
Proces dedičského konania môže byť komplikovaný, najmä ak sa dedič nachádza na neznámom mieste alebo ak je majetok poručiteľa neznámy. Tento článok sa zameriava na povinnosti notára v takýchto situáciách a na kroky, ktoré môžu dedičia podniknúť na zistenie a získanie dedičstva.
Podľa Civilného mimosporového poriadku je notár poverený súdom ako súdny komisár. To znamená, že notár má dôležitú úlohu pri správe dedičstva.
Ak mal poručiteľ podielové fondy u samostatného obchodníka s cennými papiermi alebo v investičnej platforme, notár spravidla dopytuje len najvýznamnejšie inštitúcie. Ak nemá indíciu (napr. výpis z účtu), nemusí takúto spoločnosť osloviť.
Dedičské konanie môže trvať minimálne 2-3 mesiace. Bežne trvá pol roka až 1 rok, pretože notár to robí popri svojej bežnej práci.
Je dôležité si uvedomiť, že notár nie je detektív. Jeho úlohou je spravovať dedičstvo v súlade so zákonom, ale nemá neobmedzené možnosti pri hľadaní majetku alebo dedičov.
Prečítajte si tiež: Liptovský šport
Ak viete, že zosnulý investoval, dajte notárovi názov spoločnosti. Bolo by vo vašom záujme aby ste to zistili skôr a oznámili notárke.
Je veľmi dôležité aktívne spolupracovať s notárom a poskytnúť mu všetky relevantné informácie, ktoré máte k dispozícii.
Pani v banke potvrdila, ze tam nieco je, no neposkytla detaily. Navštívte banky, v ktorých mohol mať poručiteľ účty, a snažte sa získať viac informácií.
Ak máte podozrenie na trestný čin súvisiaci s dedičstvom, môžete podať trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú policajt a prokurátor.
Trestné oznámenie môže podať každý, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní trestného činu. Môže to byť očitý svedok trestného činu alebo osoba, ktorá sa o skutku dozvedela, aj keď nebola prítomná na mieste činu. Podnet na začatie trestného stíhania môže podať aj skupina osôb, občianske združenie alebo iná právnická osoba.
Prečítajte si tiež: Zastavenie odvolacieho konania a poplatky
Oznamovateľ by mal uviesť všetko, čo mu je o skutku známe, čo mu je známe o spôsobe spáchania krádeže a prípadne aj informácie na určenie možného okruhu páchateľov. Ak bola škoda spôsobená oznamovateľovi, musí byť vypočutý aj o tom, či žiada, aby bolo rozhodnuté o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní.
V niektorých prípadoch je zákonom uložená povinnosť oznámiť trestný čin. Jedná sa o určité zločiny a trestné činy korupcie. Každý musí bezodkladne oznámiť zločin, za ktorý sa trestá najmenej 10-ročným väzením alebo niektorý z trestných činov korupcie, ak sa o nich hodnoverným spôsobom dozvedel.
Ak osoba oznámi trestný čin ústne, je poučená o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov, vrátane následkov krivého obvinenia.
Po prijatí trestného oznámenia musí orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť o ďalšom postupe do 30 dní. Pokiaľ zo všetkých skutočností vyplýva, že došlo k spáchaniu trestného činu, policajt začne trestné stíhanie. O tomto je povinný upovedomiť oznamovateľa, poškodeného a zároveň doručiť do 48 hodín uznesenie o začatí trestného stíhania prokurátorovi.
Ak nie ste spokojný s postupom polície, môžete podať sťažnosť alebo požiadať prokurátora, aby tento postup preskúmal. Sťažnosť sa podáva do 3 dní od doručenia uznesenia. Sťažnosť treba odôvodniť a doručiť orgánu, ktorý uznesenie vydal.
Prečítajte si tiež: Postup zápisu dedičstva do katastra
Podľa § 13 zákona o správe daní sa miestna príslušnosť riadi rôznymi faktormi:
Základné pravidlá daňového konania sú obsiahnuté v zásadách daňového konania, ktoré v rozhodujúcej miere slúžia na poznávanie a interpretáciu stanovených okruhov problémov, ktoré majú spoločný základ. Sú nevyhnutnými interpretačnými návodmi, z ktorých je potrebné vychádzať pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov z oblasti daňového práva.
V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V daňovom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú.
Zásada úzkej súčinnosti správcu dane a účastníkov konania vyžaduje, aby správca dane vytváral také podmienky, ktoré by umožňovali daňovým subjektom realizovať svoje práva, na druhej strane daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, ktorá spočíva v ich dobrovoľnej účasti na daňovom konaní. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti daňového konania.
Zásada neformálnosti konania spočíva v tom, že správca dane v konaní vždy vychádza zo skutočného stavu veci a posudzuje podania vždy podľa ich obsahu, nie podľa názvu.