
Vzdelávacia oblasť starostlivosti o verejnú zeleň má za cieľ pripraviť žiakov na to, aby sa prejavovali ako samostatné, slobodné a zodpovedné osobnosti, uplatňovali svoje práva a napĺňali svoje povinnosti. Žiakov vedie k vnímavosti voči sebe aj voči druhým a krajine a má sa rozvíjať a napĺňať v celej vzdelávacej oblasti a vo všetkých jej predmetoch. Etické, morálne a hodnotové témy by mali byť dokonca súčasťou étosu školy a mali by byť integrované vo všetkých vzdelávacích oblastiach.
Vzdelávacia oblasť sa zameriava na komplexný rozvoj žiaka, pričom integruje rôzne aspekty spoločenského, environmentálneho a osobnostného rastu. Cieľom je nielen odovzdávať vedomosti, ale aj formovať kritické myslenie, empatiu a zodpovedný prístup k svetu.
Integrácia etických a morálnych hodnôt: Etické, morálne a hodnotové témy sú neoddeliteľnou súčasťou učebnej osnovy. Rozvíjajú sa nielen v rámci konkrétnych predmetov, ale aj v celkovom étose školy.
Prepojenie s reálnym svetom: Učebná osnova sa snaží o prepojenie s reálnym svetom prostredníctvom prípadových štúdií, simulácií a praktických aktivít. Žiaci skúmajú a posudzujú vzájomné prepojenia vo svete, učia sa vnímať komplexnosť problémov a hľadať argumentačne podložené riešenia.
Rozvoj osobnosti a kritického myslenia: Dôraz sa kladie na rozvoj osobnosti žiaka, jeho schopnosti zaujať kritický postoj a reagovať na okolnosti reálneho života. Žiaci sa učia hodnotiť situácie, vyhodnocovať ich a rozhodovať sa na základe skúseností a vedomostí z rôznych oblastí.
Prečítajte si tiež: Interaktívne vzdelávanie pre ZŠ
Využitie rôznych metód vyučovania: Okrem tradičných metód sa odporúča využívať aj iné spôsoby vyučovania, ako napríklad návštevy divadelných predstavení, ktoré môžu zásadným spôsobom uľahčiť vzdelávanie pedagógom. Práve tieto žánre môžu zásadným spôsobom uľahčiť vzdelávanie pedagógom a pomôcť pochopeniu najmä vecí, ktoré absolútne nemohli zažiť.
Učebná osnova starostlivosti o verejnú zeleň integruje rôzne komponenty, ktoré sa navzájom dopĺňajú a prelínajú:
Človek: Formovanie osobnosti žiaka v psychologickom zmysle, rozvíjanie schopnosti zaujať kritický postoj a reagovať na ne. Žiak sa učí nielen hodnotiť situáciu, v ktorej sa nachádza, ale aj ju vyhodnotiť a rozhodnúť sa. Robí tak na základe toho, čo sa naučil vďaka skúsenosti, ktorú mu poskytujú dejiny; vďaka globalizácii, ktorú mu poskytujú politické a fyzické geografické poznatky; vďaka vedomostiam z občianskeho, trestného a práva; vďaka základným psychologickým poznatkom; vďaka základom z náboženstva, etiky, filozofie, sociológie, atď.
Spoločnosť: Komponent kurikula by mal v sebe zahrňovať humanistický princíp. Teda aj tú oblasť spoločnosti, ktorá kumuluje význam práv a povinností občana vo vzťahu k spoločnosti, štátu a právu. Tiež oblasť charity a sociálnej pomoci, oblasť sociálnej gramotnosti (tu chápem ako orientáciu v štátnych, právnych, občianskych dokumentoch, praktickú manipuláciu s formulármi v oblasti byrokracie). Žiak v rámci tohto komponentu získava kompetencie ako prakticky žiť v spoločnosti. Učí sa o tom čo si od neho žiada spoločnosť a naopak, čo môže od spoločnosti vyžadovať on.
Priestor: Umožňuje porozumieť geografickým, historickým, kultúrnym, náboženským, hospodárskym a politickým špecifikám ľudského spoločenstva v rôznych častiach sveta, čo vedie k rešpektu a ohľaduplnosti voči iným ľuďom, ich kultúram a duchovným hodnotám. Dôležitý je aj rozmer environmentálnych špecifík.
Prečítajte si tiež: Učebná pomôcka DNA
Celá vzdelávacia oblasť má spolu 10 hlavných cieľov, z ktorých je jeden určených práve na participáciu. Ciele sa vzájomne prepájajú a prelínajú, nemožno ich vnímať izolovane. Všetko, čo spomínate, je v štandardoch priamo zahrnuté a skutočne chceme, aby to bolo dôležitou súčasťou vzdelávania na ZŠ.
Medzi hlavné ciele patrí:
Pri implementácii učebnej osnovy je potrebné zvážiť niektoré otázky a výzvy:
Rozmanitosť: Rozmanitosť sama o sebe nie je hodnota, existuje rôznosť a rozmanitosť, ktorá nie je pozitívna a nie je možné si k nej budovať pozitívny postoj. Sú ľudia, ktorí sú či už kultúrne alebo ľudsky negatívne rozmanití, nič na tom nezmení, že je to dôsledok zlých pravidiel niektorej civilizácie, či zanedbanej výchovy, a k týmto prvkom ľudskej rozmanitosti si nie je potrebné vytvárať pozitívny postoj. Pozitívny postoj je možné si vytvoriť iba k tej časti rozmanitosti, ktorá je pozitívna, prípadne ktorá vzhľadom k celku predstavuje pozitívum. Preto navrhujeme vyjasniť tento pojem, aby sme hovorili exaktne.
Tematické dni: Myšlienka tematických dní nie je zlá, no je nesmierne dôležité zvážiť nasledovné: Dieťa nie je od prvej triedy vedené k vyjadrovaniu seba samého - spoznávanie, vyjadrovanie a regulácia vlastných emócií, komunikácii s druhými, zvládanie konfliktných, ohrozujúcich a záťažových situácii a pod. To isté dieťa sa v niektorom momente svojho štúdia dostane do situácie, že má zrazu (v nejaký tematický deň na to určený) vyjadrovať svoje vnútro pred ostatnými. Najmä u starších detí sú tieto situácie kontraproduktívne a deti sa môžu ešte viac uzatvárať do seba.
Prečítajte si tiež: Hady a rebríky: Návod na hru
Environmentálne aspekty: Ešte na konci roka 2021 sme (ekopedagogická verejnosť) komunikovali a odôvodňovali potrebu do vety - citujem: "Umožňuje porozumieť geografickým, historickým, kultúrnym, náboženským, hospodárskym a politickým špecifikám ľudského spoločenstva v rôznych častiach sveta, čo vedie k rešpektu a ohľaduplnosti voči iným ľuďom, ich kultúram a duchovným hodnotám." pridať aj rozmer environmentálnych špecifík.
Humanistický princíp: Ľudskosť a dobro sa nedá chápať bez zla, tak ako sa (žiaľ) nedá chápať mier bez zbraní a vojen.