
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dotáciách na založenie živnosti na Slovensku, podmienkach ich získania, procese žiadosti a dôležitých aspektoch, na ktoré by si mal začínajúci podnikateľ dať pozor. Cieľom je uľahčiť orientáciu v tejto problematike a pomôcť záujemcom úspešne získať finančnú podporu pre svoj podnikateľský zámer.
Začiatok podnikania je často spojený s finančnými ťažkosťami. Našťastie, existujú možnosti, ako prekonať prvotné výdavky. Jednou z nich je štátna podpora realizovaná prostredníctvom príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ), ktorý poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Tento príspevok má uľahčiť začiatky podnikania a preklenúť prvé mesiace, kedy podnikanie ešte neprináša zisk.
O príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť môže požiadať uchádzač o zamestnanie (UoZ), ktorý spĺňa určité podmienky. Príspevok je určený pre tých, ktorí majú záujem o rozbehnutie živnosti alebo podnikanie v poľnohospodárstve.
Proces získania príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť si vyžaduje dôkladnú prípravu a splnenie niekoľkých krokov:
Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej SZČ, ktoré sa po predložení stávajú súčasťou žiadosti o príspevok.
Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu
Odborná komisia posudzuje kvalitu predložených dokumentov a vydáva stanovisko. Konečné rozhodnutie prijíma výbor pre otázky zamestnanosti.
Výška príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť sa odvíja od miery evidovanej nezamestnanosti (MEN) v danom regióne. Podnikateľ môže získať plnú výšku príspevku bez akýchkoľvek znížení, 60 % alebo 40 % z maximálnej výšky. Finálna výška príspevku sa určuje na základe miery nezamestnanosti v konkrétnom kraji a celoslovenského priemeru.
| Región | 100 % príspevku | 60 % príspevku | 40 % príspevku |
|---|---|---|---|
| Kraje s priemernou MEN ≤ celoslovenský priemer | 6 063,60 € | 3 638,16 € | 2 425,44 € |
| Kraje s priemernou MEN > celoslovenský priemer | 8 084,80 € | 4 850,88 € | 3 233,92 € |
MEN = miera evidovanej nezamestnanosti v kraji.
Vyplácanie príspevku prebieha v 2 fázach. Prvá predstavuje 60 % celkovej sumy a úrad práce ju uvoľňuje do 30 dní od uzatvorenia dohody. Druhú splátku, predstavujúcu zvyšných 40 %, možno získať po dvanástich mesiacoch podnikania, a to na základe predloženej správy o využití príspevku.
Dotáciu na podnikanie môžete použiť na pokrytie počiatočných nákladov. V začiatkoch podnikania, keď ešte biznis neprináša zisk vám tento príspevok uľahčí financovanie výdavkov. Výdavky zapisujete do správy a pri kontrole predkladáte úradu práce. Príspevok je možné využiť na platbu akýchkoľvek výdavkov, ktoré sú v súlade s vaším podnikateľským zámerom.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Ak chcete z príspevku na podnikanie kúpiť iný typ tovaru alebo služby, opýtajte sa zamestnancov úradu práce. Neexistuje jednotné pravidlo, podľa ktorého by sa výdavky delili na oprávnené, alebo neoprávnené. Veľmi záleží aj od toho, aký máte podnikateľský zámer a predmet podnikania. Ak si idete otvoriť kaderníctvo, asi nebude oprávneným výdavkom motorová píla.
Po získaní príspevku sa príjemca zaväzuje:
Na nenávratný príspevok pre začínajúcich podnikateľov majú nárok aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienky ani postup podania žiadosti sa nemení. O dotáciu musia požiadať písomne na ÚPSVaR. Po získaní príspevku musí podnikateľ predložiť úradu ostatné doklady o prevádzkovaní SZČ. Ide o doklady o použití všetkých získaných financií. Urobiť tak musíte do 6 mesiacov od uzavretia dohody.
Výška príspevku na podnikanie pre ŤZP na rok 2025 s platnosťou od 1.
Okrem príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť existujú aj ďalšie formy podpory pre začínajúcich podnikateľov:
Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR
Byť živnostníkom znamená vziať osud do vlastných rúk a odvážne sa spoliehať len na seba. Nie vždy sa ale darí a nie je hanba požiadať o pomoc, zvlášť v turbulentných časoch posledných rokov. Prečítajte si, na akú podporu máte ako SZČO nárok a čo musíte robiť pre to, aby ste ju získali.
Ak ste si nemocenské poistenie hradili, pri chorobe alebo liečbe úrazu môžete požiadať o podporu. Platí to aj pre ošetrovné, tehotenské alebo materské. V prípade, že si nemocenské poistenie platíte dobrovoľne ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO, je podmienkou nároku na nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské to, aby ste v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku boli nemocensky poistený aspoň 270 dní. Ak ste povinne nemocensky poistenou SZČO, tak uvedená podmienka mať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku musí byť splnená len v prípade tehotenského a materského. U povinne nemocensky poistenej SZČO tak v prípade nároku na nemocenské a ošetrovné doba nemocenského poistenia nie je rozhodujúca. Či už ste dobrovoľne alebo povinne nemocensky poistená SZČO, tak do spomínaného najmenej 270-dňového obdobia nemocenského poistenia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda aj tie, ktoré ste mali napríklad ako zamestnanec pred tým, než ste sa stali SZČO. Okrem toho musíte mať poistné na nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške, ale toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie nižšia ako 5 eur.
Na získanie podpory v nezamestnanosti musíte byť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch. Ak ste v tom čase boli zamestnaný a podnikať začali neskôr, počítajú sa vám to tejto doby aj obdobia poistenia nezamestnanosti zamestnanca. Rovnako sa vám do obdobia poistenia v nezamestnanosti započítava aj obdobie rodičovskej dovolenky, materskej dovolenky, dočasnej práceneschopnosti či poberania ošetrovného. Pri evidovaní sa na úrade práce môžete priamo vo formulári Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplniť aj žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Takto podanú žiadosť o dávku v nezamestnanosti úrad práce elektronicky doručí Sociálnej poisťovni na spracovanie a vy ju už navštevovať nemusíte. Žiadosť môžete úradu práce doručiť osobne alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk. V prípade, že na žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nevyplníte žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti, môžete o ňu naďalej požiadať priamo Sociálnu poisťovňu. Urobíte tak podaním Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ktorú doručíte Sociálnej poisťovni osobne, poštou alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk.
Výška dávky v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti, ktoré je pre SZČO dobrovoľné. Pokiaľ si platíte len minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti (z minimálneho vymeriavacieho základu), očakávajte len nízku podporu v nezamestnanosti SZČO. Prí výpočte výšky dávky v nezamestnanosti sa zohľadňuje ale aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré ste si prípadne platili ako zamestnanec. Presne povedané, výška dávky v nezamestnanosti pripadajúca na jeden deň nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa vypočíta takto = súčet vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Vo všeobecnosti je rozhodujúcim obdobím obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a výsledná suma dávky v nezamestnanosti za celý kalendárny mesiac sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Minimálna výška dávky v nezamestnanosti nie je určená, ale naopak jej maximálna výška určená je prostredníctvom maximálneho denného vymeriavacieho základu a mení sa v polovici roka:
Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. januára do 30. júna = 24 x priemerná mesačná mzda z predminulého roka, čiže za dva roky dozadu / 365 dní. Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. júla do 31. decembra = 24 x priemerná mesačná mzda z minulého roka, čiže za rok dozadu / 365 dní. Preto je v období od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 maximálna suma dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac s 30 dňami 1 410,50 eura (24 x priemerná mzda 1 430 eur za rok 2023 / 365 dní po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor = 94,0274 eura; 50 % z 94,0274 eura x 30 dní po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor = 1 410,50 eura).
Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najdlhšie šesť mesiacov (tzv. podporné obdobie) odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak však budete dovtedy vyradený z tejto evidencie aj skôr, nárok na dávku v nezamestnanosti vám zanikne týmto dňom. V takomto prípade však existuje možnosť písomne požiadať o jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Podmienkou je, že ste dávku v nezamestnanosti poberali najmenej tri mesiace. Dobre si to však premyslite, pretože jednorazovým vyplatením 50 % zostávajúcej dávky v nezamestnanosti vám zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v prípade, že budete v období najviac dvoch nasledujúcich rokov opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Počas poberania podpory v nezamestnanosti musíte mať prerušenú alebo ukončenú živnosť a preto počas tohto obdobia povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ako SZČO neplatíte. Ak ste však boli zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v priebehu mesiaca, musíte za príslušnú časť mesiaca povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ešte zaplatiť.