Určenie neplatnosti právneho úkonu a uznanie dlhu: komplexný prehľad

Právne úkony sú základným stavebným kameňom právnych vzťahov. Avšak, nie každý právny úkon je platný. Ak právny úkon nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, môže byť neplatný. V tomto článku sa pozrieme na problematiku určenia neplatnosti právneho úkonu a inštitút uznania dlhu, ktorý môže mať vplyv na vymáhateľnosť pohľadávok.

Neplatnosť právneho úkonu

Občiansky zákonník v ustanoveniach §§ 37 až 40 ustanovuje rôzne náležitosti, ktoré musí spĺňať každý právny úkon na to, aby bol platným. Ak nemá kúpna zmluva jednu z uvedených základných náležitostí platného právneho úkonu, ide o právny úkon absolútne neplatný, ktorý je neplatným od samého začiatku. Takýto právny úkon je neúčinným voči všetkým od samého začiatku.

Absolútna a relatívna neplatnosť

Existujú dva druhy neplatnosti právneho úkonu: absolútna a relatívna.

• Absolútna neplatnosť: Právny úkon je neplatný od samého začiatku a táto neplatnosť pôsobí voči všetkým. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, to znamená, že každý, kto preukáže právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, sa môže kedykoľvek (bez časového obmedzenia) domáhať na súde určenia neplatnosti daného právneho úkonu. Príkladom je situácia, keď zmluva nemá písomnú formu, ak ju zákon vyžaduje.
• Relatívna neplatnosť: Právny úkon je platný, pokiaľ sa osoba, ktorej práva boli dotknuté, nedovolá jeho neplatnosti. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti je obmedzené premlčacou dobou. Príkladom je prípad, keď spoluvlastník predá svoj podiel bez toho, aby ho ponúkol ostatným spoluvlastníkom.

Dôvody neplatnosti právneho úkonu

Medzi najčastejšie dôvody neplatnosti právneho úkonu patria:

• Nedostatok spôsobilosti na právne úkony: Osoba, ktorá právny úkon vykonáva, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Takouto sa rozumie, že predajca/kupujúci je v čase podpisu kúpnej zmluvy je schopný posúdiť svoje konanie a jeho následky. Takouto schopnosťou s veľkou pravdepodobnosťou nedisponuje človek, ktorý trpí halucináciami.
• Rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi: Obsah právneho úkonu je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi.
• Neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť: Právny úkon je neurčitý alebo nezrozumiteľný, takže nie je možné zistiť, čo bolo jeho predmetom.
• Nedostatok vôle: Osoba, ktorá právny úkon vykonáva, nemá skutočnú vôľu ho vykonať (napr. bola k tomu donútená).
• Omyl: Osoba, ktorá právny úkon vykonáva, sa mýli v podstatnej okolnosti.
• Nedodržanie formy: Právny úkon nebol vykonaný v predpísanej forme (napr. písomnej). V prípadoch nedodržania zákonom požadovanej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

Dôsledky neplatnosti právneho úkonu

Ak je právny úkon neplatný, považuje sa za neexistujúci. To znamená, že z neho nevznikajú žiadne práva ani povinnosti. Ak sa už na základe neplatného právneho úkonu plnilo, je potrebné toto plnenie vrátiť.

Prečítajte si tiež: Ako požiadať o invalidný dôchodok

Ako sa domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu?

Určenia neplatnosti právneho úkonu sa možno domáhať na súde prostredníctvom žaloby. Žalobu môže podať osoba, ktorá má na určení neplatnosti právny záujem. Ak sa plnilo na základe neplatnej kúpnej zmluvy (napr. sa zaplatila kúpna cena alebo došlo k odovzdaniu bytu, príp.

Uznanie dlhu

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým uznáva svoj existujúci záväzok voči veriteľovi. V slovenskom právnom poriadku existuje okrem inštitútu uznania záväzku, ktorý je upravený v § 323 ObchZ, aj inštitút uznania dlhu, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku a jeho aplikácia je viazaná na občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy.

Funkcie uznania dlhu

Uznanie dlhu má dve hlavné funkcie:

• Posilnenie právnej pozície veriteľa: Uznanie dlhu zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, (teda či došlo k uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.
• Predĺženie premlčacej doby: Odo dňa uznania dlhu začína plynúť nová premlčacia doba. V obchodných záväzkových vzťahoch plynie od uznania nová štvorročná premlčacia doba. Ak v občianskoprávnom vzťahu dlžník právo písomne uzná čo do dôvodu i výšky, začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Formy uznania dlhu

Uznanie dlhu musí byť vykonané písomne. Za uznanie dlhu sa považuje aj čiastočné plnenie dlhu, ak z okolností vyplýva, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. Aj v prípade ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, napríklad ak uhradí časť vyfakturovanej sumy, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky uznania záväzku týmto spôsobom nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané (§ 407 ods.

Náležitosti uznania dlhu

Uznanie dlhu musí obsahovať:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálny dôchodok

• Identifikáciu dlžníka a veriteľa.
• Špecifikáciu záväzku (dôvod a výška dlhu).
• Vyhlásenie dlžníka, že svoj záväzok uznáva.
• Dátum a podpis dlžníka.

Uznanie záväzku v obchodnom práve (§ 323 ObchZ)

Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 a 2 ObchZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. Podľa § 407 ods. 1 ObchZ ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania.

Ustanovenie § 323 ods. 1 OBZ stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý", t. j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, možno ju teda urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojim dôvodom a výškou, z dikcie prvej vety odstavca 1 sa však niekedy vyvodzuje, že by mal byť uznaný čo do výšky. Prvá časť prvej vety ustanovenia § 323 ods.

Kto môže konať za podnikateľa (§ 15 ObchZ)

Na to, aby určitá osoba mohla konať podľa § 15 Obchodného zákonníka za podnikateľa zo zákona ako jeho zákonný zástupca sa vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok. činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosťou pri prevádzke podniku. Konateľské oprávnenie poverenej osoby vyplývajúce z ustanovenia § 15 ObchZ je založené predovšetkým na obvyklosti právnych úkonov, ku ktorým pri činnosti, ku ktorým bola poverená, dochádza, pričom ich obvyklosť je treba posudzovať objektívne, nezávisle na ich prípadnom vymedzení vo vnútropodnikových normách.

Môžeme teda uzavrieť, že ak sú splnené podmienky stanovené v § 15 ObchZ, vo všeobecnosti platí, že osoba, pri ktorej sú uvedené podmienky splnené, je oprávnená konať (t. j. robiť všetky úkony ku ktorým pri činnosti, ktorou bola poverená, obvykle dochádza) za podnikateľa samostatne, ako tzv. zákonný zástupca. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 32 Odo 317/2005 uviedol, že podľa § 15 ods. Predmetné ustanovenie zakotvuje tzv. zákonné splnomocnenie na konanie za podnikateľa (keďže ide o zákonné splnomocnenie, vzniká zo zákona bez potreby osobitného zmluvného dojednania, len za splnenia zákonom vyžadovaných podmienok). Splnomocnenie sa týka všetkých osôb, ktoré boli pri prevádzkovaní podniku poverené určitou činnosťou.

V prípade prekročenia konateľského oprávnenia zástupcom podnikateľa je takýmto konaním podnikateľ viazaný len vtedy, ak o prekročení tretia osoba nevedela a s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu vedieť nemohla (porovnaj znenie ustanovenia § 15 ods.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre vyplácanie starobného dôchodku

Príklady z judikatúry

• Pokiaľ došlo k vráteniu faktúry dodávateľovi s tým, že ju odberateľ považuje za neoprávnenú a došlo k spätnému odobratiu časti tovaru dodávateľom, nemožno postupné platby vyfakturovanej čiastky hodnotiť tak, že by mali účinky uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods.
• Aj keď započítanie (kompenzácia) je zaraďované medzi spôsoby zániku záväzku inak než splnením, z hľadiska veriteľa je tento spôsob zániku porovnateľný so splnením, nakoľko veriteľov nárok býva uspokojený. Pokiaľ zákonodarca použil v ustanovení § 407 ods.
• Pokiaľ dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listina predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 ObchZ, a to s ohľadom na výkladové pravidlá stanovené v § 266 ods. 1 ObchZ, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby.
• Podľa § 323 ods. 1 prvá veta ObchZ platí, že ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 ObchZ.
• V prípade, že bol záväzok uznaný podľa § 323 OBZ, nemôže súd svoje rozhodnutie oprieť o to , že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku.

Príklady z praxe a súdne rozhodnutia

V praxi sa často vyskytujú prípady, keď sa strany sporia o platnosť zmluvy alebo o existenciu dlhu. Nasledujúce príklady ilustrujú niektoré z týchto situácií:

• Kúpa nehnuteľnosti bez vyplatenia kúpnej ceny: Ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu za nehnuteľnosť, predávajúci má právo odstúpiť od kúpnej zmluvy. V uvedenom prípade platí ust. § 517 ods. Ak k úhrade kúpnej ceny nedôjde vo vami stanovenej lehote, súčasne odstupujete od kúpnej zmluvy s poukázaním na ust. § 517 Občianskeho zákonníka. Uvádzame, že odstúpením od kúpnej zmluvy sa kúpna zmluva od počiatku zrušuje a vec bude potrebné vybaviť len s katastrom nehnuteľností, resp. Podľa súdnej praxe, aj keď v samotnej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť nie je uvedená možnosť odstúpenia od zmluvy, v zmysle ust. § 517 OZ ak kupujúci, ako dlžník, neuhradí kúpnu cenu ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu predávajúcim ako veriteľom, ma veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.
• Prevodu bytu na základe zmluvy o kúpe a predaji s osobou trpiacou duševnou poruchou: Ak osoba, ktorá prevádza byt, trpí duševnou poruchou a nie je schopná posúdiť svoje konanie a jeho následky, zmluva o kúpe a predaji môže byť neplatná. Preto by bolo skutočne namieste podať žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorej by bolo potrebné tvrdiť a súčasne preukázať (lekárskymi správami), že predávajúci (váš otec) nemal spôsobilosť uzavrieť predmetný právny úkon, dôsledkom čoho je tento neplatný a vlastnícke právo na kupujúceho nemohlo prejsť.
• Predaj pozemku s porušením predkupného práva: Ak spoluvlastník predá svoj podiel na pozemku bez toho, aby ho ponúkol ostatným spoluvlastníkom, títo sa môžu domáhať určenia neplatnosti zmluvy. Ak to tak vo Vašom prípade nie je, možnosťou je domáhať sa od nového spoluvlastníka, aby Vám predal svoj podiel. Ak k dohode medzi Vami nedôjde, budete musieť podať žalobu na súd o určenie neplatnosti zmluvy.

tags: #určenie #neplatnosti #právneho #úkonu #uznanie #dlhu