
Sociálny fond je nástroj podnikovej sociálnej politiky, ktorý slúži na starostlivosť o zamestnancov. Jeho tvorba, použitie a zdaňovanie sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzickou osobou s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky a zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že povinnosť sa vzťahuje aj na zamestnávateľov, ktorí neboli založení za účelom dosahovania zisku.
Povinnosť sa nevzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú len osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Sociálny fond sa tvorí z troch hlavných zdrojov:
Povinný prídel sa týka všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľ môže tvoriť sociálny fond vo výške vyššej ako 0,6 %, až do 1 %, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk, splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku, a splnil všetky odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nesplní čo i len jednu podmienku, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
Prečítajte si tiež: Sociálny fond z hrubej mzdy
Ďalší prídel sa týka len niektorých zamestnávateľov. Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok prechádzajúci dva roky kalendárnemu roka, za ktorý sa tvorí fond.
Zamestnávateľ môže dobrovoľne tvoriť sociálny fond z ďalších zdrojov, ako sú dotácie, dary a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ môže dobrovoľne prispievať do sociálneho fondu aj prídelmi z použiteľného zisku.
Sociálny fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný vykonať najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Zostatok fondu, ktorý sa nevyčerpal, sa prevádza do nasledujúceho roka.
Zamestnávateľ nemá povinnosť viesť prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá pre tento účel zriadený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky osobitný účet, je povinný tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.
Ak sa vedú prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte, tak zamestnávateľ je povinný previesť finančné prostriedky:
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom, spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom, či tvorbu a výšku fondu dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví podmienky vo vnútornom predpise.
V rámci realizácie sociálnej politiky poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom zo sociálneho fondu napríklad príspevok na:
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok z fondu na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, ale nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu.
Príspevok z fondu je možné poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.
Príspevky zo sociálneho fondu sú predmetom dane z príjmov, bez ohľadu na to, či ide o príspevok peňažného alebo nepeňažného charakteru. Pri zdaňovaní príspevku zo sociálneho fondu sa postupuje rovnako ako v prípade zdaňovania mzdy.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré podľa zákona o dani z príjmov sú definované ako príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený, nepodliehajú zdaneniu u zamestnanca (napr. príspevok na stravovanie).
Povinnosť zaplatiť odvody na zdravotné poistenie a sociálne poistenie má zamestnávateľ aj zamestnanec, ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov. Z nepeňažného plnenia, ktorý bol poskytnutý bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu, neplatí sociálne odvody ani zamestnanec ako aj zamestnávateľ. Ten istý prípad platí aj pre plnenie zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie.
V prípade, že konateľ spoločnosti nemá uzatvorený pracovný pomer so spoločnosťou, ale poberá príjmy za prácu na základe mandátnej zmluvy, tento príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancom dohodnúť rozšírenie okruhu osôb, ktorým bude poskytovať stravovanie, aj o konateľa spoločnosti. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie bude uznaným daňovým výdavkom.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ak títo odpracovali viac ako 4 hodiny. Na stravovanie je zamestnávateľ povinný prispievať, a to minimálne 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín. Príspevok zo sociálneho fondu je možné poskytnúť na stravovanie zamestnancov nad rámec povinného príspevku zamestnávateľa.
U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom). Tvorba sociálneho fondu z ďalších zdrojov nie je daňovým výdavkom (nákladom) účtovnej jednotky.