
Veľmi častým spôsobom zabezpečenia pohľadávky je záložné právo. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na záložnú zmluvu na hnuteľnú vec, jej účel, vznik, výkon a zánik, s cieľom poskytnúť ucelený prehľad pre širokú škálu čitateľov.
Záložné právo je právny nástroj, ktorý umožňuje veriteľovi zabezpečiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi. V prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku z hodnoty zálohu. Záložným právom možno zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. Veriteľ sa v prípade včasného nesplnenia pohľadávky môže domáhať uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Dlžník môže založiť v prospech veriteľa vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt a nebytový priestor. Predmetom zálohu však môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo jeho časť, prípadne aj iná hromadná vec.Záložné právo možno zriadiť aj na obchodný podiel. Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel musí byť písomná a podpisy na nej musia byť osvedčené. Záložným právom možno zabezpečiť tak peňažnú, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne až v budúcnosti, alebo pohľadávku, ktorej vznik závisí od splnenia určitej podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky. Dohody zakazujúce zriadiť záložné právo sú voči tretím osobám neúčinné.
Záložné právo môže vzniknúť najrôznejšími spôsobmi. Najčastejšie vzniká na základe písomnej zmluvy. Záložné právo sa zriaďuje aj schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve sa určí tiež najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri. Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, nepodlieha registrácii v registri záložných práv. Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv. Ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.
Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv, pokiaľ zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak sa vyžaduje registrácia v osobitnom registri (napr. kataster nehnuteľností pre nehnuteľnosti, obchodný register pre obchodné podiely), registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv nie je potrebná.
Zmluva o zriadení záložného práva je kľúčový dokument, ktorý upravuje vzťah medzi záložcom a záložným veriteľom. Táto zmluva definuje pohľadávku, ktorá sa zabezpečuje, a záloh, ktorý slúži na jej zabezpečenie.
Prečítajte si tiež: Založné právo s poznámkou o poradí
uzavretá podľa § 151b Občianskeho zákonníka
medzi
Záložným veriteľom: …………………………….(meno a priezvisko, obchodné meno)
bytom/sídlo ………………………………………..
narodeným …………………………………………
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o záložných zmluvách
rodné číslo ………………………………………..
pri právnickej osobe
zastúpený štatutárnym orgánom …………IČO ……………………………. DIČ ………………………………
zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu v …………… oddiel ………. vložka číslo …………….
a
Prečítajte si tiež: Všetko o záložných zmluvách na nehnuteľnosti
Záložcom: ……………………………………………. (meno, priezvisko manžela a manželky)
narodeným ………………………………………….
bytom ………………………………………………….
rodné číslo ……………………………………………
Záložný veriteľ poskytne záložcovi pôžičku vo výške …………. Sk (slovom ……….) na zakúpenie osobného motorového vozidla. Táto pohľadávka je predmetom zabezpečenia záložným právom. Pôžička je splatná dňom registrácie zmluvy o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa.
Záložca sa zaviazal pôžičku vrátiť do ….. (dátum). Zmluva o pôžičke tvorí nedeliteľnú časť tejto záložnej zmluvy.
Záložca má vo svojom výlučnom vlastníctve zbierku obrazov v počte ………. ks od akademického maliara …………… v celkovej hodnote ……………….. Sk podľa znaleckého posudku súdneho znalca ………….. zo dňa …….., ktorých popis je prílohou tejto zmluvy.
Záložca odovzdá zbierku obrazov uvedených v čl. II. tejto zmluvy na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky vo výške ……… Sk za účelom uvedeným v článku I. do zálohu zriadeného touto záložnou zmluvou. Záložné právo podľa § 151e ods. 5 Občianskeho zákonníka vznikne odovzdaním predmetu zálohu tretej osobe ……………… (meno, priezvisko).
Zmluvné strany sa dohodli, že predmet zálohu bude uložený v …………. ul. …………… (tretej osobe) až do úplného vyplatenia pohľadávky záložného veriteľa. O prevzatí predmetu zálohu do úschovy vydá uschovávateľ záložcovi písomné potvrdenie. Zmluvné strany sa dohodli, že náklady za uloženie zálohu v mesačnej výške ………….. Sk uhradí záložca.
Zmluvné strany sa dohodli, že do 3 dní od podpísania tejto zmluvy podajú návrh na registráciu záložného práva v Notárskom centrálnom registri.
Zmluvné strany sa dohodli na spôsobe výkonu záložného práva tak, že ak záložca nesplní pohľadávku riadne a včas, môže záložný veriteľ začať s výkonom záložného práva, ktoré je povinný písomne oznámiť záložcovi.
Záložný veriteľ môže predať záloh po uplynutí 30 dní od oznámenia začatia výkonu záložného práva prostredníctvom aukčnej spoločnosti ……….. so sídlom v ……………. .
Minimálna cena za predaj jedného obrazu je ……… Sk, ktorá je uvedená pri každom obraze v pripojenom zozname odovzdávaných obrazov.
Zmluvné strany sa dohodli na tom, že k zániku záložného práva dôjde po zaplatení pohľadávky záložného veriteľa, o čom vydá záložcovi potvrdenie, ktoré bude podkladom na vydanie zálohu z miesta uloženia.
Táto zmluva je vyhotovená ……… vyhotoveniach, z ktorých jedno dostane záložný veriteľ, jedno záložca a jedno uschovávateľ zálohu. Zmluvné strany sa oboznámili s obsahom tejto zmluvy, plne mu porozumeli. Zároveň vyhlasujú, že zmluvu podpísali v slobodnej vôli, bez nátlaku a že nebola podpísaná v tiesni. Na znak súhlasu s jej obsahom túto zmluvu podpisujú.
Prílohy:
V ……………………….. dňa ………………………………………………………
V prípade, že nie je pohľadávka veriteľa riadne a včas splnená, môže sa veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Z pohľadu veriteľa je výhodnejšie dohodnúť si výkon záložného práva priamo v zmluve. Ak spôsob výkonu záložného práva v zmluve dohodnutý nie je, môže veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku predajom zálohu v dražbe. Veriteľ je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva bez ohľadu na to, či je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Pohľadávka však musí byť splatná. Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná. Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti. Pokiaľ sa veriteľ rozhodne začať s výkonom záložného práva, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť dlžníkovi (prípadne záložcovi, ak ide o odlišnú osobu) a v prípade, že vznik záložného práva podlieha registrácii v niektorom z registrov, je povinný zaregistrovať začatie výkonu záložného práva aj v tomto registri. Samotný predaj zálohu je veriteľ oprávnený uskutočniť až po tom, čo uplynie 30 dní odo dňa oznámenia výkonu záložného práva uvedeným osobám. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. Keď je realizovaný predaj zálohu a výťažok z predaja presahuje výšku zabezpečenej pohľadávky veriteľa, je veriteľ povinný zostávajúcu časť vrátiť dlžníkovi. Veriteľ je oprávnený si z tejto sumy strhnúť účelne vynaložené náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s predajom zálohu.
Pred začatím výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť túto skutočnosť dlžníkovi (prípadne záložcovi, ak ide o odlišnú osobu) a v prípade, že vznik záložného práva podlieha registrácii v niektorom z registrov, je povinný zaregistrovať začatie výkonu záložného práva aj v tomto registri.
Záložné právo zaniká: zánikom zabezpečenej pohľadávky, zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu.
Po zániku záložného práva je potrebné zabezpečiť jeho výmaz z príslušného registra (Notársky centrálny register záložných práv alebo iný register).
Rozsiahla novela zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) uskutočnená zákonom č. 526/2002 Z. z., účinná od 1. januára 2003, sa dotkla predovšetkým inštitútu záložného práva. Nová úprava predovšetkým zmenila koncepciu vzniku záložného práva. V zákone sa zakotvil nový termín zriadenie záložného práva, na ktoré nadväzuje vznik záložného práva. Doterajšia právna úprava bola rozšírená o zriadenie záložného práva rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu a na základe zákona. Na zriadenie záložného práva musí nadväzovať ďalšia právna skutočnosť, a to jeho registrácia, na základe ktorej dochádza k vzniku záložného práva, čo predstavuje zásadnú zmenu oproti doterajšej právnej úprave. K registrácii záložného práva dochádza v Notárskom centrálnom registri záložných práv, pokiaľ tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Platí zásada, že pokiaľ je daná povinnosť zapísať vznik záložného práva do osobitného registra, už sa nemusí zapísať aj do Notárskeho centrálneho registra. Osobitným zákonom je katastrálny zákon pri registrácii záložného práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom, register ochranných známok pri Úrade priemyselného vlastníctva, príslušný obchodný register pri zápise záložného práva na založenie obchodných podielov spoločníkov, Stredisko cenných papierov pri založení akcií, ak sú zaknihované a sú verejne alebo neverejne obchodovateľné.