
Sociálny fond predstavuje významný nástroj podnikovej sociálnej politiky, ktorého hlavným cieľom je starostlivosť o zamestnancov. Jeho fungovanie, tvorba a zdaňovanie sú definované zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tvorbu sociálneho fondu, s dôrazom na podmienky a aspekty spojené s hrubou mzdou konateľa.
Povinnosť tvoriť sociálny fond sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzickou osobou s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky a zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Táto povinnosť platí aj pre zamestnávateľov, ktorí neboli založení za účelom dosahovania zisku.
Dôležité je zdôrazniť, že povinnosť sa nevzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú len osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Sociálny fond sa tvorí z niekoľkých hlavných zdrojov:
Povinný prídel sa týka všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľ môže tvoriť sociálny fond vo výške vyššej ako 0,6 %, až do 1 %, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk, splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku, a splnil všetky odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.
Prečítajte si tiež: Sociálny fond a hrubá mzda konateľa
Ďalší prídel sa týka len niektorých zamestnávateľov. Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok prechádzajúci dva roky kalendárnemu roka, za ktorý sa tvorí fond.
Zamestnávateľ môže dobrovoľne tvoriť sociálny fond z ďalších zdrojov, ako sú dotácie, dary a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Prispievať môže aj prídelmi z použiteľného zisku.
Sociálny fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný vykonať najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Zostatok fondu, ktorý sa nevyčerpal, sa prevádza do nasledujúceho roka.
Zamestnávateľ nemá povinnosť viesť prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte. Do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca. Do 31. decembra (prevod finančných prostriedkov za december vypočítaný z predpokladanej výšky miezd alebo platov).
Použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom, spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom, či tvorbu a výšku fondu, dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví podmienky vo vnútornom predpise.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
V rámci realizácie sociálnej politiky poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom zo sociálneho fondu napríklad príspevok na:
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok z fondu na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, ale nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu.
Príspevok z fondu je možné poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.).
Príspevky zo sociálneho fondu sú predmetom dane z príjmov, bez ohľadu na to, či ide o príspevok peňažného alebo nepeňažného charakteru. Tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré podľa zákona o dani z príjmov sú definované ako príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený, nepodliehajú zdaneniu u zamestnanca (napr. príspevok na stravovanie).
Povinnosť zaplatiť odvody na zdravotné poistenie a sociálne poistenie má zamestnávateľ aj zamestnanec, ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov. Z nepeňažného plnenia, ktorý bol poskytnutý bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu, neplatí sociálne odvody ani zamestnanec ako aj zamestnávateľ. Ten istý prípad platí aj pre plnenie zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
V prípade, že konateľ spoločnosti nemá uzatvorený pracovný pomer so spoločnosťou, ale poberá príjmy za prácu na základe mandátnej zmluvy, tento príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancom dohodnúť rozšírenie okruhu osôb, ktorým bude poskytovať stravovanie, aj o konateľa spoločnosti. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie bude uznaným daňovým výdavkom.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ak títo odpracovali viac ako 4 hodiny. Na stravovanie je zamestnávateľ povinný prispievať, a to minimálne 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín. Príspevok zo sociálneho fondu je možné poskytnúť na stravovanie zamestnancov nad rámec povinného príspevku zamestnávateľa.
U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom).
Poznatky z praxe poukazujú na problémy pri uplatňovaní zákona v praxi v prepojení s inými predpismi, na ktoré sa zákon priamo či nepriamo odvoláva, a v prepojení na zdaňovanie plnení poskytovaných zo sociálneho fondu. Problematickým sa javí dokonca aj samotné čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu podľa § 7 zákona, ktorého ustanovenie je formulované veľmi všeobecne a s výnimkou dvoch prípadov bez odkazov na osobitné predpisy.
Zákon o sociálnom fonde upravil tvorbu sociálneho fondu jednak ako obligátnu - povinnú tvorbu a jednak ako fakultatívnu - dobrovoľnú tvorbu. Zákon upravuje spôsob zisťovania základu na určenie povinného prídelu a tiež spôsob a účel čerpania prostriedkov sociálneho fondu na sociálnu podnikovú politiku v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Každý zamestnávateľ so sídlom na Slovensku bez ohľadu na právnu formu, bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku alebo ide o neziskový subjekt, tvorí sociálny fond podľa zákona č. 152/1994 Z.
Spôsob a výška tvorby sociálneho fondu je rovnaká ako u zamestnávateľov, ktorí sú zriadení na podnikanie a dosahovanie zisku. Sociálny fond tvoria podľa § 3 ods. 1 tohto zákona, avšak za odlišných podmienok. Aj pre týchto zamestnávateľov platí povinná tvorba fondu vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zvýšený prídel do sociálneho fondu je možný, ak to umožňuje rozpočet. Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku, nemajú zákonom ustanovené žiadne iné podmienky na zvýšenie povinného prídelu do fondu. Zatiaľ čo u podnikateľov sú vymedzené podmienky dosiahnutie zisku a splnenie daňových povinnosti voči štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodových povinností voči všetkým zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku, je jedinou podmienkou podľa § 3 ods. 3 zákona o sociálnom fonde výška, resp.
Ak takýto zamestnávateľ má rôznu štruktúru zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní podľa rôznych predpisov (napr. podľa Zákonníka práce a iní podľa zákona č. 553/2003 Z. Dostatok rozpočtových prostriedkov však neumožňuje zvýšenie povinného a ďalšieho prídelu nad maximálne ustanovenú výšku v zákone, t. j. povinný prídel najviac 1 % zo základu a ďalší prídel najviac 0,5 % zo základu. Vyššia tvorba by bola v rozpore so zákonom a iste by sa posudzovala ako porušenie aj rozpočtovej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách. Naopak, ak aj zamestnávateľ usúdi, že jeho rozpočet nepostačuje na tvorbu sociálneho fondu ani v minimálnej zákonom stanovenej výške, jeho úsudok sa neakceptuje. Sociálny fond musí tvoriť povinným prídelom vo výške 0,6 % zo základu a ďalším prídelom podľa potreby, pokiaľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľ sa nemôže rozhodnúť, že vzhľadom na nízky rozpočet sociálny fond nebude tvoriť vôbec alebo vo výške nižšej, ako je ustanovené v § 3 ods. 1 písm.
Zvýšenie prídelu až do výšky 1 % zo základu definovaného v § 4 ods. 1 môže byť uložené aj kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa uzavretou pre príslušný kalendárny rok pre štátnu správu alebo pre subjekty vykonávajúce práce vo verejnom záujme. V tom prípade zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške ustanovenej v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ak sa naňho vzťahuje. V nižšej výške nemôže tvoriť sociálny fond. Bolo by to v rozpore s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa. Na rok 2010 bola v zmysle § 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre štátnu službu, kde v článku 2 je upravená tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 a ďalšieho prídelu do sociálneho fondu vo výške 0,25 % z ustanoveného základu.
Obdobne v rovnaký deň bola uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre subjekty vykonávajúce práce vo verejnom záujme, v ktorých odmeňovanie zamestnancov je podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Aj v tejto kolektívnej zmluve je v článku 2 bod 7 upravený povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 1 % z ustanoveného základu podľa § 4 ods. 1 a ďalší prídel vo výške 0,25 % z ustanoveného základu. V obidvoch kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa tak ako po predchádzajúce roky nie je upravené čerpanie sociálneho fondu, čo znamená, že ak zamestnávateľ má uzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu, upraví v nej čerpanie sociálneho fondu. Ak nemá, postupuje v zmysle zákona a na čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vypracuje vnútorný predpis.
Nad rámec tvorby sociálneho fondu ustanovenej v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa môže zamestnávateľ tvoriť povinný prídel a ďalší prídel do sociálneho fondu, ak má uzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu a kolektívna zmluva vyššieho stupňa upravuje tvorbu povinného a ďalšieho prídelu vo výške, ktorá nespĺňa maximálne možnú tvorbu fondu, maximálne však do výšky ustanovenej zákonom. Vzťah kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a podnikovej kolektívnej zmluvy upravuje zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, prípadne osobitné predpisy (napríklad § 119 ods. 3 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z. z.
Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu závisí od spôsobu jeho tvorby, t. j. či je tvorený na základe dohody v kolektívnej zmluve alebo kolektívna zmluva nie je uzatvorená alebo nie je v nej riešená tvorba ďalšieho prídelu. Ak kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahujúca sa na zamestnávateľa rieši tvorbu ďalšieho prídelu, je táto tvorba pre zamestnávateľa v prípade, že nemá vlastnú kolektívnu zmluvu, záväzná. Podniková kolektívna zmluva však nesmie byť v rozpore s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa (napríklad tým, že by upravovala tvorbu v nižšej výške). Ak je úprava tvorby ďalšieho prídelu riešená v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ už nemôže tvoriť ešte jeden ďalší prídel. Jednotlivé spôsoby tvorby sa navzájom vylučujú, t. j. zamestnávateľ buď uplatní spôsob tvorby uvedený v podnikovej alebo kolektívnej zmluve vyššieho stupňa [§ 3 ods. 1 písm. b) bod 1], alebo uplatní spôsob tvorby podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2, t. j. v závislosti od sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5, najviac však vo výške 0,5 % zo základu uvedeného v § 4 ods.
Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku, usúdil, že jeho rozpočet mu umožňuje dostatok finančných zdrojov na to, aby zvýšil povinný prídel do sociálneho fondu na 1,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona. Povinný prídel v tejto výške bol dohodnutý s odborovým orgánom a premietnutý do kolektívnej zmluvy. Je takéto uzatvorenie kolektívnej zmluvy v súlade so zákonom a kolektívna zmluva je platná? V podnikovej kolektívnej zmluve je možné dohodnúť, že celkový prídel (povinný aj ďalší) do sociálneho fondu bude tvorený vo výške 1,5 % základu ustanoveného v § 4 odsek 1. Čo je v rozpore s § 3 ods. 1 zákona o sociálnom fonde, je tvorba povinného prídelu vo výške 1,5 % zo základu vymedzeného v § 4 ods.
Podľa § 3 ods. 1 sa fond tvorí ako úhrn povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo základu uvedeného v § 4 odsek 1 a ďalšieho prídelu vo výške najviac 0,5 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona. Podľa § 7 odsek 5 je zamestnávateľ povinný poskytnúť príspevok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v § 7 odsek 5. Zákon upravuje aj možnosť, že zamestnávateľ nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu. No aj v tom prípade je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu vytvoreného mimo rámec kolektívnej zmluvy, t. j.
V prípade nerozčlenenia celkového prídelu vo výške 1,5 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 na povinný a ďalší prídel by platila situácia, že je dohodnutý len povinný prídel, čiže ďalší prídel nie je v kolektívnej zmluve dohodnutý a uplatnil by sa postup podľa § 7 odsek 5 prvej vety. To by však znamenalo rozpor so zákonom vo výške tvorby povinného prídelu, ktorý by bol nad rámec maximálne možnej tvorby [§ 3 odsek 1 písm. a)]. V tejto časti by kolektívna zmluva nebola podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o kolektívnom vyjednávaní č. 2/1991 Zb. platná. Na druhej strane pri rozčlenení tvorby fondu vo výške 1,5 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona na povinný prídel vo výške 1 % a ďalší prídel vo výške 0,5 % by podmienky tvorby boli splnené. V takomto prípade zákon tvorbu ďalšieho prídelu do fondu dohodou v kolektívnej zmluve nepodmieňuje adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo v praxi znamená, že jeho použitie môže byť na akýkoľvek účel dohodnutý v kolektívnej zmluve. Spravidla ide o použitie týchto prostriedkov na rovnaké použitie ako použitie prostriedkov tvorených povinným prídelom.
Sme rozpočtová organizácia a máme uzatvorenú kolektívnu zmluvu, v ktorej je dohodnutý povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 0,6 % zo základu a zvýšenie povinného prídelu o 0,5 % podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde, spolu vo výške 1,1 %. Sociálny fond sa tvorí v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom č. 152/1994 Z. z. Rozpočtové organizácie tvoria sociálny fond podľa § 3 ods. 3 ako úhrn povinného a ďalšieho prídelu v rámci možnosti svojho rozpočtu. Znamená to, že tvoria fond ako úhrn povinného prídelu vo výške 0,6 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 a ak to rozpočet dovolí, v súlade s § 3 ods. 1 písm. a) až do výšky 1 % zo základu. Ak sú v rozpočte ďalšie možnosti, môžu tvoriť aj ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) najviac vo výške 0,5 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona. Ďalší prídel tvoria dohodou v kolektívnej zmluve alebo podľa potreby (v prípade, že má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v § 7 ods.
Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na možnosti rozpočtu zamestnávateľ tvorí sociálny fond povinne vo výške 0,6 % zo základu. Zvýšený povinný prídel až do 1 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 môže zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku, tvoriť, ak mu to rozpočet umožňuje (v podnikovej kolektívnej zmluve ho môže dohodnúť, len ak toto zvýšenie je zabezpečené rozpočtom. Inak by kolektívna zmluva bola v tejto časti neplatná.). Ďalší prídel do fondu, ak to umožňuje rozpočet, sa dohodne v kolektívnej zmluve najviac však do výšky 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona. Ak zamestnávateľ, ktorého rozpočet to umožňuje, dohodne v kolektívnej zmluve povinný prídel vo vyššej výške, ako je 1 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1, takáto úprava by bola nad rámec zákona o sociálnom fonde. Zo zákona o kolektívnom vyjednávaní v aktuálnom znení a jeho ustanovenia § 4 ods. 2 vyplýva, že časť kolektívnej zmluvy, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, je neplatná.
Odporúčame dohodnúť sa s odborovou organizáciou na dodatku ku kolektívnej zmluve, v ktorom by sa zvýšenie povinného prídelu vo výške 0,5 % transformovalo do ďalšieho prídelu tvoreného podľa § 3 ods. 1 písm. b) v maximálnej výške 0,5 % zo základu definovaného v § 4 ods. 1 zákona. Vytvoril by sa tak priestor na celkovú tvorbu fondu v rámci rozpočtu dohodnutú v kolektívnej zmluve vo výške od 0,6 % až do 1,1 %, napr. povinný prídel 0,6 % a ďalší vo výške 0,5 %. Vzhľadom na to, že ďalší prídel bol na základe dohody v kolektívnej zmluve, jeho čerpanie nie je podmienené účelovým použitím, t. j. nemusí sa použiť na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov spĺňajúcich podmienky ustanovené v § 7 ods. 5 zákona, ale je možné tieto prostriedky použiť podľa dohody v kolektívnej zmluve.