Úhrada za zdravotnú starostlivosť zamestnanca: účtovanie a daňové náklady

V súčasnosti nikto nespochybňuje fakt, že dobrá atmosféra na pracovisku spojená s primeraným pracovným prostredím je základným predpokladom pre zvyšovanie efektívnosti práce zamestnanca. Sústreďujú sa náklady vynaložené na vytvorenie pracovných, sociálnych podmienok a na starostlivosť o zdravie zamestnancov. Výdavky zamestnávateľa na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) daňovo uznaným výdavkom.

Daňová uznateľnosť nákladov

Základné podmienky pre daňovú uznateľnosť takéhoto výdavku sú zadefinované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia daňovým výdavkom je iba výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Všeobecné povinnosti zamestnávateľa, ktoré musí vykonať v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, upravuje § 6 ods. 1 zákona o BOZP. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podľa § 6 ods. 11 zákona o BOZP povinný znášať zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov sú náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa osobitnými predpismi aj daňovo uznanými nákladmi.

Osobný ochranný pracovný prostriedok

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok na používanie, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce. Ak viaceré nebezpečenstvá vyžadujú, aby zamestnanec používal súčasne viac osobných ochranných pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré sa dajú navzájom skombinovať a zabezpečia účinnú ochranu pred týmito nebezpečenstvami.

Pracovný odev a obuv

Zamestnávateľ však poskytuje zamestnancovi ako osobný ochranný pracovný prostriedok podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády aj pracovný odev alebo pracovnú obuv, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom pracovný odev alebo obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok vyplýva z už uvedeného § 6 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nadväzne z § 2 ods. 5 nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z., ktoré upravuje poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Vzťahuje sa na tých zamestnávateľov, u ktorých odev alebo obuv zamestnancov počas pracovného procesu podlieha mimoriadnemu opotrebeniu, znečisteniu alebo ak to vyžaduje ochrana života a zdravia. Preukaznosť tohto výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov je potrebné zabezpečiť dôslednou operatívnou evidenciou. Zamestnávateľ musí v súlade s § 5 citovaného nariadenia vlády na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev podľa § 4 vypracovať zoznam poskytovaného pracovného ošatenia.

Prečítajte si tiež: Postupy pri úhrade zdravotnej starostlivosti

Rovnošaty

Ako výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov je možné posúdiť aj rovnošaty, ktorých povinnosť nosenia pri výkone zamestnania alebo služobného pomeru vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Takto je možné posudzovať i služobné rovnošaty poskytované vybranému okruhu pracovníkov z dôvodu verejného záujmu a s ohľadom na styk s verejnosťou, ktorých povinnosť nosenia vyplýva z predpisu schváleného príslušným rezortom. Podobne i v týchto prípadoch musí byť výška výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov preukázateľne zdokladovaná.

Pri posudzovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na jednotné pracovné ošatenie zamestnancov v ostatných prípadoch, kedy takáto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zohľadniť prevádzkovú úlohu takéhoto ošatenia (potreba vizuálneho odlíšenia zamestnanca od zákazníka), reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne.

Príklad z praxe

Firma, ktorá podniká v stavebníctve, poskytuje svojim zamestnancom na základe interného zoznamu osobných ochranných pracovných prostriedkov ochrannú prilbu, ochrannú obuv, ochranné rukavice a ochranný odev. Zamestnanci majú nárok na jedno toaletné mydlo a štvrťročne sa im vypláca peňažný paušál za pranie pracovného odevu. V súlade s § 19 ods. 2 písm.

Spoločnosť zakúpila obleky pre zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na výstavách. Úlohou pracovníkov je inštalácia expozície, prezentácia výrobkov a poskytovanie informácií. V danom prípade je zrejmé, že jednotné ošatenie zamestnancov, ktorí prezentujú výrobky firmy na výstavách, má reklamnú a propagačnú funkciu.

Pitný režim

Podľa § 37 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov. Nad rámec zákona môže zamestnávateľ poskytovať bezplatne nealkoholické nápoje, napr. minerálky aj všetkým zamestnancom, v tomto prípade však nejde o daňovo uznané výdavky.

Prečítajte si tiež: Všetko o úhrade poistenia z výsluhových dôchodkov

Príklad z praxe

Spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom v letných mesiacoch bezplatne minerálku. Ide o zamestnancov pracujúcich v administratívnej budove spoločnosti, kde je prístup k pitnej vode z vodovodu. Povinnosť poskytovať ochranné nápoje vyplýva pre zamestnávateľov zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Pretože spoločnosť na danom pracovisku splnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z vyššie uvedených predpisov, už tým, že zabezpečila zamestnancom prístup k pitnej vode, poskytovanie minerálnej vody zo strany spoločnosti je jej dobrovoľné plnenie.

Rekondičné pobyty

V zmysle § 11 zákona o BZOP v znení platnom od 1. 5. 2010 (zákon č. 132/2010 Z. z.) je zamestnávateľ v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať aj rekondičné pobyty zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Náklady na rekondičné pobyty je podľa § 11 ods. 17 zákona o BOZP povinný uhrádzať zamestnávateľ.

Vybrané povolania

Zamestnanci, ktorí nepretržite vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov a zamestnanci, ktorí nepretržite vykonávajú prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov, sú povinní zúčastniť sa na rekondičnom pobyte. Na ďalšom rekondičnom pobyte sú povinní zúčastniť sa zamestnanci raz za tri roky, ak odpracovali v tomto období vo vybraných povolaniach 600 pracovných zmien a zamestnanci, ktorí pracujú s dokázanými chemickými karcinogénmi, ak odpracovali najmenej 400 pracovných zmien.

Starostlivosť o zdravie zamestnancov

Výdavky (náklady) na starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov len v tom prípade, ak sú hradené v rozsahu povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Podľa tohto ustanovenia zákona o dani z príjmov sú daňovo uznané aj náklady na vlastné zdravotnícke zariadenia.

V záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ v zmysle § 6 ods. 1 zákona o BOZP povinný okrem iného zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu v rozsahu ustanovenom v § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Prečítajte si tiež: Platy na Slovensku: Detailná analýza

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu v rozsahu ustanovenom v § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Pracovná zdravotná služba

V zákone o BOZP je od 1. 7. 2006 novým pojmom pracovná zdravotná služba, ktorá v zmysle § 21 tohto zákona patrí medzi preventívne a ochranné služby. Účelom týchto služieb je poskytovať zamestnávateľovi poradenstvo a odborné služby súvisiace s organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Preventívne a ochranné služby je zamestnávateľ povinný v zásade zabezpečovať svojimi odborne spôsobilými zamestnancami. Len v prípade, ak nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodávateľsky.

Účtovanie miezd a odvodov

Na ťarchu účtu 524 sa účtuje aj príspevok do garančného fondu. Na ťarchu tohto účtu účtuje účtovná jednotka ako zamestnávateľ doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. za zamestnancov, spoločníkov a členov družstva.

Zákonné sociálne náklady

Na ťarchu tohto účtu sa účtujú náklady na pracovné podmienky, starostlivosť o zdravie a bezpečnosť pri práci zamestnancov účtovnej jednotky v súlade so zákonnými predpismi, napr. Zákonníkom práce. Ďalej sa tu účtujú náklady na stravovanie v súlade s § 152 Zákonníka práce, tvorba sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

Ostatné sociálne náklady

Na ťarchu tohto účtu sa účtujú ostatné sociálne náklady vynaložené v prospech zamestnancov nad rámec zákonných predpisov, napr. príspevok na stravovanie poskytovaný nad limit ustanovený v § 152 Zákonníka práce, odstupné a odchodné nad rámec zákonných predpisov, príspevky na rekreácie, liečebné pobyty, výrobky alebo vlastné služby poskytované zamestnancom, spoločníkom a členom družstiev bezodplatne alebo v cene nižšej, ako sú ceny obvyklé.

Poistné a príspevky

Pojem „poistné a príspevky“ je legislatívnou skratkou, ktorá je zavedená v § 5 ods. 7 písm. e) ZDP a v plnom znení ide o poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Poistné platené zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú napr. členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti, nie je možné považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný uzavrieť, a preto poistné platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením a nemožno ho zahrnúť do daňových výdavkov daňovníka podľa § 19 ods. 2 písm. a) ZDP.

Za daňový výdavok nie je možné považovať ani platenie poistného na základe poistnej zmluvy o poistení osôb prepravovaných motorovým vozidlom, keďže ide o komerčné poistenie osôb. Rovnako nie je daňovým výdavkom úrazové poistenie vybraných zamestnancov, ktorí pracujú napr. na rizikových pracoviskách (servisní pracovníci, pracovníci vo výrobe), platené na základe poistnej zmluvy uzavretej s komerčnou poisťovňou, pretože ide o dobrovoľne platené úrazové poistenie.

Príspevky na stravovanie

Ide o príspevky na stravovanie zamestnancov [§ 19 ods. 2 písm. c)] zabezpečované a poskytované za podmienok ustanovených v § 152 Zákonníka práce. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny. Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho hlavného jedla.

Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie je najmenej 55 % ceny jedla a najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Určenie maximálnej výšky príspevku na stravovanie, ktorá v súčasnosti predstavuje 2,20 € (55 % zo 4 €), dáva zamestnávateľovi právo stanoviť rozsah príspevku, ktorým bude prispievať zamestnancovi na stravné.

Stravovacie poukážky

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. v súčasnosti najmenej 3 €.

Stravovanie SZČO

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou a dosahuje príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1 ZDP) alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP), si môže uplatniť podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP výdavky na stravovanie vynaložené za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac však v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Finančný príspevok na stravovanie

Ak podmienky výkonu práce na pracovisku vylučujú povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie, poskytne zamestnancovi finančný príspevok vo výške podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Ide hlavne o prípady zamestnancov v ťažobnom priemysle, doprave, lesníctve, ale napr. aj pri práci v nočných zmenách.

Rozšírenie okruhu osôb, ktorým sa poskytuje stravovanie

Zamestnávateľ môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, napríklad o dôchodcov, zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, konateľov a podobne. Náklady na stravovanie rozšíreného okruhu zamestnancov, prípadne na základe upravených podmienok aj zamestnancom počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci sú u zamestnávateľa daňovo uznaným nákladom.

Mzdové a pracovnoprávne nároky

Ide o mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov, ktoré vyplývajú napr. zo Zákonníka práce (nároky týkajúce sa pracovnej pohotovosti, dovolenky, mzdy, náhrady mzdy pri prekážkach v práci atď.). Týmito výdavkami môžu byť aj výdavky dojednané v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve výhodnejšie, ako upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tieto zákony nezakazujú alebo z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť [§ 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP].

Sociálny fond

Povinná tvorba sociálneho fondu [§ 19 ods. 2 písm. a)] - sociálny fond je tvorený podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % z ustanoveného základu (súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok), pričom zvýšenie nad 0,6 % je podmienené splnením podmienok uvedených v § 3 ods. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú stanovené podmienky, tiež najviac 0,5 % zo základu. Za daňový výdavok možno teda uznať tvorbu sociálneho fondu až do výšky 1,5 % z určeného základu.

Náklady na BOZP a hygienické vybavenie pracovísk

Náklady na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk [§ 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP]. Povinnosti v tejto oblasti vyplývajú pre zamestnávateľov z § 146 a § 147 Zákonníka práce, ktoré sú osobitne upravené (popri zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Zmeny v zákone o dani z príjmov od 1.1.2015

Od 1.1.2015 došlo k zmene ustanovenia § 19 ods. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Vykonanou úpravou predmetných ustanovení zákona o dani z príjmov je poskytovanie tzv. zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávateľom nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch považované za daňový výdavok zamestnávateľa v prípade, ak poskytnuté zamestnanecké benefity (peňažné alebo nepeňažné plnenia) predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov a sú súčasťou zdaniteľnej mzdy a vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie.

Otázky a odpovede z praxe

Pitný režim na stavbách

Otázka: Zamestnávateľ kupuje svojim zamestnancom - pracovníkom na stavbách minerálky. Zamestnávateľovi vyplýva povinnosť zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života a zdravia z § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odpoveď: V prípade ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom nealkoholické nápoje v súlade s osobitným predpisom, náklady na ich obstaranie sú uznané za daňové výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov za predpokladu, že uvedený daňový výdavok zároveň spĺňa podmienky uvedené v § 2 písm.

Poistenie zodpovednosti konateľa

Otázka: Spoločnosť zaplatila konateľovi zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti.

Odpoveď: Poistné platené zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti nie je možné považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť a preto poistné platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením zamestnávateľa.

Príspevky na stravovanie

Otázka: Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom príspevky na stravovanie.

Odpoveď: Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom aj výdavok na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je Zákonník práce. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať zamestnancovi na stravovanie najmenej vo výške 55% hodnoty jedla a najviac do výšky 55% stravného pri pracovnej ceste v dĺžke 5-12 hodín, čo je podľa Opatrenia ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR od 1.04.2025 stravné vo výške 8,80 eur.

Benefity vo forme príspevkov na životné poistenie

Otázka: Daňovník poskytuje zamestnancom benefit vo forme príspevkov na životné poistenie.

Odpoveď: Poskytovanie benefitov vo forme príspevkov na životné poistenie je považované za zdaniteľný príjem zamestnanca a daňovo uznateľný náklad zamestnávateľa, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom o dani z príjmov.

Nákup vybavenia kancelárie

Otázka: Spoločnosť pre svojich zamestnancov nakúpila televízor, kávovar, mikrovlnku, ventilátor, obrazy, rádio a iné dekorácie ako vybavenie kancelárie.

Odpoveď: Uvedené výdavky možno považovať za daňové výdavky nie ako výdavky na pracovné a sociálne účely (pretože to neprikazuje osobitný predpis), ale na základe definície daňového výdavku uvedenej v §2 písm. i) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a nie je poskytnutý na osobné účely zamestnancov.

Účet 528 a jeho použitie

Účet 528 sa môže použiť na účtovanie nákladov na starostlivosť o zamestnancov, ktoré nie sú daňovo uznané. Je však potrebné posúdiť konkrétny prípad a zvoliť správny účet v súlade s účtovnými predpismi.

Daňová uznateľnosť výdavku na ošetrenie zamestnanca po pracovnom úraze

Daňová uznateľnosť výdavku na ošetrenie zamestnanca po pracovnom úraze závisí od okolností vzniku úrazu. Ak k úrazu došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania zamestnávateľa, výdavok na ošetrenie nemusí byť daňovo uznaný.

Dobrovoľné plnenia zamestnávateľa

Zamestnávateľ sa môže dobrovoľne rozhodnúť poskytovať zamestnancom aj iné plnenia ako mzdu, a to buď:

• priamo daňovo zvýhodnené aj u zamestnávateľa aj zamestnanca cez špecifické ustanovenia ZDP, ktoré riešia podmienky, za ktorých môže byť dané plnenie daňovým výdavkom u zamestnávateľa a oslobodeným plnením u zamestnanca,
• zvýhodnené len na strane zamestnávateľa a to uznaním poskytnutia takýchto plnení do daňových výdavkov zamestnávateľa, ak si takéto plnenia dohodol so zamestnancami napr. v pracovnej zmluve a u zamestnanca zdanil v rámci príjmov zo závislej činnosti (§ 19 ods.

V tejto nadväznosti je možné v určitých zákonom určených prípadoch a to pri poskytnutí nepeňažných plnení zamestnávateľom, ktoré nie sú oslobodené podľa iných ustanovení v § 5 ods. 7 a v § 9 ZDP za splnenia podmienky ich vylúčenia z daňových výdavkov zamestnávateľa, využiť aj oslobodenie uvedené v § 5 ods. 7 písm.

Lekárske preventívne prehliadky (LPP)

V prípade povinných LPP a inej zdravotnej starostlivosti, ak sú poskytované v súlade s ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z.z., na ktorý sa odvoláva zákon o BOZP, je ich možné uznať ako konkrétny daňový výdavok zahrňovaný v rámci daňových výdavkov uvedených v § 19 ods. 2 písm. c) druhý bod ZDP, pričom na strane zamestnanca ide o príjem vylúčený z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm.

Ako daňovo zvýhodnené sa berie zabezpečenie LPP nad povinnosť ich zabezpečenia určenej osobitným predpisom a to v prípade, ak sú tieto uhradené zo sociálneho fondu, pričom takto zabezpečené nepeňažné plnenie je u zamestnanca oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP.

Príklad z praxe

Zamestnávateľ sa rozhodol pre zamestnancov zabezpečiť nadštandardnú LPP u stomatológa, ktorej hodnota predstavuje 50 € a uhradí ju z prostriedkov sociálneho fondu. Náplňou tejto LPP je odstrániť povlak a odstrániť zubný kameň. Hodnota nadštandardnej LPP je v súlade s § 5 ods. 7 písm. h) ZDP príjmom oslobodeným od dane.

tags: #uhrada #za #zdravotnu #starostlivost #zamestnanca #uctovanie