
Spotrebiteľské zmluvy, najmä tie o úveroch, sú často predmetom sporov týkajúcich sa zmluvných pokút a úrokov z omeškania. Tieto sankcie, hoci majú zabezpečovaciu funkciu, môžu byť v niektorých prípadoch považované za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľa neprimerane zaťažujú. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto podmienok v kontexte slovenskej legislatívy a judikatúry, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na problematiku.
V praxi sa často stretávame s rozhodcovskými konaniami v spotrebiteľských veciach, najmä v súvislosti so spotrebnými úvermi. Exekučné súdy pri predložení rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľskej veci často vyžadujú predloženie celého rozhodcovského spisu, aby preverili zákonnosť postupu rozhodcovského súdu. Dôvodom je kontrola, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je právom nedovolené.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ObZ, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
§ 261 ods. 3 ObZ stanovuje, že záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Zmluva o úvere je definovaná v § 497 ObZ ako zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Občiansky zákonník (OZ) v § 52 ods. 1 definuje spotrebiteľské zmluvy ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Prečítajte si tiež: Ako znížiť úrok na hypotéke
Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN). Ak RPMN nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je zakotvené v § 53 OZ. Neprijateľnou podmienkou sa rozumie dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zmluvná pokuta je majetková sankcia upravená v § 544 a nasl. OZ. Plní najmä zabezpečovaciu funkciu, zabezpečuje, aby povinná strana splnila svoju povinnosť riadne a včas. Je sankciou za porušenie zabezpečenej zmluvnej povinnosti a viaže sa na konkrétne porušenie.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve dojednanie o neprimerane vysokej sume ako sankcii za nesplnenie záväzku spotrebiteľom. To sa týka najmä úrokov z omeškania alebo zmluvnej pokuty. Dojednania o neprimerane vysokých zmluvných pokutách sú v súlade s § 53 ods. 5 OZ považované za neplatné.
Platná právna úprava dovoľuje dojednať si v spotrebiteľských zmluvách zmluvné pokuty za porušenie jednotlivých povinností, avšak výška týchto zmluvných pokút musí byť vždy primeraná. V judikatúre sa javí ako vhodnejšie dojednať zmluvnú pokutu vo forme určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Ak je zmluvná pokuta dojednaná formou sadzby za stanovenú časovú jednotku, nemá to žiaden vplyv na súčasné dojednanie úroku z omeškania.
Prečítajte si tiež: Analýza nároku na zmluvný úrok z omeškania
Zmluvnú pokutu je možné platne stanoviť aj formou pevne stanovenej sumy. V takom prípade je však potrebné stanoviť vhodným spôsobom výšku zmluvnej pokuty, a to s ohľadom na výšku zabezpečovanej povinnosti. Príslušné súdy vo väčšine prípadov vyhlásili dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné, ak výška zmluvnej pokuty niekoľkonásobne prevyšovala výšku zabezpečovanej povinnosti.
V jednom z rozhodcovských konaní bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 192,50 EUR, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 192,50 EUR za dobu od 6. 2. 2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 19,25 EUR a trovy konania. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní vychádzal z ObZ, OZ, ZSÚ a ZOS platných v čase podpísania zmluvy.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Spotrebiteľské vzťahy aj pred 15.1.2009 pri úrokoch z omeškania spadali pod ochranu § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje OZ, a teda vrátane jeho vykonávacieho nariadenia 87/1995 Z.z.
Otázka kumulácie úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru je často diskutovaná a nejednotne judikovaná. Niektoré argumenty hrajú v prospech kumulácie, iné proti nej.
Prečítajte si tiež: Ak veriteľ odmietne plnenie
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami.