Tvorba a použitie sociálneho fondu: Komplexný prehľad

Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky podniku, ktorý umožňuje zabezpečenie rôznych plnení pre zamestnancov, predovšetkým sociálneho charakteru. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tvorbe, použití a zdaňovaní prostriedkov zo sociálneho fondu podľa platnej legislatívy.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Táto povinnosť platí bez ohľadu na to, či bol zamestnávateľ zriadený za účelom dosahovania zisku alebo nie. To znamená, že povinnosť sa vzťahuje aj na subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť, štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie, poisťovne, banky, občianske združenia, neziskové organizácie, politické strany, nadácie a obce.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu sa nevzťahuje na prípady, keď zamestnávateľ zamestnáva len osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z nasledujúcich zdrojov:

1. Povinný prídel: Vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, môže tvoriť povinný prídel až do výšky 1 %, len ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z týchto podmienok, tvorí povinný prídel vo výške 0,6 %. Ak ide o zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku (rozpočtová, príspevková organizácia), tento tvorí sociálny fond v rámci možnosti svojho rozpočtu.

   Prečítajte si tiež: Sociálny fond a jeho vplyv na zamestnancov

2. Ďalší prídel: Maximálne vo výške 0,5 % zo základu. Tento prídel sa tvorí dvomi spôsobmi:

   • Na základe dohody v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Tvorba ďalšieho prídelu dohodou v kolektívnej zmluve nie je podmienená adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve.
   • Vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, maximálne však do výšky 0,5 % zo základu. Ak sa v kolektívnej zmluve nedohodne použitie fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovenú podmienku (viď vyššie), nemajú na tento príspevok nárok.

3. Ďalšie zdroje: Dary, dotácie, príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu a prídel zo zisku po zdanení.

Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu

Základom pre výpočet prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

• Zamestnanci odmeňovaní podľa Zákonníka práce: Mzda (hrubá mzda) podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, ktorá zahŕňa peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu, a peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
• Zamestnanci odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. (pri výkone práce vo verejnom záujme): Plat vymedzený v § 4 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z., ktorý zahŕňa tarifný plat, osobný plat, príplatok za riadenie, príplatok za zastupovanie, osobný príplatok, platová kompenzácia za sťažený výkon práce, príplatok za prácu v krízovej oblasti, príplatok za zmennosť, príplatok za výkon špecializovanej činnosti, kreditový príplatok, výkonnostný príplatok, príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla, príplatok za praktickú prípravu, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu, príplatok za prácu vo sviatok, plat za prácu nadčas, plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, odmena, príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi, príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia a rozdiel podľa § 32f ods. 13 zákona č. 553/2003. Za plat sa nepovažuje náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie, náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí a plnenia ako odstupné, odchodné a cestovné náhrady.

Použitie sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu je upravené v § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. a zamestnávateľ ho môže použiť na:

• Príspevky na stravovanie zamestnancov: Nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce.
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach:
• Rekreácie a služby: Ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
• Zdravotnú starostlivosť:
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky:
• Dopravu do zamestnania a späť: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnávateľ povinne prispieva zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
• Servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom.
• Na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom.

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen zamestnancovi, ale aj jeho rodinným príslušníkom (manžel/manželka a nezaopatrené deti). Je však dôležité, aby tvorba, výška, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom boli dohodnuté v kolektívnej zmluve s odborovou organizáciou, resp. vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia.

Prečítajte si tiež: Nemocenské na Slovensku

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu

Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. To znamená, že podliehajú dani z príjmov a odvodom na zdravotné a sociálne poistenie, s výnimkou prípadov, keď zákon o dani z príjmov stanovuje inak.

Medzi príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, patria napríklad:

• Príspevok na stravovanie poskytnutý podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak je poskytnutý v nepeňažnej forme na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov. Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce. Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.
• Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom podľa § 5 ods. 7 písm. j) zákona o dani z príjmov.
• Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

Daňové hľadisko tvorby sociálneho fondu

Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom zamestnávateľa za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5 % (povinný prídel v max. výške 1 % zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5 %). Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so sociálnym fondom

• Viesť tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu na osobitnom analytickom účte alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
• Tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu.
• Previesť finančné prostriedky na účet fondu do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
• Zúčtovať prostriedky fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
• Dohodnúť tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia.
• Dodržiavať antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Kolektívne vyjednávanie a sociálny fond

Pre sociálny fond je potrebné poznať možnosti zamestnávateľa, či sociálny fond bude riešiť cez podnikovú kolektívnu zmluvu, teda cez kolektívne vyjednávanie, alebo viacmenej samostatne cez tzv. Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“). Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy, ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru. Pre oblasť sociálneho fondu je dôležitá informácia, že v zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne.

Finančná kontrola a sociálny fond

Sociálny fond - tvorba aj čerpanie sú súčasťou systému finančného riadenia v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“). Finančné riadenie je orgán verejnej správy povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať v zmysle § 5 ods. Všetky finančné operácie sociálneho fondu podliehajú finančnej kontrole. Pri sociálnom fonde tak posudzujeme pri prvom vstupe do záväzku - pri uzatvorení podnikovej kolektívnej zmluvy alebo pri vydaní vnútorného predpisu napr.

Prečítajte si tiež: Tvorba sociálneho fondu z dohody

Novinky od 1.1.2025

Novela Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 priniesla zmenu v § 152b Zákonníka práce v podobe povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa. Novelou Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 nastala zmena aj v príspevku zamestnávateľa podľa § 152a na rekreáciu zamestnancov. Podmienky zostali nezmenené.

tags: #tvorba #a #použitie #sociálneho #fondu