Starostlivosť o konské hrivy a chvosty: Komplexný sprievodca

Hriva a chvost sú dôležitou súčasťou vzhľadu koňa a pri správnej starostlivosti môžu byť husté, lesklé a ľahko upraviteľné. Pravidelná starostlivosť o hrivu a chvost koňa je dôležitá nielen z estetického hľadiska, ale aj pre celkové zdravie a pohodu zvieraťa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na starostlivosť o konskú hrivu a chvost, od každodenného čistenia až po špeciálne úpravy.

Denná starostlivosť: Základ zdravia a krásy

Denné čistenie koňa je dôležité nielen preto, že kôň vyzerá lepšie, ale tiež pre zdravú kožu, ktorá je nevyhnutná na reguláciu telesnej teploty. Pri dennom čistení sa srsť koňa zbavuje špiny, rôznych nečistôt a prachu. Hrivu a chvost je potrebné dôkladne prečesať. Čistenie je zároveň aj dôležitou masážou, ktorá uvoľňuje svaly koňa a podporuje prekrvenie celého tela. Dávajte pri čistení pozor na poranenia, kožné choroby alebo na nezvyčajne teplé či naliate miesta.

Potrebné pomôcky:

  • Žbilko (najlepšie gumené alebo plastové)
  • Ryžák
  • Hrubá kefa
  • Mäkká kefa
  • Háčik na kopytá

Postup čistenia:

  1. Príprava: Uviažte koňa, pokiaľ možno vonku, aby ste ani vy, ani on nevdychovali prach. Okrem toho sa vykefovaný prach nebude znášať znovu na telo koňa!
  2. Kopytá: Najskôr je potrebné vyškrabať kopytá. Odstráňte najhrubšiu špinu a potom vyškrabte strelkové ryhy. Odstráňte kamienky, ktoré sa v kopyte zasekli a pozrite sa, či z rohoviny netrčí tŕň alebo klinec. Preskúšajte, či podkova stále správne sedí. Postavte sa po strane vedľa koňa a zíďte mu rukou pomaly po prednej alebo zadnej nohe dole. Uchopte spěnkový kĺb, ťahajte ho hore a povedzte: "Nohu!" Keď kôň nereaguje, môžete sa mu tiež telom oprieť o rameno alebo bok, aby musel presunúť váhu na druhú nohu. Pri zdvíhaní neťahajte koňovi nohu do strany!
  3. Žbilkovanie: Teraz prechádzajte žbilkom po krku, bokoch, chrbte a stehnách koňa. Na bruchu musíte byť opatrní. Niektoré kone sú na týchto miestach dosť citliví. Potom je tu vhodné využiť plastikové žbilko. Masírujte kožu krúživými pohybmi. Touto masážou sa srsť postaví a prach a špina sa z nej dajú lepšie vykefovať. Žbilko pravidelne vyklepávajte na zem. Gumové žbilko použijeme k česaniu tvárových partií. Koňa odviažeme a jednou rukou ho držíme na ohlávke, zatiaľ čo druhou rukou jemne češeme srsť. U kľudných koní je možno dať dole ohlávku a dôkladne vyčistiť aj oblasti pod remeňmi.
  4. Ryžákovanie: Potom vykefujte ryžákom obzvlášť tvrdú špinu, kefujte tiež proti srsti. Na hlave, za ušami a na nohách musíte byť obzvlášť opatrní. Nezabudnite koňa vykefovať aj pod hrivou, na bruchu, na prsiach, v ohybe pod spěnkami, na lakťoch a slabinách. Musíte však byť opatrní, mnohé kone sú citlivé a nemajú čistenie radi.
  5. Kefovanie: Na ďalšie čistenie vezmite, pokiaľ stojíte na pravej strane koňa žbilko do ľavej a kefu do pravej ruky (na ľavej strane presne naopak). Začnite hore pri krku. Čistite koňa dlhými ťahmi kefou a nakoniec otrite kefu o žbilko, aby bola zase čistá. Tak postupne vykefujte koňa na celom tele. Srsť musí byť úplne hladká a lesklá.
  6. Hriva a chvost: Hrivu kefujte ryžákom alebo plastovým žbilkom. Hrivu vždy sčešeme na jednu stranu krku koňa. Pri česaní zľahka hrivu vytrháme, čo však nepredstavuje problém - horšie je to s konským chvostom. Chvost musíte prečesať po častiach. Pokiaľ sú v chvoste uzlíky, opatrne ich rukou rozpleťte. Ideálne je v rámci každodennej starostlivosti chvost zľahka prečesať prstami rúk a odstrániť prípadné chuchvalce či seno. Ak je však chvost strapatý, na jeho uhladenie použijeme mäkkú kefu, ktorou starostlivosť o chvost zároveň ukončíme. Dávame pozor, aby sme pri tom zbytočne nevytrhávali chvost. K tomuto účelu sa nehodí príliš mäkké ani tvrdé kefy. Pri kefovaní držíme jednou rukou chvost. Kefujeme ho krátkymi pohybmi, úsek po úseku. Začíname vždy u koreňa chvostu
  7. Dokončenie: Teraz je kôň kompletne vyčištený a môžete ho osedlať. Kefy aj žbilká pred uprataním dobre očistite. Nezabudnite, že po jazdení musíte koňa ešte raz vyčistiť.

Špeciálna starostlivosť: Kúpanie, strihanie a úprava

Kúpanie koní

Rovnako ako ľudia, aj konská pokožka občas potrebuje poriadnu dávku očisty. Všetky konské kúpele však praktizujte výhradne za teplého počasia! Pripravte si vedro s vodou (prípadne šampónom) a dve hubky. Po letnom jazdení môžete koňom dopriať aj priamy prúd vody mierený najmä na kopytá a nohy. Ak si trúfnete, môžete skúsiť koňa namočiť celého, okrem hlavy. Plavenie pomáha k čistote kože koňa.

  • Voda: 15° C
  • Nikdy sa nesmú plaviť hneď po kŕmení alebo silnom prehriatí, mohlo by nastať schvátenie kopýt.
  • Pobyt koní vo vode by mal trvať 5 - 10 minút.
  • Bez postrojov a sedla.
  • Neplavia sa kojící a žrebné kobyly.

Strihanie koní

Strihanie koňa je vhodné najmä pre kone, ktoré sa v zime intenzívne potia. Ostrihaný kôň by mal mať v chladnom počasí deku, aby sa nenachladil. Existuje niekoľko typov strihania:

  • Čiastočný strih: Minimálny strih. Srsť sa odstraňuje len na hrudníku, bruchu, hornej časti nôh, pleciach a stehnách. Nadmerné potenie sa obmedzí a tepelná funkcia srsti zostáva.
  • Čabrakový strih: Znižuje tepelnú funkciu srsti. Srsť zostáva na nohách a na chrbte v tvare pokrývky.
  • Lovecký strih: Celé telo je ostrihané okrem nôh (chráni tak nohy pred poškrabaním a poranením). Niekedy sa necháva aj plocha v tvare sedla.

Úprava hrivy a chvosta

  • Hriva a štica: Pretrhávame ich špeciálnym hrebienkom. Hriva rastúca v miestach, kde leží nátylník uzdečky, sa väčšinou strihá nakrátko. Správná dĺžka: asi na jednu šírku dlane. Česaním urovnáme jednotlivé vlasy. Používame navlhčenú kefu, z ktorej sme odstránili prebytočnú vodu. Očistu zahájime na hrebeni hrivy, a to vždy u korienkovJednotlivé vlasy češeme smerom dole.
  • Chvost: Čas od času sa zastrihne spodok, keď je chvost príliš dlhý. Podobne ako hrivu češeme aj chvost koňa. Používame k tomu kefu, ktorú môžeme navlhčiť. Zvýšenú pozornosť venujeme krátkym vlasom, ktoré sa obvykle vlnia. Vyčesaný chvost opatríme bandážou, aby se znovu neumazal.

Starostlivosť o kopytá

Starostlivosť o kopytá je neoddeliteľnou súčasťou celkovej starostlivosti o koňa.

Prečítajte si tiež: Veterinárna škola Nitra

  • Po uschnutí sa potrie stena, chodidlo a rohová strelka nesoleným tukom alebo vazelínou, aby sa zabránilo unikaniu vlhkosti z kopyta a prílišnom vyschnutí kopytného rohu.
  • Kontrola kopyta: každých 4 - 6 týždňov.
  • ČISTENIE KOPÝT OLEJOM: Týmto spôsobom môžeme ošetriť len dokonale čisté a suché kopytá. A potom je účelné ich ešte pred natrením dôkladně utrieť utierkou. Nikdy nepožívame olej na zašpinené kopyté, pretože nečistotu tým neodstránime, ale len rozmažeme. Olejom natierame celé kopyto smerom od pätky ku korunke. Nanášame len slabú vrstvu oleja a poriadne j rozotrieme. Týmto spôsobom môžeme ošetriť aj nášlapovú časť kopyta, pretože tým na čas obmedzíme nalepovanie blata či podstielky.

Užitočné tipy a triky

  • Citlivé kone: Mnohé kone sú šteklivé a nemajú radi čistenie. Používajte miesto železného žbilka žbilko z gumy alebo plastu, sú podstatne mäkšie. Musíte byť opatrní hlavne na bruchu koňa mnohí štvornohí kamaráti dávajú zreteľne najavo, že si neprajú, aby ich na týchto miestach niekto čistil…
  • Čistenie vytvára dôveru: Čistenie by ste nemali brať ako niečo obťažujúce Naopak je to dobrá príležitosť, ako si vybudovať úzky vzťah s koňom. Väčšine koňom sa páči, keď ich starostlivo čistíte. Zároveň tak budete svojho koňa stále lepšie poznávať a skoro budete vedieť, čo má rád a čo nie.Intenzívna starostlivosť o koňa vytvára a neustále posiňuje dôveru medzi koňom a jazdcom.
  • Odstraňovanie blata: Začíname vždy končatinami. Koni zdvihneme nohu a smerom od pätky dopredu zbavíme kopyto podstielky alebo bahna. Nezabúdame ani na zárez v podkove. Zaschnuté nečistoty(blato) odstránime najlepšie žbilkom alebo kefou. S kefou pracujeme v priamych liniách, vždy v smere srsti. Žbilko je skôr tvrdšie(hrubšie), a preto ním nečistíme citlivé partie (napr. na bruchu), alebo miesta menej ochlpené.
  • Použitie kefy: Po odstránení hrubých nečistôt môžeme navlhčenou kefou navlečenou na ruke, dokončiť očistu srsti a kože koňa. Začneme na krku. S kefou vykonávame pohyby vždy v smere srsti. Na kefu je treba pritlačiť, aby štetimy prenikly až na kožu koňa. je to súčastne forma nenásilnej masáže. Obdobným spôsobom kefujeme aj ostatné partie tela. Postupujeme vždy od hlavy smerom k chvostu. Pri čištení citlivých miest(napr. vnútorná horná časť končatín alebo krajiny šourku) si radšej pristúpime k zvieraťu bokom a dávame pozor, aby nás kôň nekopol. Akonáhle dokončíme jednu stranu tela, prejdeme pracovať na druhú. Túto očistu prevádzame ohladuplne, ale energicky.
  • Odstraňovanie zmotkov: Prstami pozorne rozpletieme všetky zmotky.
  • Čistenie očí, nozdier a podocasia: Oči - Huba, ktorú používame musí byť vlhká, ale nie mokrá, aby vytekajúca voda neprenikla koni do očí. Nikdy nevytierame vnútornú stranu viečok. Najväčšiu pozornosť venujeme kútiku oka, ktoré býva najviac znečištené. Nozdry - Hubou nejprv očistíme pysky, potom nozdry a nakoniec aj nos. Dôkladne pri tom otreme všetky nečistoty. Podocasie - K tomuto účelu použijeme inú hubu, ktorou šetrne očistíme ritný otvor a celú partiu pod ocasom koňa.
  • Používanie stajňovej utierky: K lešteniu srsti: Slabo navlhčenú stajňovú utierku stočíme do plochého, mierne zahnutého tvaru. Vytieraním celého tela v smere rastu srsti odstránime poslednú nečistoty a súčasne docielime požadovaného lesku.
  • ÚDRŽBA KEFY: Kefu čistíme kovovým žbilkom. Po štyroch alebo piatich prečesaniach srsti prejdeme kefou po kovových lištách žbilka. Rohom žbilka opakovane ťukneme o zem, aby vypadly nečistoty zachytené medzi lištami.( žbilka sa vyrábajú i z dreva a plastu, kovové však majú najväčšiu trvanlivosť)

Výber podstielky

Výber správnej podstielky je dôležitý pre pohodlie a zdravie koňa.

  • PILINY: V súčasnosti sa používajú dosť často ako podstieľka. Sú suché a čisté, a preto nevadí ani koňom trpiacim respiračnými problémami. Dobre sa tiež vymetajú. Problematické je ich likvidácia, pretože hnijú len veľmi pomaly.
  • SLAMA: Slama je tradičnou a lacnou podstieľkou. Neraz je však aj zdrojom dýchacích problémov koní, pretože často obsahuje značné množstvo plesňových spor. Ovsená slama, dobre zachycuje vlhkosť, podstieľka z jačmennej slamy má nápadné žlté sfarbenie, podstieľka z pšeničnej slamy je výborná. Najpoužívanejšia je jačmenná slama. Dobre ju nahradí kvalitná pšeničná slama s dlhými steblami. Menej často používame ovsenú slamu, ktorá je pomerne hrubá a pichlavá.
  • NOVINOVÝ PAPÍR: Na prúžky rozstrihaný odpadný papier môžeme kúpiť veľmi lacno. Má obdobné vlastnosti ako slama, je výhodné ho používať ako podstieľku pre zvieratá s alergiou na slamu. Po znečištení močou sa v ňom rýchlo množia plesne! Tiež u tejto podstieľky je problém s likvidáciou.
  • KONOPNÁ DRŤ: V zahraničí je to dosť častý spôsob podstielania koní. Drť je pripravená zo stoniek nenarkotického konope. Má vysokú absorpčnú schopnosť. Môže byť používaná v kombinácii s pilinami. Vyvezená znečištená podstielka ľahko a rýchlo zahníva.

Starostlivosť o žriebä od narodenia do 6 mesiacov

Od okamžiku, keď sa žriebe narodí má len jednu potrebu-prežiť. Na rozdiel od detí či šteniat alebo mačiat, ktoré sa dostanú k strukom bez toho aby museli vstať, musia sa kone a poníky po pôrode postaviť, aby sa dostali k svojmu prvému mlieku-kolostru alebo aj mlezivu. Je úžasné pozorovať ako žriebä na rozdiel od iných mláďať, ktoré môže matka odniesť mimo nebezpečia na svojich predlhých nohách s matkou drží krok už od prvého dňa narodenia. Žriebätá sa rodia s končatinami dosahujúcimi dĺžku dvoch tretín dĺžky končatín dospelého koňa, a tento prírodný fenomén je jeden z hlavných faktorov, ktoré divokému koňovi umožňujú tak dobre odolávať prirodzeným prenasledovateľom. Do šiestich mesiacov(niekedy aj o niečo dlhšie) bude žriebä tráviť čas len saním materského mlieka, spaním a rastom, to všetko pod dohľadom kobyly-jeho matky. Okrem dennej manipulácie by sme od tak mladého zvieraťa nemali nič očakávať. Rýchlosť jeho rastu je tak vysoká, že žriebä dosiahne takmer polovicu dospelej výšky do siedmich mesiacov. Jeho požiadavky na bielkoviny od dvoch týždňov do desiatich mesiacov sú až 20% jeho diéty v zrovnaní v 12% u dospelého koňa. Požiadavky mladého koňa na vlákninu sú však malé-okolo 6% v zrovnaní s 25% u dospelého zvieraťa. Behom prvých niekoľko dní by sa mali kobyla aj žriebä ponechať v kľude a oddelene od ostatných zvierat aby sa medzi nimi vytvorilo puto a aby žriebä zosilnelo. Žriebä má len tie protilátky, ktoré získalo prirodzeným spôsobom od kobyly a trvá niekoľko ďalších mesiacov než si vybuduje vlastnú obranischopnosť. Divoké žriebätá sú voči chorobám náchylné a mnoho ich dôsledkami hynú. Je šťastie,že môžeme domáce zvieratá vykcinovať proti chorobám ako je tetanus a chrípka koní. Je tiež dôležité začať žriebä odčervovať už od jedného mesiaca, pretože žriebätá sú citlivé na parazitárne nákazy, ktoré sa prenášajú materským mliekom a pastvou.

Spánok koní

Kone potrebujú spánok rovnako ako ľudia, ale nie v rovnakom rozsahu. Každých 24 hodin prespí asi 4 hodiny, a to asi v polhodinových úsekoch. Jedna z príčin je opäť potrebná ochrana pred predátormi pretrvávajúca aj u domácich koní. Kone nespia len v noci, ale čiastočne aj vo dne, pokiaľ je to možné. Okrem driemania má spánok dve základné fázy, SWS (short wave sleep = nízko frekvenčný spánok ) a REM (rapid eye movements = rýchle pohyby očí ). Pri plytkom spánku majú elektrické impulzy v mozgu krátku vlnovú dĺžku (SWS). Mozog je úplne neaktívny, ale spánok je pomerne ľahký a kôň sa často zobudí. Hlboký spánok je sprevádzaný dlhšími vlnovými impulzami. V tomto spánku je mozog aktívny, ale telo upadá do stavu takmer nehybnosti, takže sa ku koni možno ľahko priblížiť, ale je ťažké ho zobudiť. Pretože sa v priebehu tejto etapy spánku pohybujú oči pod zavrenými viečkami rýchlo zo strany na stranu, je označovaný ako spánok REM. Pretože v priebehu tohoto spánku klesá na minimum svalové napätie, leží kôň úplne uvolnene natiahnutý na boku, zatiaľčo pri SWS fáze spí obvykle v polohe na hrudi. Je pravdepodobné, že kone podobne ako ľudia majú v priebehu REM spánku sny. V prírode je poloha na boku veľmi nebezpečná, pretože koni trvá niekoľko životne dôležitých sekúnd kým vstane a je schopný behať. Pre kone je omnoho bezpečnejšie, keď leží na hrudi s nohami pod telom, pretože tak môže vstať omnoho rýchlejšie. Z chovateľského hladiska je dôležité poskytnúť koni dostatočne veľké stojisko, aby si mohol ľahnúť na bok a dopriať si hlboký a nevyhnutný REM spánok, a zaistiť čistú, mäkkú podstielku, aby sa nezdráhal si ľahnúť. Kone chované v zime na vlhkom podklade môžu získať odpor k častému ulahnutiu na bok, a nakoniec k spánku vôbec. Ďalšie bezpečnostné opatrenie prírody je, že kone môžu spať v stoji. Ak už sú na nohách (v tejto polohe môžu podriemávať alebo spať plytkým spánkom SWS), dokážu prejsť v priebehu niekoľkých sekúnd po vyrušení do cvalu. V lakťových alebo kolenných kĺboch je zvláštne „zámkovité“ usporiadanie kostí a šľách, ktoré umožňuje koňom stáť na napjatých nohách. Môže pritom vždy odľahčiť jednu zadnú nohu (s ohnutými kĺbmi a prehnutým krížom), a aj tak nespadne, na predných nohách to však nejde. Ak je kôň vyplašený, zdvihne prudko hlavu, čím prenesie váhu dozadu a je pripravený sa odraziť pri úteku do bezpečia.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

tags: #starostlivosť #o #konské #hrivy #a #chvost

Ďalšie články