Tri gaštanové kone Margity Figuli: Sociálny motív a ľúbostná dráma

Dielo Margity Figuli, poprednej predstaviteľky slovenského naturizmu, novela Tri gaštanové kone, predstavuje vrchol slovenskej medzivojnovej prózy. Na relatívne malom priestore otvára množstvo životných pohľadov, ktoré sa nesú v duchu lásky, života a prírody. Autorka prostredníctvom osudov hlavných postáv dáva príklad, ako žiť, konať a nekonať. Zamyslením sa nad týmito znakmi, ktoré nepochybne dokazujú príslušnosť autorky k naturizmu, je zrejmé, že téma lásky, života, prírody a etiky bude vždy aktuálna, pretože sú neoddeliteľnou a prirodzenou súčasťou ľudského života.

Naturizmus a lyrizovaná próza

Margita Figuli je predstaviteľkou slovenského naturizmu, literárneho smeru a skupiny, ktorá vznikla v 30. rokoch 20. storočia. Autori tohto smeru hľadali istotu v prírode a dedine, čo bolo podmienené dobovou situáciou - hospodárskou krízou, vojnou v Španielsku a narušenými vzťahmi medzi ľuďmi. Naturizmus sa rozvíjal aj počas 2. svetovej vojny a jeho základom bola severská, francúzska a švajčiarska literatúra.

Medzi znaky lyrizovanej prózy, ktorá je pre naturizmus typická, patrí:

• Konflikt je etický (boj dobra a zla).
• Krátke epické útvary, prevažne novely (rozprávky pre dospelých s baladickým tvarom, ale so šťastným koncom).
• Kontrast (človek a príroda) a symbióza.
• Príroda ako dejotvorný činiteľ (naturalizmus).
• Jazyk bohatý na umelecké prostriedky, lyrizácia jazyka (vnútorný monológ, prirovnania, metafory, folklórne prvky).
• Ťažiskom je umelecké rozprávanie a dôraz na motívy s lyrickým nábojom (láska, spomienky na domov, priateľstvo).
• Presun z opisovania udalostí na prežívanie udalostí.
• Vytváranie výnimočných postáv vo výnimočných situáciách.
• Hrdinovia sú vyčlenení z historického času a zaradení do prírodnobiologického času (začiatok aj koniec na jar).
• Využíva sa fantázia a rozprávkovosť.

Láska, etika a sociálne pozadie

Ústrednou myšlienkou novely Tri gaštanové kone je "násiliu možno vzdorovať dobrotou srdca". Autorka na veľkom epickom priestore rozvinula ľúbostnú drámu so sociálnym pozadím. V centre príbehu stoja dve kontrastné postavy: vnútorne čistá a citovo založená Magdaléna a jej nápadník Zápotočný, bezohľadný sebec a boháč.

V jadre novely je boj o určité poňatie lásky. Na jednej strane je to láska ako strhujúca sila, ako vášeň a náruživosť, ktorá vedie k zločinu. Na druhej strane je podávaná ako sila etická, sebaprekonávanie. Láska tvorí podklad príbehu, kde na jednej strane stojí náruživý Zápotočný a na druhej strane rozprávač príbehu, Peter. Celá kompozícia je založená na váhavosti a uvážlivosti hrdinu. Peter, ktorý kráča svojou vlastnou cestou, nachádza východisko aj v najťažších situáciách tak, že sa radí predovšetkým sám so sebou.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na jazdenie koní

Dej sa odohráva na Orave, nie je určený čas, ide o konflikt dobra a zla. Dobro predstavujú Peter a Magdaléna, zlo Jano Zápotočný a Maliarička (Magdalénina mama). Autorka uplatnila rozprávkové prvky, a to vidíme na scéne, keď Jano Zápotočný týra kone a jednému z nich vypaľuje meno tulák. Kôň sa vzoprie a došliape Jana Zápotočného. Kôň je vykonávateľom spravodlivosti, podobne ako je to v rozprávkach. Rozprávkový prvok sú aj tri gaštanové kone, ktoré podľa samotnej autorky symbolizujú silu, vášeň a čistotu.

Autorka tu zobrazila starý námet novým spôsobom - trojuholník lásky medzi Magdalénou, Petrom a Zápotočným. Vzťahy a konanie postáv sú na jednej strane ovplyvnené majetkom (Zápotočný, Magdalénina matka) a na druhej strane poznačené citmi, láskou a porozumením (Magdalénin otec, Magdaléna a Peter). Štýl je jednoduchý, rozprávačom je Peter. Rozprávanie je obohatené úvahami, podrobným opisom charakteru ľudí i opisom prostredia. V diele sa nachádzajú aj biblické motívy.

Postavy a ich charakteristiky

Magdaléna

Magdaléna je mladé dievča, ktorá sa s Petrom pozná už odmalička. Ich láska je veľmi veľká a verná. S Petrom si dali sľub - musí najprv postaviť dom a potom príde po ňu na troch gaštanových koňoch. Na naliehanie matky a pre zneužitie Janom Zápotočným sa za neho vydá. Jej život sa s týmto krutým a surovým mužom stáva pre ňu ťažký. Jano ju psychicky aj fyzicky týra. Aj keď nemá šťastný život, nikomu sa nesťažuje, chodí ako bez duše.

Magdaléna je v knihe vykreslená tak, ako ju vidí zaľúbený Peter (subjektívne): stelesnenie čistoty, mravnosti, krásy, dobra, pokory a kresťanskej lásky. "Krásna, nežná, dobrá", "žena veľkej a silnej viery", má dlhé svetlé vlasy a podmaňujúce oči, je veselá, statočná, nevinná, trpezlivá. Po svadbe so Zápotočným sa zmenila: bola mlčanlivá, nikomu sa nepožalovala, trpela v tichosti.

Napokon sa jej život zmení, keď sa vydá za Petra.

Prečítajte si tiež: Veterinárna škola Nitra

Peter

Peter je zaľúbený do Magdalény. Nazývajú ho tulák, popolvár. Po sľube, ktorý si dali s Magdalénou, odišiel do rodného kraja a hneď začal stavať dom, ktorý Magdaléne sľúbil. Hoci sa vyskytli nejaké prekážky, všetko prekonal (minul všetky peniaze, tak si našiel nové zamestnanie - začal skupovať kone, so stavbou mu chodili pomáhať aj miestni obyvatelia). Dvakrát zachráni Magdalénu pred kopytami koňa. Veľmi trpí, keď sa dozvie po príchode, že je vydatá za Zápotočného. Sen o tom, ako žijú s Magdalénou spolu v ich vlastnom dome s deťmi, sa mu nakoniec splní.

Peter je skutočným novodobým rozprávkovým hrdinom, ktorý bojuje proti zlu a poráža ho, aby vyslobodil svoju milovanú zo zajatia nešťastného života. Nemá žiadne magické predmety, ale svedomie, ktoré mu vždy ukazuje správnu cestu, a svojho gaštanového koňa namiesto zázračného tátoša, ktorý mu je oporou a priateľom v najťažších chvíľach.

Okrem vonkajšieho konfliktu medzi Petrom a Janom Zápotočným rieši Peter sám v sebe mravné otázky, je vystavený pokušeniam, no nepodľahne ani jednému. Na konci si odnáša svoju vyvolenú do domu na vernom gaštanovom koni.

Jano Zápotočný

Zápotočný je najbohatší muž v kraji, má záujem o Magdalénu. Je veľmi krutý, Magdaléne je neverný, po čase začal piť, veľmi žiarlil na Petra, preto aj gaštanovému koňovi vypaľoval meno „tulák“. Jeho žiarlivosť ho priviedla až k takému hroznému činu, ako je pokus o vraždu (chcel zabiť Petra). Bol krutý nielen voči koňom, ktoré týral, ale aj voči Magdaléne. Umiera pod kopytami jedného z gaštanových koňov, ktorému vypaľoval meno „tulák“.

Jano Zápotočný bol protikladom Petra, predstavuje opačný svet: je zlý, chamtivý, chlipný a žiarlivý, bohatý a namyslený, bezcitný, surový, nečestný, krutý, podozrievavý, prefíkaný, násilník a neskôr aj pijan.

Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre zdravé konské hrivy a chvosty

Maliarička

Maliarička je záporná postava, Magdalénina matka, tvrdá, panovačná, lakomá, ženie sa za bohatstvom, peniaze má radšej ako vlastnú dcéru a jej šťastie.

Dej a kompozícia

Peter sa chystá požiadať Magdalénu o ruku. Po ceste stretol Zápotočného a Greguša, ako pašovali kone z Poľska. Zápotočný mal rovnaký zámer ako Peter, no oveľa väčšie vyhliadky na úspech, pretože bol najbohatším gazdom v dedine. Všetci traja majú takmer rovnaké gaštanové kone.

Peter sa tajne stretne s Magdalénou a dohodnú si stretnutie, ale prekazí to nehoda. Peter našťastie príde včas a zachráni ju spod kopýt koňa. Magdalénu zasnúbia so Zápotočným a sklamaný Peter chce odísť, no dá sa prehovoriť, aby zostal ešte na pálenie svätojánskych ohňov. Stretne sa s Magdalénou a sľúbia si vernosť, až kým sa Peter nevráti na troch gaštanových koňoch a neprivedie ju do domu, ktorý postaví na mieste svojho rodičovského. Zápotočný si však vypočul ich rozhovor a keď Peter odíde, Magdalénu znásilní a prinúti ju vydať sa zaňho. V manželstve sú obaja nešťastní, Magdaléna kvôli Zápotočného týraniu koňov potratí dieťa v šiestom mesiaci.

Peter horko-ťažko splnil svoj sľub, vzdal sa túlania po svete a o rok a pol prichádza po Magdalénu. Cestou sa však dozvie o tom, čo sa stalo, napriek tomu sa však nevzdáva zámeru ísť do Leštín. Znova zachránil Magdaléne život, keď ju ohrozoval kôň, ktorého týral Zápotočný. Jano ho chcel zabiť, no nepodarilo sa mu to.

Magdaléna ťažko ochorela. Petrovi sa k jej smrteľnej posteli podarilo dostať iba za pomoci farára, ktorý mu radil zmieriť sa so Zápotočným a vzdať sa Magdalény. Peter bol rozhodnutý obetovať sa, no situácia sa vyvinula inak: Zápotočný vypálil na telo jedného z troch gaštanových koní slovo „TULÁK", kruto ho oslepil a splašený kôň ho zabil. Magdaléna sa pomaly spamätáva z otupenia a utrpenia v manželstve a začína veriť, že znova môže byť šťastná.

Symbolika a umelecké prostriedky

V diele sa nachádzajú rôzne umelecké prostriedky, ako príslovia, porekadlá a metafory. Napríklad: "meno ma preniklo ako klinec", "ako oblúk rúk črtal sa nad parami vody železný oblúk mosta", "nebo sa podlievalo krvou", "plamene vyrástli do zlatého stĺpca", "rosa podobná sklenenému hrachu". Dielo je taktiež popretkávané lyrickými obrazmi, najlepšie to môžeme vidieť pri pálení svätojánskych ohňov.

Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci. Symbolizujú čistotu, dobro a silu. Scény utrpenia nevinného koňa, mučeného krutým a žiarlivým Zápotočným, patria k emocionálne najsilnejším častiam novely. Kone v podaní Margity Figuli hrajú úlohu prírody, prirodzenosti života: sú mierou, podľa ktorej sa rozpoznáva hodnota človeka. Majú symboliku smrti, pomsty a spravodlivosti, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie.

V diele sa nachádzajú tri motívy: náboženský, realistický a rozprávkový. Rozprávkový motív sa prejavuje prirovnávaním Petra k rozprávkovému Popolvárovi a jeho koňa k tátošovi, magickým číslom 3 (tri kone, tri záchrany Magdalény), víťazstvom dobra nad zlom a prítomnosťou zvieraťa - koňa, ktorá rieši problémy namiesto ľudí.

tags: #tri #gaštanové #kone #sociálny #motív