
Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a jeho cieľom je rozhodnúť o tom, ako sa naloží s jej majetkom. Slovenská legislatíva rozlišuje dva hlavné spôsoby dedenia: zo závetu a zo zákona. Právny poriadok kladie dôraz na rešpektovanie poslednej vôle poručiteľa, preto sa pri dedení majetku prednostne postupuje podľa závetu. Ak závet neexistuje alebo nespĺňa všetky náležitosti, dedičstvo sa rozdelí podľa zákona.
Dedičské konanie prebieha na príslušnom súde, ktorý poverí notára, aby konal ako súdny komisár. Notár má za úlohu dohľadať potenciálnych dedičov a viesť konanie. Ak viete o úmrtí a neviete, ktorý notár bol poverený, môžete sa informovať na príslušnom súde osobne alebo telefonicky v infocentre. Notára si nie je možné vybrať, prideľuje ho príslušný súd na základe rozvrhu práce.
Áno, dedičstvo je možné odmietnuť, ale len v limitovanom čase. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí dedič urobiť do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia. Odmietnutie dedičstva sa týka celého dedičstva, nie je možné odmietnuť len dlhy a ponechať si majetok.
Nespôsobilý dedič nebude dediť, ani keby bol potomkom. Ide o osobu, ktorá sa dopustila úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil. Okrem toho nebude dediť ani ten, kto bol vydedený.
Neopomenuteľní dedičia sú potomkovia poručiteľa, maloletí aj plnoletí. Aj keď im poručiteľ v závete nič neodkáže, majú nárok na svoj zákonný podiel. Maloleté dieťa má nárok na celý svoj zákonný dedičský podiel, plnoleté dieťa má nárok aspoň na polovicu svojho zákonného dedičského podielu.
Prečítajte si tiež: Práva dedičov
Notár nemá zákonom určenú lehotu na vydanie uznesenia o dedičskom konaní, ani lehotu, v ktorej musí začať konať či nariadiť dedičské pojednávanie. Súdy však zvyknú notára zaviazať lehotou, v ktorej by sa malo konanie ukončiť, a väčšinou býva táto lehota 6 mesiacov.
Vydedenie je možné, ak potomok:
Do dedičského podielu sa započítajú dary, ktoré obdarovaný dostal za života poručiteľa, okrem obvyklých darov.
Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky, neprihliada sa na ne.
Druh alebo družka môže dediť, ale iba ak na základe závetu. Zo zákona môže dediť tiež, a to v prípade, ak sa uplatní dedenie v druhej, resp. tretej dedičskej skupine - druh a družka môžu byť totiž považovaní za tých, ktorí „žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.“ Podobné je to s dedením po pestúnovi.
Prečítajte si tiež: Dedenie na Slovensku
Áno, adoptované dieťa dedí rovnako ako biologické dieťa.
Dedičské konanie môže skončiť dohodou dedičov, potvrdením dedičstva jednému dedičovi alebo viacerým dedičom podľa ich dedičských podielov, alebo odmietnutím dedičstva všetkými dedičmi. Ak sa dedičia nedohodnú, rozhodne súd.
Osobná prítomnosť na dedičskom pojednávaní je nevyhnutná, pretože dedičské konanie sa spravuje predovšetkým zásadou ústnosti a notár vyhľadáva a zisťuje skutočnosti od účastníkov konania bezprostredne na pojednávaní. Neúčasť môže mariť konanie. Máte však možnosť nechať sa v konaní zastúpiť, napr. advokátom.
Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať takú istú formu, aká je potrebná pre závet.
Ak poručiteľ nezanechal platný závet, dedí sa zo zákona. Zákon rozdeľuje dedičov do štyroch skupín:
Prečítajte si tiež: Rozvod a dedičské konanie: Čo potrebujete vedieť
Ak niet dedičov v žiadnej zo skupín, dedičstvo pripadne štátu.
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad:
Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Odmenu notára a jeho hotové výdavky platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.
Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví nový majetok či dlhy po poručiteľovi, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku.