Usmernenie administratívnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností z daňového hľadiska

Prenájom nehnuteľností predstavuje významnú oblasť podnikania a investovania, ktorá si vyžaduje dôkladné pochopenie daňových predpisov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na usmernenie administratívnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností z daňového hľadiska na Slovensku, a to ako pre prenajímateľov, tak aj pre nájomcov.

Operatívny prenájom a jeho daňové aspekty

Operatívny prenájom je typ lízingu, pri ktorom vlastníkom predmetu prenájmu zostáva prenajímateľ, ktorý daný majetok vedie vo svojom obchodnom majetku a zároveň ho aj odpisuje. Nájomca nemá možnosť zahrnúť prenajatý majetok do svojho majetku a nemá ani právo ho odpisovať. Pri operatívnom lízingu zostáva vlastníkom prenajatej veci prenajímateľ, ktorý daný majetok vedie vo svojom obchodnom majetku a zároveň ho aj odpisuje. Nájomca v tomto prípade nemá možnosť zahrnúť prenajatý majetok do svojho majetku a nemá ani právo ho odpisovať. Ide o zásadný rozdiel oproti finančnému lízingu, pri ktorom síce vlastníctvo formálne neprechádza na nájomcu, ale ustanovenie § 24 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) umožňuje, aby hmotný či nehmotný majetok odpisoval daňovník, ktorý ho síce nevlastní, no vedie o ňom účtovníctvo alebo evidenciu podľa § 6 ods. Toto ustanovenie sa však na operatívny lízing nevzťahuje. Nájomca si takýto majetok nemôže zaradiť do svojho obchodného majetku, a teda ho ani neodpisuje.

Účtovanie operatívneho prenájmu

V prípade operatívneho prenájmu sa náklad zaúčtuje na účet 518 - Ostatné služby. Podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) sa na účte 518 - Ostatné služby účtuje, napríklad nájomné, poštovné a poradenstvo. Účtuje sa tu tiež nehmotný majetok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého nehmotného majetku. Operatívny prenájom sa v zmysle postupov účtovania v PÚ zobrazí v nákladoch bežného účtovného obdobia prostredníctvom účtu 518-Ostatné služby. V prípade nájomného plateného vopred, resp. V jednoduchom účtovníctve sa účtuje o výdavkoch v tom období, v ktorom boli vynaložené. Ak fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva zaplatí právnickej osobe nájomné, postupuje sa podľa princípov jednoduchého účtovníctva, tzn. zaplatené nájomné sa časovo nerozlišuje, ale je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane v plnej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo uhradené. Operatívny prenájom sa zaúčtuje podľa § 4 ods. 9 opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-7, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z. n. p.

Daňová uznateľnosť nákladov na nájom

Definícia daňového nákladu je zakotvená v § 2 písm. i) ZDP. Podľa tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. Ak nájomca využíva prenajatý majetok na účely svojho podnikania a zároveň vie preukázať, že tento majetok priamo súvisí s dosahovaním, zabezpečením alebo udržiavaním zdaniteľných príjmov, náklady na nájom spĺňajú základnú podmienku pre uznanie ako daňovo uznateľného výdavku. Pri posudzovaní výdavkov na nájom je však potrebné zohľadniť aj ďalšie ustanovenia ZDP, ktoré bližšie upravujú, za akých podmienok a v akom rozsahu možno takéto výdavky považovať za daňovo uznateľné.

Jedným z týchto ustanovení je § 17 ods. 19 ZDP, podľa ktorého je možné uznať za daňový náklad niektoré výdavky len v prípade, ak sú k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia uhradené, ide o tzv. výdavky daňovo uznané až po zaplatení. Aj náklady za nájomné vzniknuté podľa zmluvy o operatívnom prenájme sa testujú podľa uvedeného ustanovenia § 17 ods. 19 písm. Podľa § 17 ods. 19 písm. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Ak sú k 31. 12. (v prípade hospodárskeho roka k poslednému dňu hospodárskeho roka) neuhradené, stávajú sa dočasne nedaňovým nákladom. Ak sú výdavky, ktoré sa testujú na zaplatenie uhradené k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, predstavujú riadny daňový náklad podnikateľa. Ak je ale niektorý z týchto výdavkov k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia neuhradený, potom o sumu tohto výdavku je potrebné zvýšiť základ dane v daňovom priznaní. Bude to predstavovať pripočítateľnú položku k základu dane v riadku 140 v priznaní. Daňovým nákladom sa stane po zaplatení, tzn. v zdaňovacom období, v ktorom daňovník uhradí nájom.

Prečítajte si tiež: Povinnosti dôchodcov v zdravotnom poistení

Vo väzbe na § 17 ods. 27 ZDP je dôležité pri dodanení záväzkov po splatnosti to, že musí ísť o záväzok prislúchajúci k daňovému výdavku podľa § 19 ZDP. Preto podľa uvedeného, ak je výdavok na nájom veci, ktorý sa testuje na zaplatenie neuhradený, a teda je dočasne nedaňový, je pripočítateľnou položkou v r. 140 v daňovom priznaní k dani z príjmov (§ 17 ods. 19 ZDP), potom sa už druhýkrát nedodaňuje podľa § 17 ods.

Ukončenie operatívneho prenájmu a odkúpenie majetku

Ukončenie operatívneho prenájmu a s ním spojené povinnosti nájomcu (už v postavení kupujúceho) definuje ustanovenie § 17 ods. 24 písm. Pri skončení nájmu bez dohodnutej dohodnutého práva kúpy prenajatej veci je potrebné z hľadiska zákona o dani z príjmov testovať, za akú cenu sa vec odkúpi. Úprava sa vykoná v prípadoch, keď daňovník v pozícii nájomcu vopred hradí za budúci predaj, a to tým spôsobom, že sú dohodnuté vyššie náklady na prenájom veci. Úprava základu dane nie je jednostranne zaťažujúca daňovníka. Na jednej strane sa základ dane zvýši, avšak zároveň sa o rovnakú sumu zvýši aj daňová vstupná cena odkúpeného majetku, a teda daňovník nie je daňovo znevýhodnený, neprichádza o náklad, iba sa daňový náklad rozvrhne v čase. Plynutím času daňovník uplatní daňový náklad prostredníctvom daňového odpisu. Zvýšenie daňovej vstupnej ceny bude mať vplyv na výšku daňového odpisu. Daňový odpis sa tak vypočíta zo zvýšenej vstupnej ceny. Účtovný odpis sa nemení, lebo ide o zvýšenie daňovej vstupnej ceny. Zvýšenie daňovej vstupnej ceny nie je účtovný prípad. Účtovný odpis sa počíta z pôvodnej vstupnej ceny.

Uvedená povinnosť testovania kúpnej ceny prenajatej veci s daňovou zostatkovou cenou je zadefinovaná v § 17 ods. 24 písm. b) ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. Ak je podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP potrebné vykonať úpravu základu dane, vykoná ju kupca (bývalý nájomca veci). Predávajúci (bývalý prenajímateľ) úpravu základu dane nie je povinný vykonať. Rozdiel medzi zaplateným nájomným (účet 518) a uplatnenými odpismi zvýši základ dane v tabuľke A v r. Úprava základu dane sa vykoná v prípade, ak sa odkupuje prenajatá vec-majetok, ktorý spĺňa definíciu hmotného majetku odpisovaného podľa § 22 ZDP. Ak sa pri odkúpení drobného majetku nedá určiť daňová zostatková cena vo väzbe na § 25 ZDP z dôvodu, že nespĺňa definíciu hmotného majetku odpisovaného, ustanovenie § 17 ods. 24 písm. b) ZDP nie je možné aplikovať, nakoľko absentuje daňová zostatková cena. Zároveň sa ustanovenie § 17 ods. 24 písm. b) ZDP odvoláva na testovanie kúpnej ceny voči daňovej zostatkovej cene podľa § 25 ods. 3 ZDP. Zostatkovou cenou na účely ZDP je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31, 34 a 39 a § 19 ods. 2 písm.

Príklad: Spoločnosť mala v operatívnom lízingu tlačiareň, ktorú mal prenajímateľ evidovanú v drobnom majetku. Obstarávacia cena tlačiarne bola menej ako 1 700 €. Po skončení zmluvy o operatívnom lízingu ide nájomca odkúpiť tlačiareň od prenajímateľa. Má kupujúca spoločnosť povinnosť uplatniť § 17 ods. 24 písm. b) ZDP? Vzťahuje sa toto pravidlo aj na drobný dlhodobý majetok, ktorý mal nájomca v operatívnom prenájme a po skončení operatívneho lízingu drobný majetok odkúpi?

Podľa § 17 ods. 24 písm. b)ZDP sa upravuje základ dane v prípadoch, keď po skončení operatívneho prenájmu nájomca odkúpi prenajatý majetok za cenu nižšiu, než je jeho daňová zostatková cena stanovená podľa § 25 ods. 3 ZDP. Vzhľadom na to, že drobný hmotný majetok sa z hľadiska ZDP nepovažuje za odpisovaný majetok, nie je možné určiť jeho daňovú zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 ZDP. Z uvedeného vyplýva, že ak nájomca po skončení operatívneho lízingu odkúpi drobný dlhodobý majetok, nie je možné posudzovať, či bola kúpna cena nižšia než jeho daňová zostatková cena, a preto mu nevzniká povinnosť upravovať základ dane podľa § 17 ods. 24 písm.

Prečítajte si tiež: Aktualizácie v metodickom usmernení pre JZS

Príklad: Spoločnosť využívala výrobné zariadenie prenajaté formou operatívneho prenájmu. Vzniká v uvedenom prípade spoločnosti povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 24 písm. Úprava základu dane podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP sa vzťahuje na prípady, keď po skončení operatívneho prenájmu dochádza ku kúpe prenajatej veci a kúpna cena tejto veci je nižšia než jej daňová zostatková cena podľa § 25 ods. Na účely § 17 ods. 24 písm. b) ZDP je potrebné skúmať, či je kúpna cena (istina) nižšia ako daňová zostatková cena u prenajímateľa a ak je nižšia, nájomca má povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP.

Príklad: Pri kúpe luxusného automobilu bol použitý nasledovný postup: Zmluva o nájme s dojednaním budúcej kúpnej zmluvy na 5 mesiacov, a potom odkúpenie na základe kúpnej zmluvy. Predajca mal automobil evidovaný ako tovar na sklade, ktorý prenajímal a potom predal. Neuplatňoval odpisy a nevie vyčísliť daňovú zostatkovú cenu. Je uvedený postup správny? Kupujúci potom nevie určiť zostatkovú cenu.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 9 Postupov účtovania v PÚ sa o tovare účtuje, ak sa nakupuje so zámerom predaja, pričom nakúpený tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva sa, neprenajíma a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie. V zmysle uvedeného mal dodávateľ preúčtovať majetok zo zásob do dlhodobého hmotného majetku a ten prenajímať. Nájomca, ktorý po ukončení operatívneho prenájmu odkúpil predmet nájomnej zmluvy, musí testovať § 17 ods. 24 písm. b) ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP, zvýši základ dane o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisoch, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 ZDP a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku. Týmto ustanovením je zadefinovanie systému, aby nájomca neuplatňoval vyššie náklady prostredníctvom nájomného do daňových výdavkov, ako by mohol uplatniť prostredníctvom odpisov. Kupujúci rozdiel uvedie ako pripočítateľnú položku k základu dane v daňovom priznaní, ale zároveň zvýši o rovnakú sumu vstupnú cenu majetku. Na účely § 17 ods. 24 ZDP kupujúca spoločnosť otestuje zostatkovú cenu majetku, ktorú vypočíta podľa vstupnej ceny majetku u predávajúceho. Nesprávne účtovanie u prenajímateľa (predávajúceho) uplatnenie postupu podľa § 17 ods. 24 ZDP neovplyvní. Zákon neukladá povinnosť predkladať zostatkovú cenu kupujúcemu. Kupujúca spoločnosť je povinná porovnať kúpnu cenu.

Daň z nehnuteľností a nájom

Daňovníkom dane z nehnuteľností je spravidla vlastník nehnuteľnosti, ktorý je povinný daň z nehnuteľností platiť. V prípade prenájmu nehnuteľnosti je povinný platiť daň z nehnuteľnosti jej vlastník ako daňovník. Daňovníkom dane z nehnuteľností je uvedený v druhej časti zákona č. 582/2004 Z. z. Ak nemožno určiť daňovníka podľa predchádzajúceho odseku, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. V zmysle ZDP je daňovým výdavkom daň z nehnuteľností len u daňovníka dane z nehnuteľností. Podľa § 19 ods. 3 písm. j) ZDP je daňovým výdavkom daň z nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že daň z nehnuteľností je daňovým výdavkom u nájomcu len v prípade, že nájomca je súčasne aj daňovníkom v zmysle zákona o miestnych daniach.

Príklad: Podnikateľ má prenajatú od fyzickej osoby, nepodnikateľa, nehnuteľnosť, v ktorej má umiestnené skladovacie priestory. Zaplatené nájomné je pre nájomcu daňovým výdavkom za predpokladu splnenia podmienok § 2 písm. i) ZDP. Zaplatená daň z nehnuteľností nie je daňovým výdavkom nájomcu, čo vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. h) ZDP. Prenajímateľ by mal zahrnúť daň z nehnuteľností do nájmu (ročný nájom upraviť na sumu 3 110 €).

Prečítajte si tiež: Nepeňažné vklady a slovenské právo: Čo potrebujete vedieť

Príklad: Podnikateľ podnikajúci v poľnohospodárstve má prenajatú od Slovenského pozemkového fondu nehnuteľnosť. Zaplatené nájomné je pre nájomcu daňovým výdavkom za predpokladu splnenia podmienok § 2 písm. i) ZDP.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) pri prenájme

Z hľadiska zákona o DPH nájom predstavuje dodanie služby. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (ďalej len ZDPH) dodaním služby je každé dodanie, ktoré nie je dodaním tovaru, vrátane poskytnutia práva užívať majetok. Miesto dodania služby v prípade prenájmu nehnuteľnosti je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, podľa § 15 ods. 3 a § 16 ods. 1 ZDPH. nájmu v ubytovacích zariadeniach, napr.

Odpočítanie DPH

V prípade, že daňovník využíva predmet nájmu na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov a služieb, pri uskutočnení ktorých uplatňuje DPH, má nárok na odpočítanie DPH za splnenia ostatných podmienok § 49 až § 51 zákona o DPH. V prípade, že vec prenajíma na uskutočňovanie svojich dodávok a služieb oslobodených od dane podľa § 28 až § 41, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, nemá nárok na odpočítanie dane z prijatého nájomného.

Príklad: Podnikateľ, platiteľ DPH, vlastní nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku. Časť nehnuteľnosti - kancelárske a skladové priestory, bude prenajímať s. r. o. Musí mať podnikateľ na uvedenú činnosť živnostenské oprávnenie a na základe ktorého paragrafu sa bude daný príjem zdaňovať?

Podľa § 4 živnostenského zákona prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s nájmom. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľ nie je povinný mať živnostenské oprávnenie na prenájom nehnuteľnosti, ak popri prenájme poskytuje len základné služby spojené s nájmom - napr. Príjem z prenájmu je zdaniteľným príjmom z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 ZDP. Podnikateľ má zaradenú nehnuteľnosť v obchodnom majetku. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka.

Prenájom nehnuteľnosti upravuje ZDPH v § 38. Keďže prenajímateľ je zdaniteľnou osobou (platiteľ DPH), je preňho, z dôvodu odpočítania DPH na vstupe, vhodnejšie uplatňovať nájom s DPH. Podmienkou však je, aby bol nájomca zdaniteľnou osobou.

Príklad: Spoločnosť fakturuje prenájom nehnuteľnosti umiestnenej v katastrálnom území mesta Žilina zahraničnej spoločnosti so sídlom v Českej republike, ktorá nie je registrovaná k DPH na Slovensku. Pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty je potrebné určiť miesto dodania služby. Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť je, podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Nehnuteľnosť sa nachádza v Slovenskej republike, miesto dodania je Slovenská republika. Podľa § 38 zákona o DPH je prenájom nehnuteľnosti oslobodený od DPH. Ak je nájomca zdaniteľnou osobou, platiteľ DPH sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od DPH. Ak spoločnosť neuplatní DPH k vyfakturovanému nájomnému, bude povinná uplatňovať na vstupe pomerné odpočítanie DPH koeficientom.

Príklad: Spoločnosť je platiteľom DPH. Podľa zákona na príjem z prenájmu nehnuteľnosti môže uplatňovať 19 % DPH, a potom nemusí počítať koeficient na účely odpočtu?

V prípade, že platiteľ prenajíma nehnuteľnosť zdaniteľnej osobe, môže sa rozhodnúť, že prenájom nebude oslobodený a bude ho zdaňovať v zmysle § 38 ods. 5 zákona o DPH. V tomto prípade nemusí počítať koeficient na vstupe. V prípade, že prenajíma nehnuteľnosť osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nemôže sa rozhodnúť prenájom zdaňovať.

Príklad: Fyzická osoba, podnikateľ, je platiteľom DPH. Cez letnú sezónu prenajíma cestovným kanceláriám chatu na ubytovanie turistov. Je prenájom chaty v zmysle § 38 ods. 3 písm. a) zákona o DPH vylúčený z oslobodenia?

Vylúčenie oslobodenia od DPH uvedené v § 38 ods. 3 písm. a) sa týka nájmu v ubytovacích zariadeniach, ktoré predstavujú ubytovacie služby. Príjem z prenájmu chaty nie je možné považovať za príležitostný prenájom. Prenájom nehnuteľností je vždy prenájmom podľa § 6, a to podľa ods. 3 alebo podľa ods. 5, ak je nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku. Pojem príležitostný prenájom sa vzťahuje v zmysle daňových zákonov len na hnuteľný majetok - pozri § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.

Registračná povinnosť pri prenájme nehnuteľností

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do 30 dní od získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie.

Ďalšie prípady registračnej povinnosti:

• Osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť (podľa zákona č. 595/2003 Z. z.
• Osoba, ktorá je registrovaná podľa odseku 1, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (podľa zákona č. 595/2003 Z. z.

Príklad: Občan prenajímajúci časť bytu nemal oznamovaciu povinnosť podľa zákona o správe daní účinného k 31. decembru 2009. Občan prenajímajúci časť nehnuteľnosti bol povinný v zmysle § 110j ods. 4 novelizovaného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov splniť si oznamovaciu povinnosť najneskôr do 28.

Príklad: Je fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorá nie je registrovaná na daňovom úrade podľa § 31 ods. 1 zákona o správe daní a začne po 1. Fyzická osoba je povinná v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) novelizovaného zákona č. 511/1992 Zb.

Príklad: Manželia vlastnia rodinný dom, v ktorom bývajú. Vo dvoch miestnostiach má manžel projektovú kanceláriu ako živnostník. Manželka je zamestnaná ako učiteľka a živnosť nemá. Keďže je spoluvlastníčkou miestností, v ktorých podniká, má s ňou zmluvu o prenájme a každý rok jej uhrádza primeranú čiastku za prenájom, ktorú riadne zdaňuje. Živnostník je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu spolu s manželkou, v ktorom má zriadenú projektovú kanceláriu. Uvedený postup živnostníka je nesprávny. Manžel je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, takže túto si nemôže prenajať - prenajíma si od manželky priestory, ktorých je spoluvlastníkom - prenajíma si svoje vlastné priestory. Od manželky by si mohol prenajať priestory rodinného domu len v prípade, že vlastníkom domu by bola manželka. Živnostníkovi odporúčame zrušiť nájomnú zmluvu a nezahŕňať nájomné do daňových výdavkov. Naopak, do daňových výdavkov by si mohol zahrnúť časť prevádzkových nákladov na rodinný dom, napr. výdavky na kúrenie, výdavky na elektrinu, vodu, plyn rozpočítané napr.

Príklad: Občan Českej republiky vlastní na Slovensku byt, ktorý prenajíma. Vzťahuje sa aj naňho registračná povinnosť?

Povinnosť registrácie podľa § 31 ods. 2 zákona o správe daní na miestne príslušnom daňovom úrade má každá fyzická osoba, ktorá na území SR prenajíma byt alebo nebytový priestor, alebo nehnuteľnosť okrem pozemku. Zákon hovorí o nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na území SR bez ohľadu na to, či ju prenajíma občan SR alebo cudzinec. U fyzickej osoby, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, pričom sa na území SR obvykle zdržuje, sa miestna príslušnosť riadi miestom, kde sa táto osoba obvykle zdržuje prevažnú dobu, t. j. v ktorom sa zdržuje najviac dní v roku. Pri skončení prenájmu bytu alebo inej nehnuteľnosti je daňovník povinný postupovať v súlade s § 31 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

tags: #usmernenie #administrativne #vydavky #prenajom #nehnutelnosti #danove