
Práceneschopnosť (PN), ľudovo nazývaná aj "maródka", je situácia, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V Nemecku, podobne ako v iných krajinách Európskej únie, existujú jasne definované pravidlá a postupy, ktoré upravujú práva a povinnosti zamestnancov počas PN. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach práceneschopnosti v Nemecku, vrátane nárokov na nemocenské dávky, povinností zamestnanca a zamestnávateľa, ako aj ďalších relevantných informácií.
V Nemecku je bežná pracovná doba stanovená na 8 hodín denne, pričom za pracovný deň sa považujú dni od pondelka do soboty. Zákon umožňuje predĺženie pracovnej doby na maximálne 10 hodín denne, čo však nesmie viesť k prekročeniu 60 hodín týždenne. Za prácu nadčas môže zamestnanec získať príplatok vo výške 15 - 40 % z riadnej mzdy, avšak tento nárok nie je automatický a závisí od pracovnej alebo kolektívnej zmluvy. Nadčasové hodiny je tiež možné kompenzovať formou náhradného voľna.
Práca v nedeľu nie je štandardne preplácaná, zamestnanec má nárok len na čerpanie voľna. Za prácu v noci sa príplatok pohybuje do výšky 25 % z aktuálnej minimálnej mzdy, pričom nárok na preplatenie nočných hodín závisí od zmluvy so zamestnávateľom. Alternatívou je kompenzácia vo forme voľna.
Plný nárok na dovolenku vzniká zamestnancovi až po šiestich odpracovaných mesiacoch. Pri 6-dňovom pracovnom týždni má nárok na minimálne 24 dní dovolenky, pri 5-dňovom na minimálne 20 dní dovolenky. Vyplácanie 13. a 14. platu závisí od konkrétneho zamestnávateľa. Vo všeobecnosti platí, že pri plnom úväzku vzniká nárok na 13. plat po odpracovaní šiestich mesiacov.
V prípade choroby je zamestnanec povinný čo najskôr informovať zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti a jej predpokladanom trvaní.
Prečítajte si tiež: Domovy pre seniorov: Ako fungujú?
Od 1. júla 2022 funguje v Nemecku elektronické zasielanie tlačiva Krankenschein (PN) zamestnávateľovi prostredníctvom zdravotných poisťovní. To znamená, že zamestnanci už nemusia doručovať tlačivo zamestnávateľovi osobne, túto povinnosť prevzala zdravotná poisťovňa. Zmluvní lekári zasielajú informáciu o vystavení PN aj príslušnej zdravotnej poisťovni. Odporúča sa však informovať o zaužívanom postupe vášho ošetrujúceho lekára.
Ak zamestnanec ochorie a jeho zdravotný stav si vyžaduje liečbu v domácom prostredí, lekár v Nemecku mu vystaví elektronickú PN (Krankenschein / Arbeitsunfähigkeitscheinigung).
Ak zamestnanec pracuje v Nemecku, ale navštívi lekára na Slovensku, požiada ho o vystavenie elektronickej PN s použitím medzinárodných kódov pre diagnózy a ochorenia. O tejto skutočnosti je potrebné bezodkladne informovať zamestnávateľa aj nemeckú zdravotnú poisťovňu.
V prípade, že lekár na Slovensku potvrdzuje pracovnú neschopnosť ePN-kou, osoba uplatňujúca si nemocenské v inom štáte EÚ požiada lekára o vystavenie tzv. "Odpis ePN". Slovenský elektronický systém totiž nie je prepojený s elektronickými systémami iných štátov EÚ. Toto tlačivo slúži na uplatnenie si nároku na nemocenské, ako aj na preukázanie vzniku, priebehu a ukončenia pracovnej neschopnosti v inom štáte EÚ.
Nemecká zdravotná poisťovňa môže trvať na vystavení E-formulárov. V takom prípade požiada zdravotná poisťovňa Sociálnu poisťovňu o vystavenie E-formulárov alebo požiada zamestnanca o ich zabezpečenie a doručenie. Pobočka Sociálnej poisťovne vystaví nasledujúce E-formuláre:
Prečítajte si tiež: Nároky po pracovnom úraze
Odporúča sa informovať sa o požadovanom postupe priamo v zdravotnej poisťovni v Nemecku.
Zamestnávateľ vypláca prvých 6 týždňov PN 100 % z riadnej mzdy. Po uplynutí tejto doby preberá výplatu nemocenských dávok sociálna poisťovňa, ktorá vypláca 70 % zo mzdy. Počas trvania PN nemôže zamestnanec odísť z Nemecka bez súhlasu zdravotnej poisťovne, aby neprišiel o nárok na dávky.
V súvislosti s práceneschopnosťou často vyvstáva otázka, či je možné v Nemecku dostať výpoveď počas PN. Táto otázka je komplexná a závisí od konkrétnych okolností prípadu.
Ak zamestnanec pracuje pre slovenského zamestnávateľa, ale je vyslaný na pracovnú cestu do zahraničia a tam ochorie alebo sa mu stane úraz, má nárok na nemocenské dávky počas PN.
V prípade, že sa zamestnanec nachádza v krajine EÚ alebo v inej zmluvnej krajine, uplatňuje si nárok na nemocenské priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Potrebuje potvrdenie ošetrujúceho lekára vystavené v danom štáte. Ak zahraničný lekár takéto potvrdenie neposkytuje, je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná PN.
Prečítajte si tiež: Invalidita, úraz a PN
Sociálna poisťovňa preto upozorňuje, že v prípade náhleho ochorenia alebo úrazu, ktorý utrpel poistenec v cudzine, platia pre uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti (čo je podmienkou na priznanie nemocenského), osobitné pravidlá. Ak mu v zahraničí poskytnú neodkladnú zdravotnú starostlivosť spojenú s hospitalizáciou, po ukončení hospitalizácie do troch dní predloží prepúšťaciu správu z cudziny ošetrujúcemu lekárovi na Slovensku, ktorý potvrdí dočasnú PN poistenca. Ošetrujúci lekár vystaví potvrdenie o dočasnej PN spätne, pričom dátum jej začiatku určí podľa prepúšťacej správy. Toto potvrdenie doručí zamestnanec/dohodár svojmu zamestnávateľovi.
Ak sa choroba alebo úraz stali v členskom štáte Európskej únie (EHP, Švajčiarsku), poistenec môže požiadať lekára v danom štáte, aby osvedčil jeho PN vystavením platného vnútroštátneho tlačiva (ktorým sa v danom štáte potvrdzuje dočasná PN). Ak miestni lekári nevydávajú potvrdenie o PN, poistenec požiada o vystavenie potvrdenia priamo inštitúciu vykonávajúcu sociálne poistenie v danom štáte. Táto inštitúcia zabezpečí lekárske posúdenie PN danej osoby a vystavenie príslušného potvrdenia.
Vyššie uvedené potvrdenia o PN Sociálna poisťovňa pre priznanie dávky nemocenské akceptuje tak, akoby boli vystavené ošetrujúcim lekárom v Slovenskej republike. V tomto prípade ide o dokument SED S055 .
Ak Slovák žije a pracuje v zahraničí pre zahraničného zamestnávateľa, od prvého dňa práce podlieha legislatíve danej krajiny. To znamená, že zamestnávateľ ho prihlási do sociálneho systému danej krajiny a odvádza za neho poistné. V tomto prípade je nutné žiadať o nemocenské najprv krajinu, v ktorej žiješ a pracuješ. Na nemocenské od Sociálnej poisťovne teda nárok nemáš.
Europa.eu informuje, že ak migrujúci pracovník v EÚ, zamestnaný alebo SZČO, je prihlásený do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine, má nárok na nemocenské dávky. To isté platí aj pre dávky v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania či dávky v nezamestnanosti. V mnohých krajinách bude tvoj nárok na tieto dávky závisieť od toho, ako dlho si v minulosti prispieval do systému. Krajina, v ktorej žiadaš o dávky, je však povinná zohľadniť všetky obdobia, počas ktorých si pracoval v iných krajinách EÚ.
V prípade vyslania zamestnanca alebo SZČO, alebo v prípade súbežného výkonu činnosti na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, je potrebné požiadať o prenosný dokument A1 (PD A1). Sociálna poisťovňa vystavuje PD A1 len na konkrétnu osobu, nie pre celú skupinu zamestnancov. O PD A1 je potrebné žiadať elektronicky.
Zamestnávateľ dostane do e-schránky potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o doručení žiadosti.
Vysielajúci zamestnávateľ, ako aj vysielaný zamestnanec, musia spĺňať podmienky na uplatnenie inštitútu vyslania v zmysle platnej legislatívy.
K žiadosti je potrebné priložiť relevantné doklady.
V prípade splnenia všetkých podmienok vystaví príslušná pobočka Sociálnej poisťovne prenosný dokument A1 najneskôr v lehote do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti a zašle ho zamestnávateľovi/štátnemu zamestnancovi.
Ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. Žiadosť sa podáva v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá ju zaeviduje, skontroluje a v prípade, ak je neúplná, doplní potrebné údaje (v spolupráci so zamestnancom).
Zdravotne poistený môžete byť v jednom čase len v jednej krajine. Spravidla tam, kde žijete a pracujete. Pre rôzne prípady platia rôzne pravidlá.
Prehľad o povinnostiach poistencov pri odchode do zahraničia nájdete aj na stránkach zdravotných poisťovní.
Ak pracujete alebo podnikáte v inej krajine EÚ (ste cezhraničným zamestnancom alebo SZČO a bydlisko máte na Slovensku) a chcete navštevovať svojich lekárov na Slovensku, stačí si požiadať o nárokový doklad S1/E106. Žiadosť o nárokový doklad podávate prioritne vo svojej zahraničnej poisťovni. Zdravotnú starostlivosť na Slovensku vám bude na základe nárokového dokladu uhrádzať vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí. Nárokový doklad po doručení do slovenskej zdravotnej poisťovne zaregistrujú a vydajú preukaz poistenca s označením EÚ na plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku.
Na čo nesmiete zabudnúť:
Potvrdzuje váš nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v krajine bydliska (na Slovensku). Náklady na túto zdravotnú starostlivosť za vás platí vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí. Tá vám nárokový doklad vystaví po posúdení vašej žiadosti. Po jeho doručení do slovenskej zdravotnej poisťovne ho zaregistrujú a vydajú preukaz poistenca s označením EU.
Pracujete v EÚ a vaši nezaopatrení rodinní príslušníci zostali na Slovensku? Vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí kryje aj náklady na zdravotnú starostlivosť o vašich rodinných príslušníkov, ktorí sú považovaní za nezaopatrené osoby. Týka sa to napríklad detí navštevujúcich školu (max. do 30 rokov), manželky na rodičovskej dovolenke, manželky, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná alebo evidovaná na úrade práce (ak už nepoberá podporu v nezamestnanosti).
O presnom rozsahu zdravotnej starostlivosti pre rodinných príslušníkov sa informujte v príslušnej zdravotnej poisťovni. Podmienky pre rodinných príslušníkov môžu byť v jednotlivých krajinách EÚ rôzne.
Ešte pred odchodom do inej krajiny EÚ informujte svoju zdravotnú poisťovňu, vydajú vám nárokový doklad S1/E106. Zdravotnú starostlivosť v krajine vyslania budú na základe neho hradiť za vás.
Ak ste boli vyslaný do zahraničia:
Ak vysielate do zahraničia svojho zamestnanca:
Odchádzate dlhodobo (na viac o 6 po sebe nasledujúcich mesiacov) mimo EÚ, prípadne v krajine mimo EÚ pracujete? V takom prípade je potrebné túto skutočnosť oznámiť a poistenie na Slovensku vám zanikne.
Nezabudnite na tieto svoje povinnosti:
Následne vás odhlásia z verejného zdravotného poistenia na Slovensku.
Upozornenie: Nezabudnite sa po návrate zo zahraničia opäť prihlásiť na verejné zdravotné poistenie na Slovensku, a to do 8 dní od návratu.
Ak odchádzate zo Slovenska (ukončili ste pracovný pomer/podnikanie) a sťahujete sa z dôvodu zmeny bydliska do zahraničia, stačí, ak sa v ohlasovni pobytu odhlásite z trvalého pobytu na Slovensku. Ako osobe ekonomicky neaktívnej vám dňom odhlásenia z trvalého pobytu na Slovensku ukončia aj verejné zdravotné poistenie. Informáciu o odhlásení dostanú u osôb, ktoré mali trvalý pobyt na Slovensku, elektronicky z Registra fyzických osôb.
Pre záujemcov o prácu v Nemecku je k dispozícii široká ponuka pracovných možností na portáli EURES.sk v sekcii Pracovné ponuky. O možnostiach a podpore sa možno informovať prostredníctvom Virtuelles Welcome center, ktoré ponúka:
Bundesagentur für Arbeit ponúka najširšiu databázu voľných pracovných miest.
Pri rozhodovaní sa medzi prácou na zmluvu a prácou na živnosť je dôležité zvážiť výhody a nevýhody oboch možností.
V rámci životného poistenia si môžete pripoistiť aj práceneschopnosť (PN). Poistí životná poisťovňa PN aj v prípade, keď klient neodvádza nemocenské odvody do Sociálnej poisťovne? Poistenie práceneschopnosti slúži na kompenzáciu zníženého príjmu, ktoré u klienta nastane v prípade práceneschopnosti.
Podľa Kataríny Kukurovej, hovorkyne poisťovne Generali, si výšku dennej dávky volí klient na základe svojho príjmu, ktorý je potrebné poisťovni zdokladovať: „Maximálna výška dennej dávky závisí okrem príjmu aj od výšky nemocenských dávok, ktoré dostane od Sociálnej poisťovne.“ V prípade, že klient neodvádza nemocenské odvody do Sociálnej poisťovne, nevznikne nárok na plnenie z poistenia PN.
Beata Lipšicová, hovorkyňa poisťovne UNIQA, vysvetľuje, že klient musí zdokladovať vznik a trvanie PN. „Okrem iného sa vyžaduje, aby bol zamestnaný, alebo SZČO, a tiež aby bol platiteľom nemocenského poistenia. Môže to byť aj v ČR, Rakúsku alebo Nemecku (pre aktuálne predávaný produkt UNIQÁT).“
Pri poistnej udalosti z PN sa požaduje, aby boli poistenému vyplácané aj dávky nemocenského poistenia. „Pre potreby posúdenia nároku na poistné plnenie je nutné preukázať vznik, príčinu a trvanie liečby základnými dokladmi: ide o doklad o PN s uvedením diagnózy, pre ktorú bola práceneschopnosť vystavená, a lekárske správy z priebehu liečby.
„Klient dostane dennú dávku, na ktorú nemá vplyv, či ide o úraz, alebo ochorenie, ide o dávku počas PN,“ hovorí Silvia Nosková Illášová, hovorkyňa poisťovne Kooperativa. Ak je niekto nezamestnaný, dostáva dávku v nezamestnanosti z Úradu práce. Poistenie práceneschopnosti slúži na kompenzáciu zníženého príjmu, ktoré u klienta nastane v prípade jeho PN.
Ako je to so ženou na materskej? Ak žena počas materskej pracuje a odvádza nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne, v prípade jej pracovnej neschopnosti má nárok na poistné plnenie z poistenia PN.
Povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku, ak ste mali aj príjem z Nemecka, závisí aj od toho, či máte na Slovensku obmedzenú alebo neobmedzenú daňovú povinnosť.