
Vydržanie je inštitút zakotvený v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorý umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Tento článok sa zaoberá inštitútom vydržania vlastníckeho práva a zásadnou legislatívnou zmenou v jeho procesnom uplatnení, ako aj jeho prepojením s dedičstvom.
Inštitút vydržania má v našom právnom poriadku dlhú tradíciu. Vydržanie platilo na území Slovenska už počas Uhorského obyčajového práva, a to z dôvodu jeho užitočnosti pri náprave nedostatkov v evidencii vlastníctva nehnuteľností. Hmotnoprávne je inštitút v súčasnosti zakotvený v § 134 Občianskeho zákonníka.
Na faktické zohľadnenie vydržania v evidencii katastra je však potrebný aj istý procesný postup. Preklenúť vydržanie do platnej evidencie katastra bolo možné cez osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo v prípade nesúhlasu posledných evidovaných vlastníkov - sporu, súdnou cestou, v zásade žalobou o určenie vlastníckeho práva, resp. o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva za splnenia podmienok podľa § 137 c) Civilného sporového poriadku.
Od 1. mája 2021 nadobudla účinnosť novela Civilného mimosporového poriadku, ktorá zavádza úplne nové konanie o potvrdení vydržania v § 359a a nasl. JUDr. Cieľom predprípravného štádia je vylúčiť z konania nedôvodné a neopodstatnené návrhy a nezaťažovať nimi ostatných účastníkov a súdy.
Konanie o potvrdení vydržania sa začína vždy iba na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
Prečítajte si tiež: Ako požiadať o invalidný dôchodok
O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
Účastníkmi konania sú navrhovateľ, osoby, ktoré sú v čase začatia konania evidované na liste vlastníctva ako vlastníci, a osoby, ktorých sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom je aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond.
Presne pravidlá vydržania upravuje Občiansky zákonník. Stanovuje, ako sa môžete stať majiteľom využívaného pozemku alebo inej nehnuteľnosti. Podmienky vydržania vlastníckeho práva upravuje § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nemožno pritom nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Vydržanie je osobitným spôsobom nadobúdania (najčastejšie) vlastníckeho práva, pričom subjektom vydržania môže byť ako fyzická, tak i právnická osoba. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa teda nevyžaduje ešte aj ďalšia skutočnosť, napríklad vydanie súdneho rozsudku alebo rozhodnutia iného štátneho orgánu.
Podľa § 134 Občianskeho zákonníka platí, že ak niekto drží vec ako svoju po dobu 10 rokov, stáva sa jej vlastníkom, ak je jeho držba poctivá, pravá a nepretržitá. Poctivá držba znamená, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Pravá držba znamená, že držiteľ vec neuchvátil násilím alebo tajne. Nepretržitá držba znamená, že držiteľ vec užíva bez prerušenia.
Podľa § 130 OZ: „Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.“ Takáto držba musí existovať počas celej vydržacej doby.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálny dôchodok
V zmysle judikatúry je jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu ČR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15.06.2006, sp. zn. 22Cdo 954/2005), je tolerované prekročenie výmery až do výšky 50 %. Vo výnimočných prípadoch aj viac, no vždy záleží od konkrétnych okolností.
Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.
V kontexte dedičského práva je dôležité zdôrazniť, že ak osoba, ktorá splnila podmienky pre vydržanie, zomrie pred potvrdením vydržania, dedičia sa môžu domáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi.
Ak už vydržacia doba uplynula právnemu predchodcovi navrhovateľov, procesným prostriedkom uplatnenia vlastníckeho práva navrhovateľov je podanie žaloby o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patrili do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Po uplynutí nepretržitej a nerušenej vydržacej doby oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo bez ďalšieho a to samotným uplynutím vydržacej doby, bez toho, aby bol k tomu potrebný ešte ďalší právny úkon alebo rozhodnutie. Nakoľko je však pri nehnuteľnosti vydržanie nevyhnutné zapísať do katastra nehnuteľností, držiteľ musí získať verejnú listu potrebnú na zápis.
Okresný súd Nitra rozsudkom z 25. januára 2006 určil, že do dedičstva po Ľ. Š., ktorý zomrel 11. novembra 1969, patrí polovica nehnuteľnosti. Zároveň určil, že druhá polovica uvedenej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po H. Š., ktorá zomrela 10. decembra 1977. Súd dospel k záveru, že v uzatvorení kúpnej zmluvy z roku 1943 treba vidieť skutočnosť, z ktorej Ľ. Š. a manželka H. Š. vyvodzovali ich vnútorné presvedčenie, že sa stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Vydržacia doba im v zmysle Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. začala plynúť 5. apríla 1943 a uplynula 31. decembra 1960 a nebola ničím prerušená, ani užívaním pozemku JRD.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre vyplácanie starobného dôchodku
Ak sa domnievate, že spĺňate podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti, odporúčame vám nasledovné kroky:
tags: #určenie #vlastníctva #nehnuteľnosti #vydržaním #dedičstvo