Úmrtie zamestnanca počas PN: Povinnosti zamestnávateľa

Úmrtie zamestnanca je vždy náročná situácia, ktorá si vyžaduje citlivý prístup a dodržiavanie zákonných povinností zo strany zamestnávateľa aj pozostalých. Táto udalosť má dopad na pracovnoprávne vzťahy a vyžaduje si riešenie mnohých problémov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o povinnostiach zamestnávateľa v prípade úmrtia zamestnanca počas práceneschopnosti (PN), so zameraním na zánik pracovnoprávneho vzťahu, vysporiadanie peňažných nárokov a daňových povinností.

Zánik pracovnoprávneho vzťahu

Smrťou zamestnanca dochádza k zániku pracovnoprávneho vzťahu. Základným právnym následkom smrti zamestnanca je zánik pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom ako pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).

Zákonník práce neustanovuje zánik pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Smrťou osoby, ktorá vykonáva práce na základe dohody, pracovnoprávny vzťah zaniká, pretože nemôže byť dodržaná podmienka vykonávania prác osobne zamestnancom v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z.

Zabezpečenie pozostalých

Zákonník práce neupravuje zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca. V ustanovení § 156 Zákonník práce poukazuje na riešenie zabezpečenia osobitnými predpismi, ktorými sú predovšetkým zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb. Pozostalým môže vzniknúť z dôchodkového poistenia nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok. Osobe, ktorá zabezpečila pohreb, vzniká nárok na príspevok na pohreb ako štátnu sociálnu dávku.

Oznámenie o úmrtí fyzickej osoby je Sociálnej poisťovni povinná zaslať obec, ktorá vedie matriku a do knihy úmrtí fyzickú osobu zapísala. Ustanovuje jej to § 233 ods. 7 zákona o sociálnom poistení.

Prečítajte si tiež: Auto pre osoby s ŤZP

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný viesť na účely sociálneho poistenia evidenciu o svojich zamestnancoch a túto evidenciu predložiť Sociálnej poisťovni v lehote splatnosti odvádzaného poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnancovi skončil právny vzťah k zamestnávateľovi.

Zamestnávateľ je povinný zaslať Sociálnej poisťovni Evidenčný list dôchodkového poistenia do troch dní od zániku pracovného pomeru. Evidenčný list je potrebné vyhotoviť a predložiť Sociálnej poisťovni za zosnulého zamestnanca - poistenca, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie platilo, aj za poberateľa dôchodku. Evidenčný list dôchodkového poistenia pre zamestnanca na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie neplatilo, sa nevyhotovuje. Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v pôsobnosti ktorej sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, do troch dní od zániku pracovnoprávneho vzťahu. V praxi dochádza k situáciám, že nie je možné v stanovenej lehote evidenčný list predložiť, pretože zamestnávateľ ešte nemá k dispozícii potrebné údaje. Preto je možné evidenčný list predložiť bezprostredne po mzdovom vyúčtovaní.

V rubrike vymeriavací základ - suma vymeriavacieho základu dosiahnutá do dňa, ktorý bezprostredne predchádza dátumu úmrtia zamestnanca, pričom do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca, aj keď mzda bola súčasťou peňažného nároku, ktorý bol v zmysle § 35 ods.

Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni

Úmrtie fyzickej osoby je úrad poverený vedením matriky oznámiť úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý túto skutočnosť podľa ustanovenia § 23 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení oznamuje príslušnej zdravotnej poisťovni. Smrťou fyzickej osoby verejné zdravotné poistenie podľa § 5 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení zaniká.

Zamestnávateľ je v súlade s § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný odhlásiť zomrelého zamestnanca v príslušnej zdravotnej poisťovni, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k úmrtiu. V súvislosti s ročným zúčtovaním poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti.

Prečítajte si tiež: Úmrtie príjemcu opatrovateľského príspevku: podrobný prehľad

Daňové povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem vystaviť na základe údajov zo mzdového listu Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 ZDP za zdaňovacie obdobie. Zamestnávateľ je povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, tzv.

Do príjmu zosnulého zamestnanca sa nezapočítavajú peňažné nároky, ktoré po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (§ 35 ods. 1 Zákonníka práce).

V zákone nie je ustanovená lehota na vystavenie potvrdenia po úmrtí zamestnanca.

Daňové priznanie

Ak zamestnanec zomrie, daňové priznanie je povinný podať dedič, pričom sa daňové priznanie podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka. Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Povinnosť podania daňového priznania a lehotu na jeho podanie ustanovuje § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva.

Ak manželka dostala vyplatené príjmy zo závislej činnosti po zomrelom manželovi od jeho bývalého zamestnávateľa v roku 2024, má podať dodatočné daňové priznanie za zomrelého manžela za rok 2023.

Prečítajte si tiež: Čo robiť po úmrtí držiteľa preukazu ŤZP

Dedič uvedený v § 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov alebo osoba, na ktorú prešlo právo na príjmy zo závislej činnosti po zomrelom podľa § 35 Zákonníka práce, má povinnosť podať daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zomrelého za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zamestnanec zomrel, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období boli zamestnávateľom tieto príjmy zo závislej činnosti po zomrelom reálne vyplatené.

Vzhľadom na to, že dedič má ustanovenú povinnosť podať daňové priznanie, pričom má aj možnosť požiadať správcu dane o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, zamestnávateľ v tomto prípade môže vystaviť za časť zdaňovacieho obdobia 2025 „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“, na tlačive naposledy platnom (POT39v23_1).

V súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov bude dedič alebo zástupca podávať za zomretého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie. Za zdaňovacie obdobie roka 2009 aj 2010 je to 2 012,85 eura.

Smrť zamestnanca následkom pracovného úrazu

V zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste do zamestnania a späť. Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi v súvislosti s pracovným úrazom, zodpovedá zamestnávateľ.

Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely výkonu úrazového poistenia ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia má jeho zamestnanec a v prípade smrti zamestnanca jeho manžel/-ka, nezaopatrené deti a osoby, voči ktorým mal zamestnanec v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. Povinnosti súvisiace s nárokmi zamestnancov alebo pozostalých na úrazové dávky z titulu pracovného úrazu je voči Sociálnej poisťovni povinný plniť vždy zamestnávateľ. Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z.

Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, je tento zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.

Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca

Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca z pracovného pomeru upravuje § 35 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého peňažné nároky zamestnanca nezanikajú. Peňažnými nárokmi sú mzdové nároky, t. j. mzda poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu smrti zamestnanca. Do peňažných nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na cestovné náhrady, nárok na náhradu škody a pod.

Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je skutočnosť, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti. Čo sa rozumie pod spoločným žitím v domácnosti, upravuje Občiansky zákonník ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Základnou charakteristikou je spravidla spoločná adresa trvalého bydliska týchto osôb. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.

Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva. Do peňažných nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže.

Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa

Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa upravuje § 35 ods. 2 Zákonníka práce. Na rozdiel od peňažných nárokov zomretého zamestnanca voči zamestnávateľovi, smrťou zamestnanca zásadne zanikajú peňažné nároky zamestnávateľa, ktoré mal v čase trvania pracovného pomeru voči zamestnancovi. Nároky zamestnávateľa, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú, má si zamestnávateľ uplatniť v rámci dedičského konania.

Ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie predmety alebo pracovné prostriedky nevyhnutné na výkon práce, zamestnanec za ne zodpovedá a na požiadanie zamestnávateľa je povinný ich vrátiť. Zamestnávateľ môže vrátenie zverených predmetov uplatniť voči oprávnenému dedičovi, hlavne ak sa uvedené predmety nachádzajú v jeho domácnosti.

Všetky tieto nároky si zamestnávateľ musí uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní.

Príspevok zamestnávateľa na pohreb zosnulého zamestnanca

Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca. Poskytnutý príspevok sa nezahrnie do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale pripočíta sa k čiastkovému základu dane. Príspevok zo sociálneho fondu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie v zmysle § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie v zmysle § 13 ods. 4 písm. h) zákona o zdravotnom poistení.

Poskytnutý príspevok na pohreb sa nezapočítava do peňažných nárokov zamestnanca, ktoré v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce prechádzajú na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Príspevok sa poskytuje nad rámec peňažných mzdových nárokov a môže sa vyplatiť spolu s peňažným nárokom. Príspevok je však potrebné zahrnúť do potvrdenia o zdaniteľnej mzde.

Zamestnávateľ môže príspevok na pohreb poskytnúť aj priamo rodinnému príslušníkovi. Aj v tomto prípade sa príspevok považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti preddavkovo v zmysle § 35 a § 36 alebo zrážkovou daňou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov. V prípade, že rodinný príslušník, ktorému bol príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme, nemá iný zdaniteľný príjem, zamestnávateľ daň nemôže vysporiadať, ale musí postupovať podľa § 35 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na pohreb aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Takto poskytnutý príspevok však nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa. Pre zamestnanca alebo rodinného príslušníka, ktorému je príspevok poskytnutý, predstavuje zdaniteľný príjem.

Príspevok pri dlhodobej PN a sociálny fond

V kontexte sociálneho fondu a príspevkov počas dlhodobej PN je dôležité spomenúť aj situácie, kedy zamestnanec čerpá sociálnu výpomoc počas práceneschopnosti. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Ak zamestnávateľ vypláca príspevok zo sociálneho fondu mesačne a za kratšie obdobie ako je 6 mesiacov (príspevok zo SF je riadne zdanený) a v čase, keď zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a prekročí v jej trvaní prevažnú časť roka už nemá príspevok zo SF vyplácaný, je potrebné nazerať na už vyplatený príspevok zo sociálneho fondu a splnenie podmienky podľa zákona individuálne. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Ak takáto výpomoc bola vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) ZDP.

Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06.

tags: #úmrtie #zamestnanca #počas #PN #povinnosti #zamestnávateľa