Ako určiť splatnosť dlhu, súdne poplatky a výšku dlžnej sumy na Slovensku

Právo podnikať je základným právom, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky. Podnikanie je činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak s rizikom, ktoré s tým súvisí. Mnoho podnikateľov predáva tovar alebo poskytuje služby s odloženou splatnosťou, čím úverujú svojich odberateľov. Táto prax môže byť prejavom konkurenčného boja, ale aj nevyhnutnosťou pre zvýšenie konkurencieschopnosti.

Omeškanie dlžníka a práva veriteľa

Podľa § 517 Občianskeho zákonníka (OZ), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu poskytol veriteľ, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. V prípade omeškania s peňažným dlhom má veriteľ právo požadovať od dlžníka úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania. Ak ide o omeškanie s vecným plnením, dlžník zodpovedá za stratu, poškodenie alebo zničenie veci, ibaže by k škode došlo aj inak.

Právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka predpokladá jeho úsilie o to, aby dlžník čo najskôr splnil svoj záväzok. Povinnosť dlžníka plniť veriteľovi môže spočívať v tom, že mu má niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Medzi veriteľom a dlžníkom nemusí ísť vždy o peňažný vzťah, pretože pohľadávka veriteľa môže mať aj inú než peňažnú formu.

Pri plnení v splátkach môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pri nesplnení niektorej splátky len vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí. Podľa § 565 OZ môže veriteľ toto právo uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

Náhrada škody a mimosúdne riešenie

Veriteľ sa môže domáhať náhrady škody vzniknutej v dôsledku omeškania dlžníka v súlade s § 566 OZ, ak mu skutočne vznikla majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Dlžník sa zbaví zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že ju nezavinil (§ 420 OZ).

Prečítajte si tiež: Ako požiadať o invalidný dôchodok

Veriteľovi patrí náhrada škody aj vtedy, ak dlžník splnil svoj dlh v dodatočnej lehote alebo ak veriteľ od zmluvy odstúpil. V praxi však veritelia túto možnosť často nevyužívajú.

Pred podaním žaloby na súd sa veriteľ zvyčajne pokúša domôcť zaplatenia pohľadávky mimosúdnou cestou. Ak sa mu to nepodarí, môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka. Alternatívne môže veriteľ predať pohľadávku inej osobe.

Predaj pohľadávky (postúpenie)

Predaj pohľadávky je dovolený aj bez súhlasu dlžníka. V praxi sa pohľadávka predáva osobe, ktorá dlhuje niečo dlžníkovi. Nový veriteľ (postupník) takto môže pristúpiť k započítaniu vzájomných pohľadávok. Predaj pohľadávky je právne upravený v § 524 - § 530 OZ.

Postúpiť možno len existujúcu pohľadávku. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky dochádza k prevodu práv na nového veriteľa, čím sa zmení osoba veriteľa. Nový veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť túto skutočnosť dlžníkovi.

V podnikateľských kruhoch pôsobia faktoringové a forfaitingové spoločnosti, ktoré sa zaoberajú skupovaním pohľadávok. Pri faktoringu dochádza k odkúpeniu krátkodobých pohľadávok, pri forfaitingu k odkúpeniu dlhodobých pohľadávok.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálny dôchodok

Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva s ňou spojené, ako sú úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ).

Úkon predaja pohľadávky si vyžaduje písomnú formu, inak je dohoda neplatná. V prípade odplatného postúpenia pohľadávky je bývalý veriteľ (postupca) zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty. Postupca zodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávky len do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi - za podmienky, že sa na to písomne zaviazal.

Kapitalizácia pohľadávky

Ďalšou formou zhodnotenia pohľadávky je jej kapitalizácia, čo znamená vklad pohľadávky do obchodnej spoločnosti. Pohľadávka sa ocení peniazmi, musí byť prevoditeľná a hospodársky určiteľná. Hodnotu nepeňažného vkladu určí znalec. V zakladateľskom dokumente sa určí suma peňazí, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za jej vymožiteľnosť do výšky hodnoty svojho vkladu.

Výzva na plnenie a žaloba

Už pri prvých náznakoch neplatenia zo strany dlžníka je vhodné zaslať písomnú výzvu na zaplatenie dlhu. Táto výzva slúži aj ako dôkaz preukazujúci poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie.

Ak dlžník nereaguje na výzvy, veriteľ má právo domáhať sa ochrany práva na súde. Súdne konanie sa začína na návrh (žalobu), ktorý musí obsahovať všetky potrebné údaje a dôkazy. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok, pokiaľ nie je od neho oslobodený.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre vyplácanie starobného dôchodku

Navrhovateľ môže návrh zmeniť alebo ho vziať späť. So späťvzatím návrhu musí odporca súhlasiť. Odporca (dlžník) môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi (veriteľovi) aj vzájomným návrhom alebo započítacou námietkou.

Predbežné opatrenie

Ustanovenia § 74 a nasl. OSP umožňujú veriteľovi podať na súde aj samostatný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V návrhu je potrebné uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia a odôvodniť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd musí o návrhu rozhodnúť najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia návrhu.

Dedičské konanie a dlhy

Po úmrtí človeka dochádza k dedičskému konaniu, ktorého cieľom je rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedenie môže byť zo závetu alebo zo zákona. Dedenie zo zákona upravuje Občiansky zákonník, ktorý rozdeľuje pozostalých do 4 dedičských skupín. Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, vrátane dlhov.

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Konanie začína súd na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Súd poverí notára, ktorý zisťuje okruh dedičov, obsah závetu a rozsah majetku i dlhov poručiteľa.

Dedičstvo je možné aj odmietnuť, a to do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy.

Súdne poplatky

Okrem samotnej pohľadávky a prípadných úrokov z omeškania je potrebné počítať aj so súdnymi poplatkami. Výšku súdnych poplatkov upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Personálne sú od poplatku oslobodení napr. Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, obce a vyššie územné celky v konaní verejného a spoločensky prospešného záujmu, nadácie a charitatívne, humanitárne a ekologické organizácie.

Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH.

Osobný bankrot

Osobný bankrot je upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa svojich dlhov.

Oddlženie má dve formy, a to konkurz a splátkový kalendár. Právo žiadať oddlženie má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie.

Osoba musí byť fyzickou osobou, platobne neschopná a musí mať poctivý zámer. Následkom nepoctivého zámeru môže byť až zrušenie oddlženia.

Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické, napr. vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pracovnoprávne nároky, pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky z výživného na dieťa.

Konkurz spočíva v speňažení majetku dlžníka a použití výťažku na uspokojenie veriteľov. Pri splátkovom kalendári súd poverí správcu preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, ktorý sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov.

Či už sa dlžník rozhodne pre konkurz alebo splátkový kalendár, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia.

Splátkový kalendár

Splátkový kalendár je jednou z foriem oddlženia v rámci osobného bankrotu. Aby dlžník mohol použiť splátkový kalendár, musí okrem všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok.

Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd.

Návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva na predpísanom tlačive. Splátky majú svoju hornú hranicu. Táto nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod.

Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Veritelia majú 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu.

Dlžník je povinný splátkový kalendára plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Podľa novej úpravy už neexistuje žiadne 3 ročné skúšobné obdobie.

tags: #určenie #splatnosti #dlhu #súdny #poplatok #výška