Dohoda o neplatení poistného na dôchodkové poistenie: Výnimky a podmienky

Zákon o sociálnom poistení, konkrétne zákon č. 461/2003 Z. z., komplexne upravuje sociálne práva občanov Slovenskej republiky a realizuje viaceré sociálne práva občana upravené v druhej hlave piatom oddiele Ústavy Slovenskej republiky. Táto právna úprava, s cieľom o sprehľadnenia a zjednodušenia, je s účinnosťou od 1. januára 2004 upravená komplexne.

Základné ustanovenia zákona o sociálnom poistení

V rámci základných ustanovení zákona o sociálnom poistení sa upravuje jeho predmet a pôsobnosť, vecný rozsah sociálneho poistenia, t. j. osobný rozsah sociálneho poistenia, t. j. organizáciu Sociálnej poisťovne ako nositeľa sociálneho poistenia, t. j. konanie v sociálnom poistení, t.

Zákon o sociálnom poistení vymedzuje sociálne poistenie nielen z hľadiska jeho rozsahu, ale aj z hľadiska jeho obsahu. Sociálne poistenie teda zahŕňa problematiku súčasného nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, platenia príspevkov na poistenie v nezamestnanosti vrátane právnej úpravy poskytovania podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku do garančného fondu vrátane právnej úpravy uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktoré do 31. decembra 2003 sú upravené viacerými osobitnými právnymi predpismi.

Druhy sociálneho poistenia

• Nemocenské poistenie: Je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti krátkodobého charakteru, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie chorého člena rodiny, tehotenstvo a materstvo.

• Dôchodkové poistenie: Je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti dlhodobého charakteru, ktorou je staroba, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (invalidita) a úmrtie. Účelom dôchodkového poistenia je zabezpečiť príjem pri vzniku týchto sociálnych udalostí pre fyzické osoby podliehajúce dôchodkovému poisteniu bez ohľadu na to, či toto dôchodkové poistenie je povinné alebo dobrovoľné. V súvislosti s rozčlenením dôchodkového poistenia na starobné poistenie a invalidné poistenia zákon o sociálnom poistení osobitne vymedzuje vecný rozsah starobného poistenia a vecný rozsah invalidného poistenia. Zo starobného poistenia sa poskytujú dôchodkové dávky, pri ktorých priznávaní sociálnou udalosťou je v zásade dovŕšenie dôchodkového veku a úmrtie. Týmito dávkami sú starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok. Z invalidného poistenia sa poskytujú dôchodkové dávky, pri ktorých priznávaní sociálnou udalosťou je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (invalidita) a úmrtie.

  Prečítajte si tiež: Ako požiadať o invalidný dôchodok

• Úrazové poistenie: Je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti, ktorou je poškodenie zdravia alebo úmrtie, ktoré nastali v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo choroby z povolania. Vecný rozsah úrazového poistenia tvorí sústava desiatich úrazových dávok peňažného charakteru a vecného charakteru. Právna úprava poskytovania úrazových dávok peňažného charakteru má v zásade nadstavbový charakter k právnej úprave poskytovania nemocenských dávok a dôchodkových dávok.

• Garančné poistenie: Ako súčasť sociálneho poistenia sa v zásade transformovalo do zákona o sociálnom poistení z právnej úpravy platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa obsiahnutej v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a z právnej úpravy garančného fondu, príspevkov do garančného fondu a postupu pri uspokojovaní nárokov z garančného fondu obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Zákon o sociálnom poistení upravuje poskytovanie dávky garančného poistenia, ktorou sa náhradila hmotnoprávna úprava poskytovania peňažnej náhrady obsiahnutá v zákone č. 311/2001 Z. z.

• Poistenie v nezamestnanosti: Je samostatným systémom sociálneho poistenia a zákon o sociálnom poistení ho definuje ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca, ku ktorej došlo z dôvodu nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti pre fyzické osoby, ktoré nevykonávajú činnosť zamestnanca, ale podliehajú poisteniu v nezamestnanosti.

Zárobková činnosť a povinné poistenie

Jedným zo základných pojmov sociálneho poistenia je zárobková činnosť. Definícia zárobkovej činnosti je relevantná vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, pretože fyzickým osobám, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti priamo zo zákona o sociálnom poistení.

Zárobková činnosť je vymedzená diferencovane, a to osobitne na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a osobitne na účely poistenia v nezamestnanosti. Na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia zárobkovou činnosťou je činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálny dôchodok

Kto je považovaný za zamestnanca?

Za zamestnanca sa považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ak vykonáva prácu na území Slovenskej republiky. Medzi tieto právne vzťahy patrí napríklad:

• pracovný pomer podľa zákona č. 311/2001 Z. z.
• štátnozamestnanecký pomer podľa zákona č. 312/2001 Z. z.
• služobný pomer napr. podľa zákona č. 154/2001 Z. z.
• pracovný vzťah k družstvu podľa zákona č. 513/1991 Zb.
• výkon funkcie ústavného činiteľa podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.
• výkon funkcie verejného ochrancu práv podľa zákona č. 564/2001 Z. z.
• výkon funkcie predsedu vyššieho územného celku podľa zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z., starostu obce podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.
• výkon funkcie poslanca vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva, poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, pričom rozhodujúcou skutočnosťou pre nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia je ich dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie.

Právne postavenie zamestnanca v sociálnom poistení zákon o sociálnom poistení priznáva aj doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia, pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti a fyzickej osobe vo výkone väzby a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce.

Právne postavenie zamestnanca nadobúda podľa zákona o sociálnom poistení v obmedzenom rozsahu aj fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t. j. dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov. Keďže u týchto fyzických osôb nejde o pravidelný a sústavný výkon prác, tieto fyzické osoby nepodliehajú povinnému nemocenskému poisteniu, dôchodkovému poisteniu a poisteniu v nezamestnanosti a status zamestnanca nadobúdajú výlučne na účely úrazového poistenia.

Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia je výkon zákonom o sociálnom poistení určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto zákonom o sociálnom poistení určenej činnosti.

Kto je poistenec?

Na označenie fyzickej osoby, z ktorej nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti vznikajú nároky na nemocenské dávky, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti, zákon o sociálnom poistení zaviedol pojem poistenec.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre vyplácanie starobného dôchodku

Podľa § 1 ods. 2 zákon o sociálnom poistení sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov (ďalej len „policajt“), príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách (ďalej len „profesionálny vojak“) a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“), t. j. tieto fyzické osoby sú zo sociálneho poistenia vylúčené.

V nadväznosti na definíciu zamestnanca zákon o sociálnom poistení taxatívne vymedzuje okruh fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa na účely sociálneho poistenia považujú za zamestnávateľa. Takéto taxatívne vymedzenie je relevantné najmä v súvislosti s plnením povinností, ktoré zákon o sociálnom poistení ukladá zamestnávateľovi. Nadobudnutie právneho postavenia zamestnávateľa právnickou osobou zákon o sociálnom poistení podmieňuje skutočnosťou, ktorou je sídlo alebo adresa jej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky.

Výnimky z platenia poistného na dôchodkové poistenie

Existujú určité výnimky, kedy zamestnanec nemusí platiť poistné na dôchodkové poistenie. Jednou z nich je dohoda o brigádnickej práci študentov (DBPŠ). Ak je prekročená hraničná suma 200 eur, platí zamestnanec poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a sumou 200 eur. Poistné za zamestnanca odvádza zamestnávateľ.

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa začne pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňovať inštitút tzv. minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca. Princíp spočíva v tom, že poistné a preddavok na poistné musia byť najmenej vo výške poistného a preddavku na poistné, ktoré by platil v súčte zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca, ktorý má príjem vo výške životného minima, určeného pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k 1. januáru príslušného kalendárneho roka. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku. Minimálne poistné sa u takéhoto zamestnanca vypočíta a zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného.

Špecifické situácie a výnimky

• Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce: Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je odvodová odpočítateľná položka, nebude zamestnanec a ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanec a jeho zamestnávateľ budú z tohto príjmu platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na invalidné poistenie a zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce dosiahne zamestnanec mesačný príjem v sume vyššej, ako je odvodová odpočítateľná položka (50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, bude platiť zamestnanec, ale aj jeho zamestnávateľ, len zo sumy rozdielu medzi dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou.

• Dôchodcovia: Ak má fyzická osoba uzatvorenú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti a má priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, či už s pravidelným mesačným príjmom alebo s nepravidelným príjmom, platia sa odvody na starobné poistenie - 14 % z VZ, ak nie je sporiteľ na starobné dôchodkové sporenie, 10 % z VZ ak je sporiteľ na starobné dôchodkové sporenie a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z II. piliera.

• Študenti: Ak má žiak/študent uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov v roku 2025 a má z nej pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti a nemá priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, resp. výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke Sociálnej poisťovne rôzne dokumenty a hlásenia, vrátane registračných listov fyzických osôb. Na tlačive „Registračný list FO “ pred vznikom dôchodkového poistenia zamestnanca, najneskôr pred začatím výkonu činnosti. Na tlačive „Registračný list FO“ do ôsmich dní od skončenia právneho vzťahu z dohody o brigádnickej práci študentov. Na tlačive „Registračný list FO“ - zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol.

Zmeny v legislatíve

Koncom roka 2013 schválila NR SR zákon č. 338/2013 Z. z., ktorý článkom I mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela ZSP“) a zákon č. 463/2013 Z. z., ktorý ustanoveniami článku V novelizoval zákon č. 580/2004 Z. z. Ustanovenia novely ZSP nadobúdajú účinnosť v rôznych termínoch.

Dôležité dátumy a lehoty

• Pri dohodách s nepravidelným príjmom do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti. Ak zamestnávateľ vyplatí odmenu až 30. 6. 2014, tak poistné z takto vyplatenej odmeny je povinný uhradiť do Sociálnej poisťovne do 8. 7.
• Podľa § 30 písm. b) ZSP do 31. 12. 2013 nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa nevyplatí iba v prípade, ak príjem zamestnanca vyplatený za mesiac, v ktorom bol dočasne práceneschopný, ošetroval člena rodiny, prípadne bol na materskej dovolenke, súvisí s prácou, ktorú vykonal v čase, kedy poberal nemocenské, ošetrovné alebo materské. Táto situácia sa už od 1. 1. 2014 nevyskytne.
• Podľa § 20 ods. 6 ZZP je platiteľ dividend od 1. 1. 2014 povinný písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavky na poistné do 8. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy (nie do ôsmich dní odo dňa vyplatenia dividend).

tags: #dohoda #o #neplatení #poistného #na #dôchodkové