
V súčasnej ekonomickej situácii, kedy sa podnikatelia stretávajú s problémami pri plnení svojich záväzkov, je dôležité venovať zvýšenú pozornosť starostlivosti o pohľadávky a ich včasnému vymáhaniu. Článok sa zaoberá problematikou trov exekúcie ako pohľadávky v konkurznom konaní, a to z pohľadu daňovej uznateľnosti, prevencie vzniku nedobytných pohľadávok a samotného procesu vymáhania.
Starostlivosť o pohľadávky a ich úhradu je pre podnikateľa rovnako dôležitá ako získavanie zákaziek. Úspešný obchod je zavŕšený až po úhrade pohľadávky.
Základom úspešného obchodu je prevencia pred uzavretím obchodu s rizikovým partnerom. Pri vstupe do obchodného vzťahu s novým partnerom by mal podnikateľ overiť jeho údaje v obchodnom alebo živnostenskom registri. Vhodná je aj priebežná kontrola aktuálnosti údajov, ako zmena konateľov, spôsobu ich konania alebo sídla. V prípade pochybností o solventnosti partnera je vhodné nahliadnuť do zbierky listín vedených obchodným registrom.
Dôležité je dodržiavanie základných pravidiel uzatvárania zmluvných vzťahov. Aj keď nie každá zmluva musí byť písomná, odporúča sa uzatvoriť aspoň rámcovú zmluvu, kde si partneri dohodnú základné princípy spolupráce, vrátane sankcií za neplnenie.
Po neuhradení pohľadávky v lehote splatnosti by mal dodávateľ upozorniť partnera na uplynutie lehoty. Ak dlžník ani po upomienke nezaplatí, je potrebné problém riešiť. Ak je dlžník ochotný záväzok reálne riešiť, je vhodné požadovať písomné uznanie záväzku, najlepšie formou notárskej zápisnice. Táto slúži ako exekučný titul na priame vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora bez nutnosti súdneho konania. Alternatívou je písomné uznanie záväzku s úradne overeným podpisom.
Prečítajte si tiež: Rozhodnutie súdu: protinávrh zamietnutý
Ak medzi obchodnými partnermi nedôjde k dohode, veriteľ zvyčajne pristúpi k súdnemu riešeniu pohľadávky. Občiansky súdny poriadok (OSP) obsahuje viaceré formy tzv. zmierovacích konaní, ako napr. platobný rozkaz, európsky platobný rozkaz a rozkaz na plnenie.
Platobný rozkaz je určený na vymáhanie peňažnej pohľadávky. Ak navrhovateľ predloží správne vyplnený formulár, zaplatí súdny poplatok a budú splnené zákonné podmienky, súd ho vydá už do 10 dní. Platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, ak sa ho podarí dlžníkovi doručiť a ten voči nemu nepodá odpor s odôvodnením.
Táto právna úprava umožňuje súdu vydať rozkaz na plnenie, ktorý smeruje nielen voči splneniu „peňažnej“ povinnosti, ale všeobecne voči povinnosti určitého plnenia (napr. vydať určitú vec, dodať alebo vykonať pre navrhovateľa určité dielo, uložiť povinnosť uzavrieť zmluvu a pod.). Súd musí na jeho vydanie mať k dispozícii dostatočný základ, z ktorého by pri posúdení dôvodnosti nároku vychádzal.
Európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu - nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1896/2006. Európsky platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak sa európsky platobný rozkaz doručuje zástupcovi odporcu. Európsky platobný rozkaz sa doručuje do cudziny.
V prípade vyhlásenia konkurzu, resp. povolenia reštrukturalizácie na dlžníka si veriteľ musí uplatniť svoju pohľadávku v stanovenej lehote prihláškou u určeného správcu a na súde (do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, resp. do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie musí byť prihláška doručená správcovi a súdu). Prihlášku musí podať aj v tom prípade, ak si vymáha svoj nárok v súdnom konaní, alebo aj v prípade, že súd vydal rozhodnutie, v ktorom nárok veriteľa potvrdil. Preto je nevyhnutné počas celej doby existencie a vymáhania pohľadávky sledovať, či nebol na dlžníka vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia.
Prečítajte si tiež: Trosky konania a premlčacia doba
Pri inventarizácii majetku a záväzkov sa posudzuje, či reálna hodnota pohľadávok je rovnaká ako nominálna hodnota. Pohľadávky sa členia na pohľadávky do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti. Predmetom analýzy sú najmä pohľadávky po lehote splatnosti, u ktorých môže byť ohrozená ich vymožiteľnosť.
Pojem zákonné opravné položky sa používa na opravné položky, ktoré sú tvorené v súlade s § 20 zákona o dani z príjmov (ZDP). Ostatné opravné položky sú tvorené v súlade s účtovnými predpismi na základe zásady opatrnosti a nie sú daňovo účinnými opravnými položkami. Daňovo uznané opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam a rizikovým pohľadávkam sa tvoria ako daňovo uznané opravné položky na základe § 20 ods. 14 ZDP.
Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 360 dní, do výdavkov sa zahrnie opravná položka do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo nesplatenej časti pohľadávky bez jej príslušenstva. Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 720 dní, do výdavkov sa zahrnie opravná položka do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo nesplatenej časti pohľadávky bez jej príslušenstva.
ZDP stanovuje ako ďalšiu z podmienok na uznanie vytvorenej opravnej položky k pohľadávke, že pohľadávka bola zahrnutá do príjmov. Daňovo uznanú opravnú položku je možné tvoriť len k pohľadávkam, ktoré boli účtované do výnosov daňovníka.
Odpis pohľadávky je jednostranným úkonom na strane veriteľa, ktorý odpíše pohľadávku pri trvalom upustení od jej vymáhania, z iného dôvodu, ako je úhrada alebo započítanie. Odpis pohľadávok tak nemožno stotožňovať so zánikom pohľadávky. Na ťarchu účtu 546 - Odpis pohľadávky účtuje odpis pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania, ako aj odpis pohľadávky podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR).
Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy vymáhania trov exekúcie
Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením, alebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. Daňovým výdavkom je aj výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka.
K trvalému odpisu pohľadávok sa veriteľ môže rozhodnúť, ak na to existuje dôvod. Daňovým výdavkom je aj odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 ZDP. Keďže tento odpis pohľadávky je viazaný na možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky k tejto pohľadávke, platia pre odpis pohľadávky rovnaké podmienky ako pre tvorbu opravnej položky. Daňovo účinne nemožno odpísať ani pohľadávky z titulu zmluvných sankcií.
Ak dlžník neplní povinnosť úhrady pohľadávky, ktorá mu vyplýva z vykonateľného rozhodnutia súdu, prípadne iného exekučného titulu, je veriteľ spravidla prinútený vymáhať pohľadávku prostredníctvom súdneho exekútora. Podstatou exekúcie je vymôcť plnenie povinnosti uloženej rozhodnutím, ak si ju dlžník neplní dobrovoľne.
Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdom na jej vykonanie. Návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať presnú identifikáciu oprávneného a povinného, presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku (dlžná suma, príslušenstvo, trovy predchádzajúceho konania atď.), prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva. Exekučným titulom je najmä rozhodnutie súdu (uznesenie, platobný rozkaz, rozsudok), notárska zápisnica, vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií.
Exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti, a odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Nič na tom nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu.
Novelou Exekučného poriadku sa má zaviesť (do § 203 ods. 2) možnosť, aby exekútor mohol požadovať preddavok na ďalšie trovy exekúcie.
Vychádzajúc z inštitútu § 19 ods. 2 písm. h) bod 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov odpis vo výške menovitej hodnoty pohľadávky v exekučnom konaní je výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť.
Na základe zákona č. 688/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2007 nastala významná zmena v inštitúte § 19 ods. 2 písm. h) bod 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Do 31. 12. 2006 bol odpis pohľadávky daňovým výdavkom, ak súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania a súčasne daňovník (veriteľ) podal návrh na zastavenie exekúcie. Od 1. januára 2007 sa nevyžaduje podmienka, že návrh na zastavenie exekúcie musí podať daňovník, t. j. oprávnený (veriteľ).
Zastavenie exekúcie je jedným zo spôsobov skončenia exekučného konania. Ide o jediný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia súdu. Súd exekúciu zastaví výslovne iba z dôvodov uvedených v § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Pokiaľ podá návrh na zastavenie exekúcie oprávnený, ide vždy o dôvod zastavenia podľa písm. c) tohto paragrafu. Súd vtedy nemusí skúmať, či sú súčasne splnené aj iné dôvody zastavenia exekúcie.
Daňový zákon v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. h) bod 4 požaduje, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania. V prípade, že súd rozhodol o zastavení exekúcie na návrh oprávneného, nie je ešte preukázateľné (ale ani vylúčené), či majetok dlžníka postačuje na krytie exekučného konania. Splnenie tejto podmienky musí daňovník vedieť preukázať, a to napr. stanoviskom exekútora, návrhom na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že majetok dlžníka nepostačuje ani na krytie trov exekučného konania a pod.