Vzory zmlúv o budúcej zmluve prevodu obchodného podielu: Kompletný sprievodca

Zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu je dôležitý právny inštitút, ktorý umožňuje vytvoriť právne relevantný základ pre budúci prevod obchodného podielu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane analýzy právnej úpravy, náležitostí zmluvy a praktických aspektov.

Úvod do zmlúv o budúcej zmluve

Zmluva o budúcej zmluve (lat. pactum de contrahendo) je právny inštitút umožňujúci vytvoriť právne relevantný základ, ktorým sa účastník tohto zmluvného vzťahu zaviaže k splneniu budúcich obligačných povinností (tzv. zmluvný prímus). Inštitút zmluvy o budúcej zmluve je upravený v oboch základných súkromnoprávnych kódexoch - v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) a rovnako v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“).

Vzhľadom na existenciu duality právnej úpravy a rozdielnosť v nej obsiahnutých ustanovení je dôležité poukázať na konkrétne aspekty tohto inštitútu a rozdiely v súkromnoprávnych kódexoch, odôvodňujúce dualitu právnej úpravy.

Právna úprava zmluvy o budúcej zmluve

Problematiku prevodu obchodného podielu nájdeme v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov. Právna úprava je obsiahnutá v § 289 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

DUALITA PRÁVNEJ ÚPRAVY

V dôsledku existencie duálnej právnej úpravy a diferenciácií rozdielnych podstatných náležitostí pre uzavretie tohto druhu záväzku je primárnym okruhom problematiky určenie toho, v akom režime budú zmluvné strany zamýšľanej obligácie postupovať. Charakteristickým pre úpravu súkromnoprávnych záväzkov je princíp zmluvnej slobody, tzn. vôľa zmluvných strán požíva pri tvorbe obligačného záväzku aplikačnú prednosť pred legislatívnou úpravou.

Prečítajte si tiež: Auto pre osoby s ŤZP

A contrario však aj zmluvná sloboda požíva svoje limity nachádzajúce vyjadrenie v kogentných ustanoveniach súkromnoprávnych predpisov (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník).

Východiskom v prípade určenia kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka je ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, stanovujúce, že „účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť“. Z uvedenej dikcie vyplýva, že zákonodarca neformuloval okruh kogentných ustanovení in concreto striktným výpočtom, ale ponechal túto otázku na teleologickom výklade, vyplývajúcom z povahy konkrétnej situácie.

Na rozdiel od Občianskeho zákonníka je v prípade úpravy Obchodného zákonníka možné priamo identifikovať taxatívny výpočet ustanovení zákona v ustanovení § 263, podľa ktorého: „Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods.

Obsahom taxatívneho výpočtu kogentných ustanovení Obchodného zákonníka je aj ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka. V tomto ustanovení je obsiahnuté kritérium, naplnením ktorého dochádza k aplikačnej prednosti Obchodného zákonníka pred úpravou Občianskeho zákonníka.

Základným postulátom je najmä povaha zmluvných strán a ich identifikácia, najmä ak ide o prípad relatívnych obchodnoprávnych vzťahov podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Prečítajte si tiež: Úmrtie príjemcu opatrovateľského príspevku: podrobný prehľad

Tzn. za podmienok, ak zmluvu o budúcej zmluve uzatvárajú dvaja podnikatelia konajúci v rozsahu predmetu svojej činnosti, samotný výber medzi ustanovením § 50a Občianskeho zákonníka a alternatívou § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je daný na slobodnej voľbe strán. V tomto prípade ide v nadväznosti na pravidlo v § 263 v spojitosti s § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka o relatívny obchodnoprávny vzťah, kedy vzhľadom na povahu subjektov sú takéto strany povinné postupovať v zmysle obchodnoprávnej úpravy a aplikovať ustanovenia § 289 a nasl.

V praxi diskutabilnou sa môže stať situácia, ak vyššie popísaný subjekt (spĺňajúci kritériá podľa § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka) má v úmysle uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom má byť prevod nehnuteľnosti. Uvedená situácia bola meritom v rozhodnutiach viacerých súdnych autorít, ktoré konštatovali, že záver o automatickej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka pre otázky zmluvy o budúcej zmluve, ktorej predmetom bude prevod nehnuteľnosti, nie je správny.

Vychádzajúc napr. zo záverov rozhodnutia R 27/2002 bolo určené: „Smlouva o budoucí kupní smlouvě se v obchodních vztazích řídí ustanovením § 289 a nasl. Obchodního zákoníku, i když se týká nemovitosti.“ Podobný záver nachádzame aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej Republiky, sp. zn. 25Cdo 916/2008: „Právna úprava zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy obsiahnutá v § 289 ObchZ predstavuje právne záväzný základ pre uzavretie v takej zmluve predpokladaných budúcich zmlúv vo vzťahu medzi podnikateľmi, resp. v ďalších vzťahoch podriadených úprave ObchZ.

Kľúčové ustanovenia Obchodného zákonníka

• § 289 Základné ustanovenia: Definuje zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy a stanovuje požiadavku písomnej formy.
• § 290: Upravuje povinnosti zaviazanej strany uzavrieť zmluvu a následky nesplnenia tejto povinnosti.
• § 291: Umožňuje doplniť uzavretú zmluvu o úpravu určitých otázok.
• § 292: Stanovuje kritériá pre určenie obsahu zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve, premlčaciu dobu a dôvody zániku záväzku.

Čo je Zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu?

Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu o prevode obchodného podielu v určitej obchodnej spoločnosti. Pod pojmom obchodný podiel si predstavujeme práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Pojem obchodný podiel je veľmi úzko prepojený s pojmom vklad spoločníka. Pojem vklad je Obchodným zákonníkom definovaný ako súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sú spoločníkom vložené do spoločnosti a nimi sa podieľa na výsledku podnikania spoločnosti. Pre jednoduchšie vysvetlenie, veľkosť vkladu spoločníka je určujúca, pre veľkosť obchodného podielu spoločníka v spoločnosti.

Povinnosti vyplývajúce zo zmluvy

V prípade, ak strany uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu, jedna zaviazaná zmluvná strana je povinná uzavrieť s druhou oprávnenou zmluvnou stranou zmluvu o prevode obchodného podielu. Túto povinnosť má zaviazaná zmluvná strana bezprostredne po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená zmluvná strana, ak sa v zmluve o budúcej zmluve nedohodli iné podmienky, za akých táto povinnosť vzniká.

Prečítajte si tiež: Postup zamestnávateľa pri úmrtí zamestnanca na PN

Povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu o prevode obchodného podielu môže byť aj obojstranná, a teda túto povinnosť môžu mať aj obe zmluvné strany naraz. V takom prípade môže výzvu na uzatvorenie dohodnutej budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu uskutočniť ktorákoľvek zmluvná strana, ak sa strany výslovne nedohodli inak. Zároveň pre obe zmluvné strany vyplýva povinnosť dodržať podmienky uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu tak, ako boli určené v uzatvorenej zmluve o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu.

Ak vyzvaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, môže oprávnená strana požadovať:

• aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu. alebo
• náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu.

Nárok na náhradu škody spolu s určením obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď s ňou zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu.

Obsah zmluvy sa určí podľa účelu, ktorý bol sledovaný uzavretím budúcej zmluvy. Pritom sa prihliada na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.

Určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok na náhradu škody nemožno na súde uplatniť po uplynutí jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy. Márnym uplynutím tejto lehoty sa totiž tieto práva premlčia. V zmluve o uzavretí budúcej zmluvy si zmluvné strany môžu dohodnúť aj dlhšiu premlčaciu lehotu, celková dĺžka dohodnutej premlčacej lehoty však nesmie presiahnuť maximálnu dĺžku premlčacej lehoty ustanovenú Obchodným zákonníkom.

Náležitosti zmluvy o budúcej zmluve

Zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu musí obsahovať:

1. Jednoznačné určenie strán, ktoré sa zaväzujú uzatvoriť v budúcnosti zmluvu o prevode obchodného podielu (budúci prevodca a budúci nadobúdateľ).
2. Jasné a zrozumiteľné určenie obchodného podielu, ktorý sa bude prevádzať.

Dobrá zmluva by mala tiež riešiť otázku:

1. Ktorá zo strán, prípadne či obe zmluvné strany sú oprávnené vyzvať na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu druhú zaviazanú stranu.
2. Či má byť budúci prevod obchodného podielu odplatný alebo bezodplatný, a v prípade odplatného prevodu obchodného podielu určiť výšku odplaty.
3. V akej lehote, prípadne za akých podmienok môže byť výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy uskutočnená.
4. Či je na budúci prevod obchodného podielu potrebný súhlas valného zhromaždenia alebo iného orgánu obchodnej spoločnosti.

Forma zmluvy

Zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Osvedčenie podpisov

Podľa § 115 (4) ObchZ, zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy zmluvných strán na nej musia byť úradne overené. Overenie podpisov strán je teda osobitnou formálnou náležitosťou tejto zmluvy. Otázkou je, či táto povinnosť platí aj pre zmluvu o budúcej zmluve.

Zánik záväzku zo zmluvy

Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu tiež zaniká v prípade, ak sa zmenili okolnosti, z ktorých strany vychádzali pri vzniku zmluvy o budúcej zmluve. Táto zmena musí byť tak závažná, že nie je možné od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu o prevode obchodného podielu za nových zmenených okolností uzavrela. K zániku záväzku v takom prípade dochádza len vtedy, keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila druhej oprávnenej strane bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o zmene okolností dozvedela.

Praktické aspekty a odporúčania

Potrebujem právnika?

Na internete je množstvo vzorov zmlúv, ale je dôležité zvážiť, či sú tieto vzory použiteľné aj na váš konkrétny prípad. Potrebujete niekoho, kto ich zhodnotí, resp. pomôže s prípravou nových. Ide o rôzne druhy zmlúv, štandardné aj neštandardné.

Koncipovanie zmluvy

Koncipovanie zmluvy nie je len o práve, ale aj o ekonomike a daniach. Tie môžu byť navyše pre klientov ešte dôležitejším faktorom, ako samotné právne ošetrenie. Z praxe vyplýva, že práve dane, ekonomika, ale aj iné povinnosti vyžadované štátom sú častým motívom koncipovania zmluvného mechanizmu. Výhodou je, že v tíme by mali byť aj účtovníci, ktorí vedia v záujme čo najlepšieho riešenia „spájať“ právo, ekonomiku i dane. Práve tento faktor by mal posúdiť ten, čo zmluvu pre klienta koncipuje, aby nekoncipoval niečo, čo klient nepotrebuje, ale koncipoval to, čo klientovi vzhľadom na jeho preferencie a motív pomôže.

Spájanie práva, ekonomiky a daní

Z praxe vieme, že pohľad právnika, účtovníka a daňového poradcu môže byť diametrálne odlišný. Je dôležité spolupracovať s účtovníkmi a daňovými poradcami, aby sme pre vás - našich klientov navrhli riešenia, ktoré sú najlepšou kombináciou všetkých týchto pohľadov. Myslíme za vás a v zmluvách riešime aj budúce možné scenáre vývoja.

Osobné stretnutia a konzultácie

Osobné stretnutia a konzultácie v príjemnom prostredí sú vždy prínosom. Aj keď preferujeme osobné stretnutia vieme poskytnúť veľa služieb aj na diaľku s využitím moderných technológií.

tags: #vzory #zmlúv #o #budúcej #zmluve #prevodu