vláda SR nariadením od 1.1.2026.
Nové osobitné základné sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a pre niektoré krajiny alebo skupiny krajín.
Náhrady v práceneschopnosti budú zamestnávatelia preplácať namiesto pôvodných 10 dní, po novom 14 dní. Od 15. dňa začne dávku vyplácať Sociálna poisťovňa. Účinnosť opatrenia = od 1.4.2026.
Zvýšenie odvodu časti poistného z PZP za auto z 8% na 10%.
Zmeny vo výške úhrad vyplývajúcich z Banského zákona a zároveň pribudne nová úhrada za vydobyté primárne suroviny (štrkopiesky, piesky a stavebný kameň) vo výške 1,35 eura za tonu.
Konsolidačný balík vyvoláva medzi podnikateľmi a živnostníkmi veľkú neistotu a frustráciu. Mnohí z nich stoja pred rozhodnutím, či pokračovať v živnosti, prejsť na s.r.o., alebo ukončiť podnikanie úplne. Opozícia kritizuje vládu za to, že namiesto riešenia problémov Slovenska svojimi krokmi len prehlbuje hospodárske ťažkosti krajiny.
Člen finančného výboru NR SR Július Jakab (Slovensko - Za ľudí) označil ministrom Kamenickým predstavený návrh rozpočtu za „rozpočet bankrotu Slovenska“, pretože napriek sľubovanej konsolidácii a „ožobračovaniu ľudí“ neušetrí ani euro, ale naopak prehlbuje dlh verejných financií.
Podľa Jakaba vláda zároveň nafúkla štátny aparát, čím je dnes prevádzka štátu o 40 % drahšia ako v čase, keď vládu preberali.