Typické črty mladšieho školského veku: Sociálny rozvoj a charakteristika

Človek sa neustále vyvíja a rastie ako celok, v jednote tela a mysle, pričom je v neustálej interakcii s prostredím, ktoré ho obklopuje. Tento vývoj je procesom typických zmien, ktoré smerujú k diferenciácii a integrácii. Obdobia plynulých zmien sa striedajú so skokmi, ktoré ohraničujú jednotlivé vývinové fázy. Hoci existujú určité zákonitosti, vývin každého človeka je jedinečný a prejavujú sa v ňom interindividuálne rozdiely. Psychický vývin nie je náhodný, ale riadi sa určitými pravidlami a zákonitosťami.

Ontogenetická psychológia poskytuje základný rámec pre pochopenie tohto procesu. Vývinová psychológia sa zaoberá vývinom človeka od počatia až po smrť a študuje zmeny v správaní a prežívaní v jednotlivých vekových obdobiach. Cieľom je popísať vývinové zmeny, ktoré sú charakteristické pre daný vývinový stupeň, a odvodiť všeobecné zákonitosti týkajúce sa základných psychických štruktúr a príčinných súvislostí. Snahou je vytvoriť jednotnú teóriu založenú na získaných faktoch a pozorovaniach.

Zákonitosti psychického vývinu

Psychický vývin sa riadi zákonitosťami, ako je zákon celistvosti, postupnej diferenciácie a špecializácie, epigenetického vývinu, plynulosti, štadiálnosti, protirečivosti a nerovnomerného tempa. Vývin je procesom navzájom súvisiacich zmien, ktoré môžu byť kvantitatívne alebo kvalitatívne. Zmeny vo veľkosti, sile a rýchlosti vedú k novej kvalite. Rozvoj jednej oblasti môže súvisieť so stagnáciou alebo regresiou inej. Evolučné zmeny znamenajú rozvoj, zatiaľ čo involučné udržujú stav a spomaľujú úpadok.

Dôležité pojmy

• Periodizácia vývinu: Sled kvalitatívne odlišných zmien na úrovni biologickej, psychickej a sociálnej.
• Senzitívna fáza: Časový úsek, v ktorom je jedinec obzvlášť vnímavý k podnetom istého druhu.
• Vývinová kríza: Nastáva pri nezvládnutí vývinovej úlohy, ktorá je pre dané obdobie významná.

Metódy vývinovej psychológie

Medzi základné metódy patrí longitudinálny prístup (sledovanie jedincov počas určitej doby) a prierezový prístup (meranie u rôznych súborov detí či dospelých k určitému dátumu merania). Používajú sa aj systematické pozorovania, biografické metódy, kazuistiky, metóda riadeného rozhovoru, dotazníkové metódy, psychologické testy, analýza výsledkov činnosti a experiment (laboratórny, prirodzený).

Mladší školský vek: obdobie triezveho realizmu

Žiaci 1. až 4. ročníka základnej školy prechádzajú obdobím mladšieho školského veku, ktoré sa často označuje ako latentné obdobie. Je to čas relatívneho pokoja a vyrovnanosti, bez výrazných ťažkostí a vnútorných konfliktov. Obdobie vzdoru je už za nimi a puberta ešte nezačala. Nástup do školy (medzi 6. a 7. rokom) znamená pre dieťa zásadnú zmenu v spôsobe života. Hra ustupuje do úzadia a hlavnou aktivitou sa stáva učenie, čo významne ovplyvňuje psychiku dieťaťa. Dieťa sa musí prispôsobiť školskému režimu a plniť si množstvo povinností, ktoré sú náročnejšie ako tie, ktoré vykonávalo doteraz.

Prečítajte si tiež: Charakteristika emocionálneho a sociálneho vývinu

Mladší školský vek sa dá charakterizovať ako vek triezveho realizmu. Na rozdiel od mladších detí, ktoré sa pri vnímaní, myslení a konaní spoliehajú na priania a fantáziu, a na rozdiel od dospievajúcich, ktorí sa zameriavajú na to, čo by malo byť správne, školáci sa sústredia na to, čo je a načo to je. Chcú porozumieť svetu okolo seba. Tento realizmus sa prejavuje v kresbách, písomných prejavoch, hrách a čitateľských záujmoch. Školáci spočiatku prijímajú informácie od autorít (rodičia, učitelia, knihy), čo sa nazýva naivný realizmus. Majú potrebu aktívne skúmať a objavovať, čo dospelí nie vždy chápu a podporujú. Deti v tomto veku sa cítia byť povolané budovať svet.

Etapy vývinu v mladšom školskom veku

Hoci sa vývin žiakov na prvom stupni základnej školy často vníma ako celok, existujú medzi deťmi na začiatku a na konci tohto obdobia značné rozdiely. Podľa J. Kurica (1986) možno tento vývin rozdeliť do dvoch etáp (1. - 2. ročník a 3. - 4. ročník). Prvá etapa sa vyznačuje postupnou adaptáciou na školské požiadavky, sprevádzanou rozpormi a nestálosťou. Z. Matějíček (1986) rozlišuje až tri etapy školského veku: mladší (6-8 rokov), stredný (9-12 rokov) a starší školský vek (obdobie puberty). Deti v mladšom školskom veku sú stále hravé, dokážu sa sústrediť len krátko a majú radi rozprávky. Dievčatá a chlapci sa ešte hrávajú spolu. V tomto období sú deti ešte nestabilné a zraniteľné. Stredný školský vek je stabilnejší, deti sa už lepšie adaptovali na školu a ťažisko záujmov sa presúva zo sveta fantázie do reality. Pozorne sledujú vzťahy medzi ľuďmi v rodine i mimo nej a rastie vplyv detskej skupiny. Dieťa sa snaží dodržiavať normy skupiny, ktoré môžu byť v rozpore s normami rodiny.

Charakteristické črty dieťaťa mladšieho školského veku

1. Individuálne rozdiely: Medzi deťmi sa výraznejšie prejavujú individuálne rozdiely.
2. Vek učenia: Mladší školský vek je obdobím intenzívneho učenia.
3. Vplyv prostredia: Myslenie a učenie ovplyvňuje prírodné a sociálne prostredie. Dôležitá je realita a situácia, ktorú dieťa spracúva.
4. Závislosť na dospelých: Pretrváva závislosť na dospelých, ale nadobúda nové kvality. Dospelí sú zdrojom poznania, preto okrem rodičov rastie vplyv učiteľa.
5. Vplyv rovesníkov: Mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má vzťah k rovesníkom a členstvo v detských skupinách (trieda, záujmový krúžok), kde sa formujú postoje k iným a k sebe.
6. Hodnotový systém: Pod vplyvom sociálneho prostredia sa formuje hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania.
7. Integrácia "ja": Integruje a dopĺňa sa detské "ja" a stáva sa nezávislejším od okolitých vplyvov.
8. Motivácia správania: Motivácia správania sa a pod.

Vnímanie a poznávanie

Základom detského poznávania je zmyslové vnímanie. U detí v mladšom školskom veku dochádza k značným pokrokom v oblasti vnímania. Deti sa stávajú pozornejšími a vytrvalejšími. Vo svojom vnímaní sú menej závislé na momentálnych prianiach a potrebách. Všetko preskúmavajú a stávajú sa kritickejšími pozorovateľmi. Spočiatku vnímajú veci ako celok, neskôr ich analyzujú na časti a detaily. Menšie deti sa zameriavajú na prítomnosť a majú ťažkosti s orientáciou v čase. Až v školskom veku začínajú mať výrazy ako včera, dnes a zajtra konkrétny význam. V procese rozvoja zohrávajú dôležitú úlohu názorné pomôcky. Už J. A. Komenský vo svojom diele "Veľká didaktika" zdôrazňoval, aby sa všetko podávalo všetkým možným zmyslom.

Kým v predškolskom veku prevláda neúmyselná pozornosť, založená na zaujímavosti podnetov, u žiaka sa začína rozvíjať úmyselná pozornosť a sústredenosť na prácu. Napriek pokrokom v psychickom rozvoji však dieťa ešte nie je schopné sústrediť sa na dlhší čas bez zaujímavej činnosti (u žiaka 1. ročníka asi 10 minút). Od žiaka sa vyžaduje pozornosť a sústredenosť na prácu, ktorá je menej príťažlivá. K úmyselnej pozornosti sa žiak dopracuje cvičením a robením činností, ktoré ho neraz nezaujímajú. Preto je potrebné striedať činnosti.

Pamäť žiakov mladšieho školského veku sa mení od mimovoľnej k úmyselnej. Žiaci si čoraz viac dokážu niečo trvalo zapamätať. Koncom tohto obdobia pamäť žiakov postupne stráca obrazovo-konkrétny ráz a začína sa vytvárať schopnosť zapamätávania si aj abstraktno-logického učiva. Napriek tomu ešte stále prevláda mechanické zapamätávanie, pretože žiaci nevedia, čo od nich bude učiteľ vyžadovať a majú malú slovnú zásobu, ktorá im bráni vyjadriť učivo vlastnými slovami.

Prečítajte si tiež: Viac o sociálnom vývine v mladšom školskom veku

Na začiatku školskej dochádzky je myslenie veľmi konkrétne a názorné, opiera sa o konkrétne skúsenosti (J. Piaget). Dieťa chápe len súvislosti medzi skutočnými predmetmi. Vyššiu formu myslenia predstavuje abstraktné myslenie, ktoré spočíva v chápaní súvislosti medzi pojmami a javmi. Abstraktné myslenie je dieťaťu v tomto období ešte pomerne vzdialené. Rozvoj myslenia je možný len vtedy, keď slovné pôsobenie spájame s konkrétnou zmyslovou skúsenosťou. Dieťa si do 10. roku osvojuje poznatky napodobňovaním a preberaním mienky iných (reproduktívne myslenie). Okolo 10. roku prestáva mať myslenie reproduktívny charakter a stáva sa samostatnejším a kritickejším. Prvoradým cieľom rozumovej výchovy je rozvíjať samostatné, produktívne myslenie. Mladšie dieťa hľadá odpoveď najprv u dospelého a preberá jeho formuláciu a spôsob riešenia.

Vývoj myslenia, spracovanie informácií a riešenie problémov

Rozvoj myslenia mladších školákov sa prejavuje používaním takých stratégií uvažovania, ktoré sa riadia základnými zákonmi logiky a rešpektujú vlastnosti poznávanej reality. Deti prichádzajú do školy spravidla medzi 6. a 7. rokom, kedy dochádza ku kvalitatívnej zmene ich uvažovania. Toto obdobie, ktoré trvá až do 11-12 roku, sa nazýva fáza konkrétnych logických operácií. Premena detského uvažovania je postupná. Ak má dieťa riešiť problém, o ktorom veľa nevie a nemá s ním skúsenosť, použije skôr vývojovo nižšiu stratégiu uvažovania. Presne tak sa bude chovať aj v záťažovej situácii. V mladšom školskom veku bežne dochádza k výkyvom uvažovania. Myslenie mladšieho školáka je viazané na realitu. To znamená, že je schopný uvažovať o niečom určitom, čo sám pozná, aj keď nie je objekt jeho úvah aktuálne prítomný. Stačí mu minulá skúsenosť, aby si to, čo potrebuje, mohol aspoň predstaviť. Dieťa je zamerané na poznanie skutočného sveta a chce vedieť, aký je a podľa akých pravidiel funguje.

Citový vývin

Citová oblasť sa výrazne vyvíja pod vplyvom nových životných podmienok. Tento vývin charakterizuje najmä obohacovanie a prehlbovanie. Spočiatku, v prvom ročníku, žiaci podobne ako deti v predškolskom veku bezprostredne a pomerne búrlivo prejavujú svoje city - pozitívne (radosť, súcit, vzrušenie…) i negatívne (strach, hnev, zlosť…). Čím je dieťa mladšie, tým má väčší problém dodržiavať školský poriadok. Postupné narastanie sebadisciplíny však pomáha tlmiť vonkajšie prejavy citov (po druhom ročníku). Svoje city sa už naučia ovládať a vedia, že niektoré prejavy sa už v jeho veku pokladajú za nevhodné a nedôstojné.

City sú obsahovo rozvinutejšie a bohatšie v porovnaní s predškolským vekom. Objavuje sa citová kvalita strachu zo zvierat (u dievčat z myší, hmyzu, červov a pod., u chlapcov z dravých zvierat a šeliem). Strachovým podnetom sú duchovia, upíri a rôzne vymyslené nadprirodzené bytosti. Deti sa boja aj reálnych nebezpečenstiev ako sú choroba, nehoda, smrť, tma a noc. Dôležitý je aj strach zo školskej práce. Rozvíjajú sa aj vyššie city:

• Estetické
• Intelektové (poznávacie)
• Morálne (etické)
• Sociálne

Intelektuálne city súvisia so školskou prácou. V prvých rokoch školskej dochádzky má dieťa ku škole kladný vzťah a pri školskej práci prežíva kladné poznávacie city. Estetické city sa prejavujú v subjektívnych postojoch k pojmom pekný a škaredý. Pri hodnotení predmetov a javov z estetického hľadiska sa dieťa riadi najmä citom. Už desaťročné dieťa hodnotí vonkajšie znaky hodnoteného. Vo výtvarnej výchove sa dieťaťu páčia reálne obrazy ľudí a zvierat. Morálne city majú v prvých rokoch školskej dochádzky na dieťa silný vplyv (zmysel pre zodpovednosť a vzťah k povinnostiam). Postupne sa formuje vlastenecký cit. Sociálne city - učiteľ má u detí mladšieho školského veku prirodzenú autoritu (väčšiu ako rodič). V triede sa tvorí „sociálna klíma“ - atmosféra - duch triedy. Ide vlastne o tendenciu obhajovať česť triedy, dobré meno celku. Upúšťa sa od egoisticky motivovaných konkurenčných vzťahov a formuje sa sociálno-motivovaná súťaž členov triedy. Pohlavná zrelosť, ktorá ešte v predškolskom veku nebola, sa v tomto období objavuje ako dosť závažný problém. V mladšom školskom veku sa chlapci a dievčatá takpovediac až neznášajú.

Prečítajte si tiež: Ako písať pre školský rozhlas a časopis

Postavenie detí v skupine rovesníkov

Postavenie detí v skupine rovesníkov je rôzne a závisí od školského výkonu, fyzickej zdatnosti, obratnosti, šikovnosti a osobitného nadania. Spoločenská pozícia dieťaťa ovplyvňuje jeho sebavedomie. Vedúca úloha v triede nepripadá spravidla jednému dieťaťu, ale viacerým, z čoho vyplýva typ kolektívneho štýlu vedenia („vedúce jadro“ - 5 - 7 detí). Vonkajší citový prejav detí je značne slabý. Vôľa má u detí mladšieho školského veku funkciu psychických procesov, čím sa stávajú tieto procesy úmyselnejšími a cieľavedomejšími. Dieťa sa snaží zamerať i na menej zaujímavé objekty, dôležitá je však správna motivácia. Koncom obdobia pribúdajú záujmy konštruktívne, záujmy o vynálezy, cestovanie a históriu.

Sociálny vývin

Sociálna interakcia sa zvyšuje chodením dieťaťa. Nové vzťahy sa nadväzujú vo veku 2-3 rokov. Potreba kolektívu a detí k hre sa prejavuje vo veku 3-4 rokov. Sociálne vzťahy sa prejavujú v škole. Záujem o sociálne kontakty mimo školy rastie. Podnety a prostredie vplývajú na diferenciáciu sociálneho správania (hodnoty a normy).

V mravnej výchove dieťaťa mladšieho školského veku majú veľkú úlohu sociálne vzťahy. Na začiatku školskej dochádzky si dieťa vytvára jednoznačne pozitívny vzťah k učiteľovi, ktorý je niekedy pre dieťa väčšou autoritou ako rodičia. Učiteľ vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania a usmerňuje dianie medzi žiakmi, ktorí sú zároveň spoločníkmi i konkurentami v úsilí o získanie priazne i svojho postavenia v triede. Dochádza k identifikácii mladšieho žiaka s učiteľom, čo vytvára predpoklady na účinné a efektívne výchovné pôsobenie. Neskôr sa tento vzťah oslabuje. V tomto období si dieťa tiež vytvára silnejšie priateľské vzťahy. Má zmysel pre družnosť a túži po spoločnej činnosti. Začína mu viac záležať na mienke a obľúbenosti v kolektíve, ktorý sa stáva ťažiskom jeho citových vzťahov. Sú to náznaky začiatku pubertálneho štádia. Vytvorené priateľstvá nie sú ešte stále a pevné, rýchlo vznikajú aj končia. Ich variabilita je spôsobená nedostatočnými kritériami pre výber priateľa. Priateľstvá a skupiny v rámci triedneho kolektívu sú ku koncu obdobia pohlavne homogénne. Zaraďovanie do kolektívu vrstovníkov v mladšom školskom veku je prirodzenou potrebou, ktorá pomáha rozvíjať kolektívne vzťahy a tlmiť individualistické sklony. Dieťa potrebuje zažívať pocit spokojnosti a radosti a to nielen z hľadiska uspokojovania telesných potrieb, ale i spoločenských a individuálnych.

Hra

Hra zahŕňa manipuláciu s hračkami, námetové hry, konštruktívne hry a funkčné hry. Hry prinášajú dieťaťu uspokojenie a podnecujú jeho tvorivosť, čo vedie k opakovaniu. Existujú rozdiely medzi hrami chlapcov a dievčat. Hra umožňuje projekciu seba a interpretáciu.

Práca

Práca získava svoju hodnotu zvonka. Prácu dávame ako cieľavedomú činnosť - utieranie prachu, polievanie kvetov, aby sme podmienili istý druh zodpovednej činnosti. Stálosť v hre a práci spoluvytvárajú osobnosť dieťaťa.

Mravný vývin

V mravnom vývine človeka je veľmi dôležitá vôľová činnosť. Preto už u dieťaťa v predškolskom veku poskytujeme priestor na samostatnú činnosť. Aby mohol žiak zvládnuť všetky požiadavky, ktoré sú na neho kladené, musí prejaviť určité vôľové úsilie. Mnohým žiakom robí ťažkosti dosiahnuť náročnejší cieľ, čo vedie k ľahkému a rýchlemu vzdávaniu sa. Dieťa však treba poverovať len takými úlohami, ktoré je schopné zvládnuť. Neprimerané a vysoké nároky kombinované s častými výčitkami oberajú dieťa o zdravé sebavedomie, frustrujú ho a môžu viesť až k duševným poruchám. Pestovaniu vôle nepomáha neustále napomínanie, ani ochota urobiť všetko za dieťa. Z tohoto hľadiska je dôležité, aby si dieťa pestovalo aj schopnosť vedieť sa včas a správne rozhodnúť, aby nebolo príliš váhavé a nerozhodné. Človek bez pevnej vôle často porušuje základné mravné pravidlá. Ich dodržiavanie totiž nie je automatické, ale vyžaduje si značné úsilie a určité odriekanie. Ak chceme u dieťaťa vypestovať pevnú vôľu, musíme ho viesť tak, aby sa naučilo vytýčené úlohy dokončiť. Výchovu si však nemožno zamieňať s drezúrou.

Chápanie mravných noriem a hodnôt a správanie podľa nich závisí od celkového vývoja dieťaťa, najmä od schopnosti poznávať. Morálna heteronómia znamená, že žiaci pokladajú za (morálne) správne všetky príkazy a zákazy dospelých, ktoré treba dodržiavať. Ich dodržiavanie je motivované očakávaním odmeny a trestu. Napr. klamstvo pokladajú za nesprávne preto, lebo im zaň hrozí trest. Morálnu autonómiu charakterizuje postupné zvnútorňovanie mravných noriem, podmienené chápaním ich významu pre ľudské spolunažívanie a uvedomovanie si potreby ich dodržiavať kvôli nim samotným a nie z obavy sankcií. (Nemám klamať preto, lebo to narúša dôveru). Pri hodnotení konania a správania (svojho, aj iných ľudí) starší žiaci tohto vekového obdobia už nehodnotia iba samotné mravné činy, ale aj motívy - zámer konajúceho. Utvárajúce sa mravné vedomie a presvedčenie v nich spôsobujú niekedy boj motívov pri mravnom rozhodovaní.

tags: #typické #črty #mladšieho #školského #veku #sociálny