Podmienky vyplácania PN (práceneschopnosti) na Slovensku

Práceneschopnosť (PN) je dočasný stav, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Slovenská legislatíva upravuje podmienky vyplácania PN v niekoľkých zákonoch, najmä v zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento článok komplexne rozoberá podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské dávky počas PN, povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, ako aj praktické príklady výpočtu dávok.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky

Počas PN má zamestnanec, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Nárok na dávku alebo jej časť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Kto má nárok na náhradu príjmu a nemocenské?

• Zamestnanci: Majú nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 dní PN a následne na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne od 11. dňa PN.
• SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) a dobrovoľne poistené osoby: Majú nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne od prvého dňa PN, ak si riadne a včas platia poistné na nemocenské poistenie.
• Osoby v ochrannej lehote: Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa práceneschopným do 7 dní po skončení pracovného pomeru, má nárok na nemocenské dávky. Táto lehota sa nazýva ochranná lehota.

Podmienky nároku na dávky:

• Aktívne nemocenské poistenie: Počas PN musí mať zamestnanec aktívne nemocenské poistenie.
• Lehota poistenia: U všetkých poistencov je nárok na nemocenské závislý od dĺžky trvania nemocenského poistenia. U zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. čakacia doba).

Dĺžka trvania nemocenského poistenia

U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenské dávky (tzv. čakacia doba).

1. Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite* najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december). Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
2. Nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
3. Nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku (1. január - deň predchádzajúci dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti).
4. Zamestnancovi plynie ochranná lehota.

Trvanie nemocenského poistenia SZČO

1. Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december). Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
2. Nemocenské poistenie PNP SZČO vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
3. Nemocenské poistenie PNP SZČO vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku (1. január - deň predchádzajúci dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti).
4. SZČO plynie ochranná lehota.

Trvanie nemocenského poistenia DNPO

1. Nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1.január až 31. december). Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
2. Nemocenské poistenie DNPO vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
3. Nemocenské poistenie DNPO vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku (1. január - deň predchádzajúci dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti).
4. DNPO plynie ochranná lehota.

Prerušenie povinného nemocenského poistenia

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, t. j. (§ 54 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Výška náhrady príjmu a nemocenského

Výška náhrady príjmu a nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Prečítajte si tiež: Mestský úrad Šamorín a ZŤP

Rozhodujúce obdobie:

• Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu.
• Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. ak PN vznikla 2.3.2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025).
• Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN).

Výpočet DVZ:

• DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov (hrubých miezd) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní v tomto období.
• Ak počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365 (napr. ak mal zamestnanec PN 35 dní, tak sa bude deliť 330 dňami).
• Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka.
• Maximálny DVZ pre rok 2025 bude stanovený Sociálnou poisťovňou.

Výška náhrady príjmu počas dočasnej PN:

• 1. - 3. deň: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
• 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Výška nemocenského (od 11. dňa PN):

• Zamestnanec: 55 % DVZ alebo PDVZ.
• SZČO, DNPO, osoba v ochrannej lehote:
  • 1. - 3. deň: 25 % DVZ alebo PDVZ
  • od 4. dňa: 55 % DVZ alebo PDVZ

Dôležité poznámky k výške dávok:

• Kolektívna zmluva môže upraviť výšku náhrady príjmu počas PN (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).
• Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Tabuľka výšky náhrady príjmu a nemocenského v roku 2025

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame v nasledujúcej tabuľke výšku náhrady príjmu počas dočasnej PN, resp. nemocenských dávok v roku 2025 (PN, OČR, materské, tehotenské) v závislosti od dňa trvania PN:

Ako požiadať o náhradu príjmu, resp. nemocenské?

V súčasnosti sa na Slovensku využíva systém elektronickej PN (ePN).

Elektronická PN (ePN):

• Od 1.1.2024 platí táto povinnosť už pre všetkých lekárov: všeobecní lekári, dorastoví lekári, ambulantní lekári - špecialisti, nemocniční lekári - špecialisti.
• Lekár vystaví ePN elektronicky a informácie sa automaticky dostanú do Sociálnej poisťovne.
• Zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
• Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.
• Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie.
• Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Povinnosti zamestnanca pri ePN:

• Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
• Dodržiavať liečebný režim.
• Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“:
  • oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti,
  • poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN,
  • obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN:

• Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
• Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.

Papierová PN (ak lekár nevystavuje ePN):

• Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny).
• Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu.
• Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV.
• Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti v inom štáte EÚ alebo zmluvnom štáte:

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.

Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

K žiadosti o nemocenské je potrebné priložiť:

• žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom);. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
• Zánik nároku na nemocenské a jeho sumu, príp. predložením IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.
• iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti).

Povinnosti počas PN

Povinnosti zamestnanca počas PN:

• Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
• Zdržiavať sa na adrese uvedenej lekárovi, resp. Sociálnej poisťovni.
• Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. preukázaním lekárskeho vyšetrenia).
• Oznámiť bezodkladne Sociálnej poisťovni zmenu adresy počas PN.
• Absolvovať kontroly u ošetrujúceho lekára.
• Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu:

• Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu.
• Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.
• Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
• Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Sankcie za porušenie liečebného režimu:

• Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
• Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenského

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko praktických príkladov výpočtu náhrady príjmu a nemocenského:

Prečítajte si tiež: Podnikanie a štátna pomoc

Príklad č. 1:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
• PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• Výpočet:
  • DVZ = 950 eur * 12 mesiacov = 11400 / 365 dní = 31,2329 eur
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z 31,2329 eur = 7,81 eur/deň
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z 31,2329 eur = 17,18 eur/deň

Príklad č. 2:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
• Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
• PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• Výpočet:
  • DVZ = 950 eur * 12 mesiacov = 11400 / (365-35) dní = 34,5455 eur
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z 34,5455 eur = 8,64 eur/deň
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z 34,5455 eur = 19,00 eur/deň

Príklad č. 3:

• Mzda zamestnanca: 2500 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
• PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• Výpočet:
  • DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. použije sa táto suma)
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z 74,4987 eur = 18,62 eur/deň
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z 74,4987 eur = 41,97 eur/deň

Príklad č. 4:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022.
• PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• Výpočet:
  • Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní
  • DVZ = (950 eur * 5 mesiacov) / 151 dní = 4750 / 151 = 31,457 eur
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z 31,457 eur = 7,86 eur/deň
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z 31,457 eur = 17,30 eur/deň

Príklad č. 5:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022.
• Pracovný pomer skončil 9. januára 2023.
• PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• Výpočet:
  • Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. 101 dní
  • DVZ = (950 eur * 3 mesiace) / 101 dní = 2850 / 101 = 28,217 eur
  • Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z 28,217 eur = 7,05 eur/deň
  • Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z 28,217 eur = 15,52 eur/deň

Dávka v nezamestnanosti

Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.

Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Sociálna poisťovňa od 1. januára 2023 zvýšila sumy minimálnej a maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti.

Dávka sa poskytuje počas podporného obdobiav nezamestnanosti. V § 105 zákona ods. 3 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú ustanovené podmienky, za akých je možné poberať dávku v nezamestnanosti, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia.

V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok

Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. zákona č. 461/2003 Z. z.

tags: #urad #prace #podmienky #preplatenia #PN