Trovy za súkromný znalecký posudok

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou trov konania, konkrétne trovami za súkromný znalecký posudok v civilnom sporovom konaní. Analyzuje právnu úpravu, judikatúru a odborné názory, aby poskytol komplexný pohľad na túto problematiku.

Rozhodovanie o trovách konania

Rozhodovanie o trovách konania v civilných sporoch má dve roviny:

1. Rovina rozhodovania o „nároku“ na náhradu trov konania: V tejto rovine súd v súlade s § 255 CSP zohľadňuje pomer úspechu jednotlivých účastníkov konania.
2. Rovina rozhodovania o konkrétnej „výške“ priznaného nároku: Tu sa posudzuje výška náhrady účelne vynaložených trov konania pre účely uplatnenia alebo bránenia svojho práva.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zdôrazňuje, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd okrem majetkových, sociálnych, osobných, zárobkových a iných pomerov všetkých strán sporu si všíma aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde.

Zásada úspechu vo veci a zavinenia

Náhrada trov sporového konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.

Aj nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby samo osebe je skutočnosťou zakladajúcou zavinenie sťažovateľa ako žalobcu za zastavenie konania, ktorá odôvodňuje aplikáciu prvej vety ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku o úhrade trov konania.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie súdu: protinávrh zamietnutý

Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje.

Trovy dôkazu a znalecké dokazovanie

Žiadny druh výdavku nie je a priori vylúčený z legálnej definície trov konania upravenej v ustanovením § 251 CSP. Pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok uvedených v citovanom ustanovení Civilného sporového poriadku (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky) je možné ich považovať za trovy konania.

Podľa § 253 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

Znalecké dokazovanie v civilnom sporovom konaní

Znalecké dokazovanie je jedným z dôkazných prostriedkov v civilnom sporovom konaní, ktoré slúži na zistenie a objasnenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.

Prečítajte si tiež: Trosky konania a premlčacia doba

Znalecký posudok

Úlohou znalca je zodpovedať položené otázky v písomnom znaleckom posudku. Znalecký posudok sa bude v zásade vždy vyhotovovať v písomnej forme okrem prípadu, ak by súd rozhodol inak, napr. ak by nariadil výsluch znalca na pojednávaní.

V zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku a znaleckú doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku.

Súčinnosť strán a tretích osôb

CSP upravuje aj súčinnosť strán a tretích osôb v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi, predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné.

Súkromný znalecký posudok

CSP spresňuje inštitút súkromného znaleckého posudku, ktorý definuje ako znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Súd hodnotí znalecký posudok „ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti.

Súkromný znalecký posudok môže podstatne ovplyvniť rýchlosť, efektívnosť a výsledok sporu. Ktorákoľvek zo strán súdneho sporu je oprávnená predložiť vlastný súkromný znalecký posudok. Strany si sami môžu vybrať znalca, ktorého poveria vypracovaním súkromného znaleckého posudku.

Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy vymáhania trov exekúcie

Súkromný znalecký posudok musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti a doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Zákon nevylučuje aby sa súkromný znalecký posudok vyhotovil i počas súdneho konania.

Hodnotenie súkromného znaleckého posudku súdom

Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany sporu. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť.

Súkromný znalecký posudok predložený počas konania môže súd odmietnuť z formálnych ako aj procesných dôvodov. Súd nesmie prihliadnuť len na záver súkromného znaleckého posudku ako jedného z vykonaných dôkazov. Musí ho ako každý iný dôkaz posúdiť z formálnej stránky a vyhodnoť ho v súhrne s ostatnými dôkazmi.

Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku, súd musí zisťovať, či posudok spĺňa všetky formálne náležitosti, či závery znalca sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu. Súd zisťuje či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu otázok, ktoré mu boli zadané, či prihliadol na všetky skutočnosti, s ktorými sa mal vysporiadať.

Sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie

Podkladom pre vypracovanie súkromného znaleckého posudku je zdravotná dokumentácia poškodeného a vyšetrenie poškodeného. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú znalcovi, ktorého požiadala o vypracovanie znaleckého posudku niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú v rozsahu nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku. O rozsahu údajov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku rozhoduje znalec. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie.

Aplikačná prax a relevantné rozhodnutia

V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, kedy súd neprizná sťažovateľovi náhradu výdavkov za znalecký posudok z dôvodu, že sťažovateľ nepreukázal, že si dal vypracovať znalecký posudok výlučne na účely tohto konkrétneho konania.

Ústavný súd však v tejto súvislosti uvádza, že zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

tags: #trovy #za #sukromny #znalecky #posudok