Určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva: Judikáty a procesné aspekty

Článok sa zaoberá problematikou určovacích žalôb, ktorými sa dedičia domáhajú určenia, že určitá majetková hodnota patrí do dedičstva po poručiteľovi. Cieľom je analyzovať judikatúru a procesné aspekty týchto žalôb, najmä s ohľadom na postavenie dedičov ako procesných spoločníkov a naliehavý právny záujem na takomto určení.

Úvod do problematiky určovacích žalôb "do dedičstva patrí"

V súdnej praxi sa pomerne často vyskytujú situácie, kedy sa dedičia domnievajú, že určitá vec (najčastejšie nehnuteľnosť), ktorá nebola predmetom dedičského konania, patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dôvodom môže byť napríklad to, že táto vec je v čase podania žaloby užívaná alebo evidovaná ako vlastníctvo tretej osoby. V takýchto prípadoch prichádza do úvahy podanie žaloby o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi.

Podstata a účel žaloby "do dedičstva patrí"

Žaloba o určenie, či vec patrí do dedičstva, je žalobou určovacou podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Touto žalobou sa možno domáhať, aby súd rozhodol o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Cieľom takéhoto konania je posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom danej veci.

Rozhodujúci časový okamih, ku ktorému sa má určovací výrok súdu viazať, je okamih smrti poručiteľa. Okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Ak súd vyhovie žalobe a určí, že veci, ktoré sú predmetom konania, patrili k okamihu smrti poručiteľovi, tieto sa stávajú predmetom konania o dedičstve.

Naliehavý právny záujem na určení

Nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť každej určovacej žaloby je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. Judikatúra (napr. uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 489/2017) zdôrazňuje, že samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí.

Prečítajte si tiež: Ako požiadať o invalidný dôchodok

Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom.

V prípade sporu o určenie toho, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva, sa tiež skúma naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem bude spravidla daný vždy vtedy, ak vo veci nie je možné podať žalobu na plnenie.

Procesné spoločenstvo dedičov

V súvislosti s určovacími žalobami "do dedičstva patrí" sa často rieši otázka, či dedičia vystupujú ako nerozluční (nútení) procesní spoločníci. Podľa § 78 ods. 1 CSP, ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR v otázke vymedzenia okruhu strán sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, dospela k záveru, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov.

Žaloba o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, musí smerovať voči tomu, kto je vlastníkom tejto veci. Ak ide napr. o nehnuteľnosť, žaloba smeruje proti tomu, kto je ako jej vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálny dôchodok

Judikáty k problematike určovacích žalôb

• Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. marca 2011, sp. zn.: Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka.
• Uznesenie NS SR, sp. zn. 3Cdo/154/2010: V konaní o žalobách, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.
• Uznesenie NS SR, sp. zn. 8Cdo/94/2018: Až do vyporiadania dedičstva ohľadom veci, ktorá je predmetom určovacej žaloby, sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP).

Odlišné názory a diskusia

V právnej teórii a praxi sa objavujú aj odlišné názory na otázku procesného spoločenstva dedičov a naliehavého právneho záujmu v konaniach o určenie, že vec patrí do dedičstva. Niektorí autori argumentujú, že ak súd nemôže vyhodnocovať okruh dedičov, lebo mu to neprislúcha, mal by sa uspokojiť len s tým, že preskúma naliehavý právny záujem osoby, ktorá sa na súd obrátila so žalobou. Ak sa jedná o niekoho, komu potencionálne svedčí dedičské právo (t.j. prichádza do úvahy ako dedič), tak takýto záujem má.

Iní právnici zdôrazňujú, že ak sa dedičia voči tretej osobe domáhajú určenia, že niečo patrí do dedičstva, nedomáhajú sa svojho práva Z dedičstva, ale K dedičstvu, t.j. riešenia otázky okruhu dedičstva. Taký rozsudok by nemal žiadny význam, ak by takéto určenie bolo vykonané len medzi jedným z dedičov a treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby bez toho, že by rozsudok voči týmto osobám bol účinný (§ 159 OSP).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre vyplácanie starobného dôchodku

tags: #určenie, #že #pohľadávka #patrí #do #dedičstva